Cudzokrajné parazity v matracoch?

Zdesenie, panika a v niektorých prípadoch aj hnus zaplavili slovenské domácnosti, keď sa pred pár dňami začala šíriť informácia, že naše domovy berú útokom cudzokrajné parazity. A rovno cez posteľ!

Najlepšie príbehy naozaj píše život. Šíreniu dezinformácií zas pomáha sila médií a široký záber internetu. Stačí, aby sa niekde objavila krátka, ale pre ľudí nejakým spôsobom fascinujúca informácia, a už sa zdieľa na sociálnych sieťach.

Presne takýto „život“ vo veľkom štýle začala žiť informácia o vraj cudzokrajnom parazitovi, ktorý napadol niekoľkých členov domácnosti na juhu Slovenska v novom matraci. Informácia odznela v televízii, objavila sa v niekoľkých denníkoch a odvtedy až dodnes žije na sociálnych sieťach a ďalších fórach.

Bol by to fór, keby to bolo naozaj vtipné, v skutočnosti však ide o zmiešané informácie, ktoré, žiaľ, mnoho ľudí berie ako fakt. Prvý a hlavný problém je v parazitovi a jeho údajnom exotickom pôvode. Podľa správy doštípal členov nešťastnej rodiny tzv. kožojed, parazit, ktorý nežije v našich končinách.

Pri zisťovaní u odborníkov čo je to vlastne za potvoru, kde žije a ako ľuďom robí zle, trvalo pomerne dlho zistiť akúkoľvek odpoveď. Stále krútili hlavou, že nerozumejú. Exotický parazit útočiaci na ľudí, keď sú v posteli a zavŕtava sa im pod kožu?!

„Ako súvisia matrace s parazitmi a s kožojedmi, po slovensky kožiarmi?“ reagoval entomológ RNDr. Ľubomír Vidlička, CSc. „Veď kožiare nie sú parazity a už vôbec nie ľudské. Nikdy som nepočul, že by existovali nejaké špeciálne parazity v matracoch ani u nás, ani inde vo svete. Tak v matracoch, ako aj v čomkoľvek inom, sa môžu zdržiavať roztoče, ktoré by mohli u citlivých ľudí spôsobovať alergie.“

Nenásytný cestovateľ

Ak aj testy v prípade napadnutej rodiny naozaj preukázali, že kožu im poranil kožiar (kožojed), nie je pravda, že to bol parazit, ani že je z cudziny a ponúka sa hneď niekoľko pravdepodobnejších vysvetlení, ako sa k rodine „prisťahoval“, než že do nej prenikol v novom matraci.

Kožojedy sú chrobáky, ktoré si rady pochutia na mŕtvej koži, nepohrdnú však ani vlnou, kobercom a občas mäsom. Nezriedka sa vyskytujú v múzeách. Nie ako súčasť zbierok, ale ako nežiaduci škodcovia, ktorí sa na meiste starých exponátov a artefaktov zrejme cítia ako v nekonečnom obchode s potravinami. Najmä larvy kožojedov sú nesmierne pažravé.

Kožojed domáci sa pôvodne vyskytoval iba v strednej Európe, potom sa však spolu s človekom rozšíril do celého sveta, takže sa o ňom dá prehnane povedať, že je to cestovateľ. Prírodu veľmi nemusí, oveľa častejšie sa vyskytuje v komorách, skladoch, v ľudských obydliach, ale aj vo vtáčích hniezdach (zvlášť obľubuje holubie) a v norách stavovcov.

V posteli nikto nie je sám

Výrobcovia matracov sú presvedčení, že cudzokrajné parazity sa môžu vyskytnúť iba v matracoch z prírodných materiálov, pri výrobe ktorých nebol dodržaný technologický postup, alebo sa hotové matrace nevhodne skladovali a prepravovali. Ak sa dodrží teplota spracovania materiálov pri vulkanizácii kaučukovníkového mlieka, ktorá je približne 120 °C, parazity nemajú šancu prežiť. Bezpečný matrac musí mať certifikát o hygienickej neškodnosti, a ak bol navyše vyrobený na Slovensku, nemal by obsahovať cudzokrajné parazity.

Najmenej sa im darí v matracoch, ktoré majú platne z gumokokosu, čo je kombinácia kokosového vlákna s kaučukovým mliekom. Ale oveľa dôležitejšie než vnútro matraca je jeho poťah, mal by byť z kvalitných materiálov, mal by sa dať z matraca sňať a mal by sa dať vyprať aspoň pri teplote 60 °C, hoci optimálna je 95 °C.

Pri výbere matraca si preto treba všímať, či má certifikát označený Fyto, ktorý je zárukou toho, že pri jeho výrobe, skladovaní a preprave boli dodržané všetky hygienické normy. Musia ho mať všetky matrace, ktoré sa vyrábajú a vyvážajú v rámci EÚ. Nezabalený matrac radšej domov neťahajte a pri kúpe z druhej ruky rátajte so všetkým, lebo hygiena niečoho, na čom sa už spávalo, sa nikdy zaručiť nedá.