Atypické nákazy šírené hmyzom
Cieľom prieskumu a analýzy je poukázať na zdravotný dopad výskytu nákaz prenášaných hmyzom jednak v podmienkach Slovenska, ako aj z celosvetového pohľadu. Rovnako dôležitou otázkou, ktorou sa zaoberali odborníci sú možnosti prevencie a profylaxie týchto nákaz. Odbor epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici ho ukončil v týchto dňoch. Epidemiologičky MUDr. Mária Avdičová, MUDr. Viera Morihladková a Mgr. Monika Musilová sa v ňom sústredili na výskyt nákaz prenášaných tzv. vektormi, čo je vlastne laicky povedané hmyz. Ich počet mierne narastá aj na Slovensku a ako veľký zdravotný problém je vnímaný najmä z celosvetového pohľadu.
V projekte využili epidemiologické údaje o výskyte nákaz prenášaných hmyzom za ostatných desať rokov, posudzovali trend výskytu, závažnosť podľa proporcie hospitalizovaných a počet úmrtí. Použili aj analýzy ECDC publikované vo výročných správach za členské krajiny EÚ a pridružené krajiny, čerpali tiež z materiálov publikovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
„V sledovanom období 2004-2013 bol na Slovensku zaznamenaný vzostup počtu ochorení na kliešťovú encefalitídu na 162 prípadov, čo predstavuje nárast o 50 percent. Rovnako vzrástol aj výskyt ochorení na Lymeskú boreliózu o 32,4 percenta, čo predstavuje 998 prípadov. Ako aj nemeniaci sa trend výskytu sporadických prípadov ochorení na tularémiu 8-10 prípadov ročne.
Informácie o počte ochorení na rickettsiózy nie sú známe i keď sa očakávajú, nakoľko prieskumy virologického ústavu SAV dokazujú prítomnosť rickettsií tak v rezervoárových zvieratách, ako aj v prenášačovi teda v kliešťoch“, približuje obsah analýzy MUDr. Avdičová.
Dodáva, že z celosvetového pohľadu medzi nákazami prenášanými hmyzom dominuje malária. Pre slovenských občanov predstavuje riziko pri cestovaní, čo dokazujú aj tzv. importované prípady, ktoré si slovenskí cestovatelia privážajú z exotických ciest do oblastí vysokého výskytu tohto závažného ochorenia.
V roku 2013 boli napríklad zaznamenané 4 takého prípady. Z hľadiska rizika nákaz prenášaných hmyzom prichádzajú do úvahy ešte ďalšie nákazy, a to najmä žltá zimnica, prenášaná komárom z rodu Aedes, japonská encefalitída, leismanióza prenášaná flebotomom, či trypanosomiáza prenášaná muchou tsetse, či v súčasnosti veľmi aktuálna horúčka Dengue prenášaná komárom z rodu Aedes. Aj na Slovensku boli v roku 2013 zaznamenané 4 importované prípady tohto ochorenia.
Dôležitou informáciou je, že v prevencii týchto nákaz je len v troch prípadoch možné očkovanie a to proti kliešťovej encefalitíde, proti žltej zimnici a proti japonskej encefalitíde. V ostatných druhoch nákaz je ochrana obmedzená na používanie repelentov, nosenie vhodného oblečenia a vyhýbanie sa návštev týchto oblastí v období, keď je premnožený daný prenášač, čo býva najmä v období dažďov.
V profylaxii malárii možno využiť používanie vhodných antimalarík podľa citlivosti plazmódií, ktoré ochorenie v danej oblasti spôsobujú. „Boj s nákazami prenášanými hmyzom je veľmi ťažký. Vzhľadom na globálne otepľovanie sa tieto tzv. vektory dostávajú čím ďalej do vyšších nadmorských výšok. V oteplenej klíme sa často dobre darí aj tzv. rezervoárovým zvieratám, preto bude aj v budúcnosti potrebné tejto problematike venovať neustálu pozornosť. A to bol aj dôvod prečo WHO venovala Deň zdravia 7.apríl práve nákazám prenášaným vektormi, teda hmyzom“, konštatuje k téme MUDr. Avdičová.