Liečba športovcov musí byť šetrná a efektívna

Rozprávame sa s telovýchovnou lekárkou MUDr. Monikou Bartošovou

BRATISLAVA 2. apríla (WBN/PR) – Pani doktorka, ste telovýchovnou lekárkou v Bratislave na Klinike telovýchovného lekárstva LF UK a UNB. Od Vás sa očakáva, že dokážete športovcov udržať v dobrom zdraví a kondícii, a v prípade zranenia, či choroby im budete vedieť rýchlo a efektívne pomôcť. Čo všetko robíte pre športovcov v prevencii?

Na Klinike telovýchovného lekárstva poskytujeme preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu chorobných stavov vzniknutých ako následok nevhodnej, či neprimeranej pohybovej aktivity. V rámci prevencie realizujeme preventívne prehliadky športovcov so zameraním na kardiovaskulárny, respiračný a pohybový systém. Cieľom preventívnej prehliadky je zhodnotenie zdravotného stavu športovca v pokoji, ako aj reakciu kardiovaskulárneho a respiračného systému na záťaž pomocou ergometrického alebo spiroergometrického vyšetrenia. Patologické nálezy zistené počas vyšetrenia (skoliózy, arytmie…) riešime v spolupráci s odborníkmi UNB (ortopédi, kardiológovia, traumatológovia…), aby sme predišli poškodeniu zdravia športovca. Vyšetrenie na telovýchovnom lekárstve (diagnostika, liečba aj prevencia) je plne hradené pacientom, nakoľko od r.2003 bol náš odbor vyradený z úhrady zdravotnou poisťovňou.

Ako telovýchovný lekár máte na starosti rôznych športovcov, ale venujete sa hlavne basketbalistkám, ktoré teraz dokonca pripravujete na majstrovstvá sveta. Ako ich pripravujete na toto vrcholové podujatie a aké zranenia u nich najčastejšie liečite?

So Slovenskou basketbalovou asociáciou spolupracujem od r.1997, kde pôsobím ako lekárka reprezentačných tímov. V r. 2014 budú v Bratislave MS basketbalistiek do 17 rokov. V príprave mám na starosti 16 členný tím dievčat, ktoré okrem tréningov a zápasov v klube absolvujú 1x mesačne aj reprezentačné sústredenia s viac fázovým zaťažením. To predstavuje zvýšenú záťaž na ich organizmus. Medzi najčastejšie zranenia patria úrazy svalov, šliach, kolien, členkov a ramien.

Ošetreniu úrazov šliach, svalov a kĺbov sa venujete každodenne. Liečba týchto úrazov je určite časovo náročná. Navyše športovec by mal potom podávať 100% výkony. Čo všetko používate na vyliečenie týchto stavov? Stretli ste sa v poslednej dobe s nejakou liečebnou novinkou, ktorá by túto liečbu urýchlila?

Starostlivosť o športovca po úraze, ktorý nevyžaduje operačné riešenie, začína rýchlym a správnym stanovením diagnózy, následnou konzervatívnou lokálnou a medikamentóznou liečbou, rehabilitáciou (RHB), až po podpornú liečbu – enzymoterapiu, kineziotejping a v poslednom období sa osvedčila aj lokálna aplikácia kolagénových GUNA MD injekcií. Len komplexná liečba a spolupráca športovca umožní jeho vyliečenie a rýchly návrat do plnej záťaže.

Spomenuli ste aplikáciu Guna MD injekcií. Mohli by ste nám bližšie priblížiť túto metódu a jej výhody?

S novým prístupom v liečbe bolesti pohybového aparátu som sa oboznámila na seminári v Bratislave, súčasťou ktorého bolo aj školenie v aplikácii MD inj. pod vedením MUDr. Alberta Marca Meroniho z Talianska.

Pri úraze dochádza k poškodeniu spojivového tkaniva a v ňom sa nachádzajúcich kolagénových vlákien, ktoré sú súčasťou šliach, svalov, kĺbových puzdier, chrupaviek. Kolagén dodaný lokálne spolu s vybranými rastlinnými a minerálnymi pomocnými látkami vo forme injekcií má štrukturálny a ochranný účinok, zlepšuje mikroštruktúru a integritu kĺbového a spojivového tkaniva, čo následne vedie aj k analgetickému, protizápalovému a regeneračnému účinku, za súčasného zlepšenia pohyblivosti kĺbov. Výhodou tejto metódy liečby je, že môže byť podávaná zároveň s inou medikamentóznou liečbou, RHB liečbou bez kontraindikácií. Pani doktorka, mohli by ste našim čitateľom povedať, ako sa tieto injekcie aplikujú? Injekcie môžu byť aplikované – subkutánne, periartikulárne, intramuskulárne, intradermálne alebo intraartikulárne. Vďaka patentu – “colagén delivery systému” stačí MD injekcie podávať v maličkých vpichoch podkožne, tenkou ihlou 30G -0,3×13mm (okrem intraaktikulárnej aplikácie), takže je to prakticky bezbolestivá aplikácia. Kolagén v mieste vpichu vytvára tzv. depo, z ktorého sa vďaka rastlinný a minerálnym pomocným látkam postupne dostáva na miesto určenia. V prípade potreby sa však môžu injekcie podávať aj priamo do kĺbu.

Ako skoro môže pacient profitovať z účinku týchto injekcií?

Podľa mojich skúseností je nástup účinku liečby pozvoľný cca od 4-5 aplikácie. Najčastejšie podávam 10 injekcií z toho 4 injekcie v prvých dvoch týždňoch s následnou aplikáciou – 1 injekcia 1 krát týždenne.

Táto otázka súvisí s tou predchádzajúcou. Mohli by ste nám uviesť nejaké prípady, pri akých stavoch ste aplikovali spomínané injekcie a s akým efektom?

Z mojej praxe môžem uviesť ako príklad 35 ročného maratónskeho bežca, ktorý udával bolesti v lýtku cca od 20 km behu, pričom bolesti pretrvávali aj 2 dni po výkone, čo mu nedovoľovalo pokračovať v tréningovom procese. Bol vyšetrený ortopédom (RTG vyš., USG vyš. lýtka), cievnym lekárom aj neurológom s negatívnym nálezom. Po zhodnotení výsledkov bolo vyslovené podozrenie na mikrotraumy v lýtkovom svale. Pacientovi som aplikovala MD Muscle. Po šiestej aplikácii športovec začal s postupnou tréningovou aktivitou a cca mesiac po ukončení liečby absolvoval Košický maratón bez ťažkostí.

Ďalej som liečila 25 ročného basketbalistu s natiahnutou dlhou hlavou dvojhlavého svalu ramena, s bolesťou a obmedzenou hybnosťou v ramennom kĺbe. Popri konzervatívnej liečbe (v trvaní 1 týždeň) mal aplikované inj. MD Shoulder, prvé 2 týždne 2 krát týždenne, potom 1 krát týždenne. Po 3 týždňoch bez tréningov t.z. po 5. aplikácii injekčnej liečby začal s postupnou záťažou, pričom pokračoval v injekčnej liečbe MD Shoulder 1x týždenne, spolu 10 aplikácií. Toho času podáva plný výkon, rameno je bez bolesti a obmedzenia hybnosti. Oproti klasickej liečbe bolo podávanie NSA (nesteroidné antireumatiká) kratšie, a rýchlejší návrat do plnej tréningovej a zápasovej aktivity.

Pani doktorka, čo by ste na záver odkázali lekárom a športovcom?

Pohybový aparát športovca je vystavený extrémnej záťaži, ktorá spôsobuje vznik mikrotraum, ktoré pri reparačných pochodoch organizmus denne odstraňuje. Pri narušení tejto krehkej homeostázy (choroba, nedostatočná regenerácia, nedostatočná výživa) je športovec ohrozený vznikom zranenia, ktoré ak vznikne potrebuje rýchlo a efektívne vyriešiť, aby mohol pokračovať v tréningovom procese. Odbor telovýchovné lekárstvo patrí medzi jeden z mála odborov, kde sa stretávame skôr s disimuláciou (zatajovanie choroby, zranenia), čo treba mať na pamäti pri vyšetrení športovca.

Touto cestou by som sa chcela poďakovať kolegom z iných odborov za spoluprácu, ústretovosť a rýchlosť pri riešení zdravotných problémov športovcov.