Insomnia - chorobná nespavosť

Zdroj foto: Shutterstock.com

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nespavosť charakterizuje:

• predĺženie zaspávania na dobu dlhšiu ako 30 minút

• prítomnosť viac ako 3 prebudení za noc s ťažkým opätovným zaspávaním trvajúcim viac ako pol hodiny

• výskyt častejší ako 3-krát v týždni v trvaní vyše mesiaca

Delenie nespavosti 

Poruchy spánku môžu byť primárne (neorganické) a sekundárne (organické). Častejšie sú sekundárne poruchy spánku, ktoré sa vyskytujú pri inom ochorení napr. pri kardiovaskulárnych ochoreniach, ochoreniach tráviaceho traktu, syndróme spánkového apnoe, syndróme nepokojných nôh, duševných chorôb (depresia, schizofrénia, závislosti a iné), pri užívaní liekov (napr. niektoré antihypertenzíva, antiastmatiká, bronchodilatancia, a iné liečivá, najmä ak majú zároveň zložku so psychostimulačne pôsobiacim účinkom).

Podľa trvania nespavosť v praxi delíme na akútnu a chronickú. Akútna nespavosť trvá do 3-4 týždňov a chronická nespavosť sa vyskytuje v trvaní viac ako jeden mesiac. 

Delenie nespavosti podľa medzinárodnej klasifikácie porúch spánku (ICSD-2):

• Akútna nespavosť

• Psychofyziologická insomnia

• Paradoxná insomnia

• Idiopatická insomnia

• Insomia spôsobená duševnou poruchou

• Insomnia spôsobená nedostatočnou spánkovou hygienou

• Behaviorálna insomnia v detstve

• Insomnia spôsobená liekmi alebo inými látkami

• Neorganická, nešpecifikovaná insomnia

• Organická, fyziologická insomnia, nešpecifikovaná

Existuje aj takáto porucha spánku:

Narkolepsia

Príčiny vzniku

Akútna nespavosť- stresom vyvolaná insomnia napr. stres z práce, školy, úmrtie v rodine, zmene prostredia. Trvá krátko a upravuje sa po skončení stresového faktora.

Psychofyziologická insomnia- resp. naučená, podmienená nespavosť vzniká pri kombinácii somatizovaného napätia s predstavami a pocitmi, ktoré zabraňujú spánku. Ide väčšinou o poruchu zaspávania, v menšom percente o poruchu kontinuity spánku. Vyskytuje sa medzi 20-40 rokom života, najmä u žien. Môže to začať ako akútna nespavosť vyvolaná nepríjemnou stresovou situáciou, ktorá pretrváva aj po skončení stresového faktora. Úzko súvisí s nesprávnou hygienou spánku a patrí medzi najčastejšie neorganické príčiny nespavosti.

Paradoxná insomnia (pseudoinsomnia)- je nespavosť, pri ktorej subjektívne udávané ťažkosti so spánkom nie sú objektívne potvrdené. Ako príčina sa predpokladá súvis so zvýšeným prahom zobúdzania.

Idiopatická nespavosť (celoživotná)- príčina nie je známa, začína v detstve a súvisí najskôr s neurologickou poruchou kontrolného mechanizmu systému spánok – bdenie a spája sa často u detí s ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), čiže hyperaktivitou s poruchou pozornosti.

Nespavosť spôsobená nevhodnou spánkovou hygienou- vzniká porušením spánkových návykov.

Príznaky

• únava, podráždenosť

• nesústredenosť, poruchy pamäte

• úzkosť, depresia

• bolesti hlavy, búšenie srdca

• tráviace ťažkosti a podobne

Diagnostika

• dôkladná anamnéza

• vylúčiť sekundárny pôvod nespavosti

• polysomnografické vyšetrenie tvorené elektroencefalogramom, elektromyogramom, elektrookulogramom, elektrokardiogramom

• zaznamenáva pohyby tela, dýchanie, srdcovú frekvenciu, tlak krvi a saturáciu krvi kyslíkom

Liečba

V prípade sekundárnej (organickej) nespavosti je potrebné odstrániť vyvolávajúcu príčinu, teda liečiť základné ochorenie.

Pri primárnej (neorganickej) nespavosti je dôležité dodržiavať pravidlá spánkovej hygieny:

• pravidelné uľahnutie k spánku a vstávanie nevynímajúc víkendy

• nespať cez deň

• 4-6  hodín pred spaním nepiť povzbudzujúce nápoje ako káva, čierny a zelený čaj

• neprejedať sa pred spaním, nefajčiť, nepiť alkohol

• využívať posteľ len na spánok a sexuálne aktivity

• 3-4 hodiny pred spaním intenzívne necvičiť, vhodnejšia je prechádzka

• udržiavať v spálni ideálnu teplotu 18-20°C, vyvetrať pred spaním, redukovať hluk a svetlo

• večer pred spaním neriešiť stresujúce veci, v posteli zbytočne nepremýšľať, naopak venovať sa príjemným veciam

• v prípade neúspechu zaspať do 30 minút vykonávať monotónnu činnosť

Psychoterapia sa využíva, ak dodržiavanie základných spánkových návykov nie je dostačujúce.

Zdroj foto: Shutterstock.com

Patria sem:

• relaxačné metódy (myšlienkové uvoľnenie, autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia)

• spánková reštrikcia

• kognitívne metódy (kreslo na premýšľanie, systematické riešenie problémov, odvedenie pozornosti a iné)

Farmakoliečba nespavosti nastupuje vtedy, ak sa nedá zvládnuť nefarmakologickou liečbou a príznaky značne obmedzujú život pacienta.

Zásadne ide o nepravidelné, krátkodobé užívanie hypnotík. V súčasnosti sú preferované nebenzodiazepínové hypnotiká, pre ich rýchly nástup účinku, dobrú toleranciu, bez narušenia štruktúry spánku, s menším rizikom vzniku závislosti.

Pre benzodiazepínové hypnotiká stále platí striedmosť pri ich predpisovaní pre ich časté nežiaduce účinky, nevynímajúc vznik závislosti už po relatívne krátkej, ale pravidelnej dobe užívania. ň Pri každom nasadení hypnotík je dôležité sa zamyslieť, či ich benefit z užívania presahuje riziko nežiaducich účinkov. Pri predpoklade liečby presahujúcej 4 týždne, je vhodné voliť radšej liečivá bez rizika vzniku fyzickej závislosti, napr. antidepresíva, neuroleptiká, niektoré druhy antihistaminík.

Literatúra:

• KOLIBÁŠ Eduard, NOVOTNÝ Vladimír: Poruchy spánku. In: Špeciálna psychiatria. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2010. s. 127-131. ISBN 978-80-223-2624-7.

• MOŤOVSKÝ Branislav: Poruchy spánku z pohľadu psychiatra – neorganická insomnia. In: VIA PRACTICA, 2004, roč. 1, č.3, s. 184-187.

• TORMAŠIOVÁ Mária: Nespavosť v ambulancii praktického lekára. In: REVUE medicíny v praxi, 2013, roč. 11, č. 5, s. 31-32. 

Prečítajte si aj o tejto poruche spánku:

Narkolepsia