Diabetes mellitus a vzťah k rakovine hrubého čreva a konečníka

Vzťah medzi dedičnými faktormi a faktormi životného štýlu na jednej strane a nádorovými ochoreniami (rakovinou) na strane druhej sú dnes už z väčšej časti známe. Takisto sú známe prepojenia medzi rôznymi ochoreniami, pôsobiacimi ako riziko pre vznik karcinómov. Pri zvažovaní stupňa a presvedčivosti dôkazov príčinných vzťahov rizikových faktorov a rakovinových ochorení sa tieto vzťahy delia na (1) nedokázané, (2) pravdepodobné alebo (3) presvedčivé.

Kým jednotlivé faktory životného štýlu alebo životného prostredia môžu riziko nádorových ochorení pravdepodobne alebo presvedčivo znižovať alebo zvyšovať; choroby, pokiaľ majú vzťah k riziku vzniku nádorov, tak toto riziko jedine zvyšujú. Pritom aj tu platí, že ochorenia toto riziko zvyšujú pravdepodobne alebo presvedčivo (závisí to od stupňa vedeckých dôkazov). Nie je známe, že by niektorá iná choroba ľudí pred vznikom rakoviny dokázateľne chránila.

Medzi ochorenia, u ktorých je presvedčivo dokázané, že sú rizikom pre vznik zhubných nádorov, je obezita a cukrovka (diabetes mellitus).

Obezita, a to najmä jej „brušná“, „abdominálna“, „útrobná“, resp. „viscerálna“ forma sa vyznačuje zmnožením tukového tkaniva. Tuk, to zďaleka nie je iba akási pasívna hmota, zložená z nahromadených tukových kvapiek. Pri obezite sa nadmierne množia aj tukové bunky (odb.: adipocyty). Tuk, to je živá hmota s významným podielom na tvorbe chemických látok, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri udržiavaní telesnej hmotnosti, regulácii apetítu a príjmu potravy, ako aj ďalších životných funkciách. Tukovými bunkami vytvorené látky pôsobia ako signálne substancie s ďalekosiahlym účinkom pre fungovanie „celého človeka“. Odborne sa týmto látkam hovorí „adipocytokíny“. Tieto bunky sú nesmierne metabolicky i endokrinne agilné a „usilovné“. Žiaľ, pri obezite tým nesprávnym smerom.

Nadmieru rozmnožené tukové bunke u obézneho jedinca, najmä tá útrobné (ktoré sa nachádzajú v brušnej dutine) vytvárajú niektoré adipocytokíny v nadbytku, iné nedostatočne. Tieto látky nielenže vytvárajú v tele prostredie s neprirodzeným signálnym pôsobením na ďalšie orgány (napr. na mozog), ale sú takisto zapojené aj do ďalších závažných chorobných procesov, akými sú zápaly, inzulínová rezistencia, novotvorba ciev (tzv. angiogenéza) a rast a novotvorba (proliferácia) nádorov.

Typickým príkladom je rizikový vzťah závažnej viscerálnej (brušnej) obezity s chorobnou tvorbou estrogénnych hormónov a zhubných hormonálne závislých nádorov. Je známy fakt, že riziko karcinómu prsníka aj karcinómu maternice výrazne stúpa u obéznych žien po menopauze (po prechode). Existuje však aj rizikový vzťah obezity k rakovine, ktorý nie je viazaný na neprirodzene zvýšenú tvorbu hormónov. Patrí sem aj dokázateľne vyššie riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka (ďalej budeme používať skratku „KRKA“ – „Kolo Rektálny KArcinóm“). Mechanizmy vzniku príčinnej súvislosti medzi obezitou a zhubnými nádormi sa diskutuje medzi odborníkmi a napriek dokázanej súvislosti sú tieto mechanizmy často iba v štádiu hypotéz a vedeckých predpokladov.

Vzťah medzi BMI a KRKA sa uvádza v prehľadnej tabuľke (presná citácia je uvedená pri tabuľke; tabuľka je pre väčšiu prehľadnosť upravená oproti pôvodnej).

**Cukrovka** (**Diabetes mellitus, DM**) – toto ochorenie treba hneď úvodom rozdeliť na **DM 1.typu**, ktorý je zriedkavejší a nespája sa so zvýšeným rizikom vzniku zhubných nádorov. Naproti tomu **DM 2.typu**, ktorý je častý a jeho výskyt (spolu s obezitou) je stále na vzostupe, je významným rizikom a vedie k častejšiemu výskytu niektorých foriem rakoviny. Medzi zhubné nádory, ktoré sa pri cukrovke 2.typu vyskytujú zreteľne častejšie, sa vyskytuje rakovina pankreasu (2 krát vyššie riziko), rakovina obličky (takmer 2 krát vyššie riziko). podľa záverom novej štúdie sú ďalšími nádormi s dokázaným vzťahom k DM 2.typu je (1) **Karcinóm prsníka**; (2) **Karcinóm maternice**; (3) **Karcinóm pečene**; (4 **Karcinóm pankreasu**; (5) **Karcinóm obličky**; (6) **Karcinóm močového mechúra**; a nakoniec aj (7) **Karcinóm hrubého čreva a konečníka – KRKA**. Na druhej strane (nevedno presne prečo) je u mužov – diabetikov o niečo nižší výskyt **karcinómu prostaty**.

Diabetes mellitus a KRKA: Zvýšené riziko KRKA u diabetikov vystihuje prehľadná tabuľka (presná citácia je uvedená pri tabuľke; tabuľka je pre väčšiu prehľadnosť upravená oproti pôvodnej). Tabuľka hovorí o tom, koľko krát sa zvyšuje šanca pre diabetika, že ochorie na zhubný nádor KRKA, oproti nediabetikovi. Príslušné hodnoty sú výsledkom rozsiahlej epidemiologickej štúdie z Českej republiky a boli o.i. publikované v novšej učebnici Š. Svačina a kolektív: „Klinická dietologie“, GRADA, 2008. Mnohé štúdie sledujúce vzťahy medzu cukrovkou a KRKA sa robili po celom svete (USA, Japonsko, Nemecko, Taliansko a ďalšie). Riziko je vyššie u pacientov, ktorí nie sú liečení inzulínom. Čo sa lokality vzniku nádoru KRKA v hrubom čreve týka, toto riziko stúpa smerom nadol, t.j. u konečníka je riziko rakoviny najväčšie. Zdá sa, že riziko je o niečo vyššie u žien než u mužov. Nielen že sa zistil vyšší výskyt KRKA u diabetikov, ale zistila sa aj horšia prognóza a vyššia úmrtnosť na KRKA u diabetikov.

Záver:

• 1. Cukrovka (DM 2) je rizikovým faktorom pre vznik KRKA a toto riziko sa pokladá za dokázané.
• 2. DM 2 nezvyšuje len riziko vzniku nádoru KRKA, ale zhoršuje aj jeho prognózu a zvyšuje jeho úmrtnosť.
• 3. Čím dlhšie trvá cukrovka, tým je pravdepodobne riziko KRKA vyššie.
• 4. Keďže centrálna obezita má cez inzulínovú rezistenciu a metabolický syndróm priamy vzťah k cukrovke – DM 2.typu, možno konštatovať, že prevencia obezity je prevenciou nielen cukrovky – DM 2.typu, ale aj rakoviny, konkrétne rakoviny hrubého čreva a konečníka - KRKA.