Príbeh Eleny, Bratislava - Zamyslenie: Prečo Europacolon?

Som členkou Europacolon od jeho vzniku. Cítim potrebu podeliť sa s ľuďmi o moje pohnútky, ktoré ma viedli k združeniu, ktoré pomáha chorým na rakovinu hrubého čreva a konečníka ako aj ich príbuzným. Preto Vám ponúkam mojich pár riadkov, ktoré sú tak trocha aj mojím príbehom...

Sama som prekonala toto ochorenie aj s recidívami, s tromi operáciami a tromi chemoterapiami. Viem, čo zažíva človek, keď sa dozvie o svojej diagnóze ako aj počas liečby, keď sa objavia vedľajšie nežiaduce účinky. O to horšia bola pre mňa táto situácia, keď som krátko pred tým zažila veľké osobné sklamanie. No povedala som si, že zabojujem, že chcem žiť, že mám pre koho žiť (deti a vtedy prvá vnučka) a robila som všetko preto aby to dobre dopadlo. Vedela som, že tak ako môžem uspieť, môže nastať aj situácia, kedy choroba pôjde ďalej. Predovšetkým musí človek v sebe nabrať silu a odvahu bojovať s touto zákernou chorobou.

Musí pozitívne myslieť, ani jeden deň , aj keď mu je z chemoterapie zle a stráca chuť podstupovať toto utrpenie, nesmie zapochybovať o sebe a túžbe vyliečiť sa. Najťažšie je psychicky zvládnuť túto situáciu. Človek neverí v dobrý koniec, stráca nádej, je zúfalý, celý život sa zmení. Je to prirodzená reakcia na správu, že má ,,rakovinu´´. V týchto chvíľach veľmi pomôže rodina a priatelia. Mala som šťastie na dobré deti a skutočnosť, že sa mi práve narodila vnučka. Pomoc blízkych ľudí je veľmi potrebná a dôležitá, ale skutočný boj musí vybojovať človek sám. Preto som aj privítala skutočnosť, že môžem byť členkou „nášho“ Europacolonu, združeniu na pomoc chorým na rakovinu hrubého čreva a konečníka.

Neváhala som ani minútu skúsiť pomáhať ľuďom, čo sa ocitli v situácii v akej som bola aj ja. Prácou v združení a teraz aj v Klube Europacolonu pre podporu pacientov považujem za veľmi užitočnú a prospešnú. Klub už funguje, stretávame sa z rôznymi príbehmi a pocitmi ľudí chorých na rakovinu ako aj s príbuznými, ktorí veľa razy nevedia ako pristupovať k chorým. Snažíme sa ich podporiť, ukázať im cestu ako sa s tým vysporiadať a zabojovať. Človeka veľmi poteší, ak chorý človek, ktorý sa zdôveril so svojimi pocitmi a strachom odchádza spokojnejší. Preto pozývam všetkých, ktorí majú problém, akýkoľvek, ohľadom ochorenia, aby neváhali a zastavili sa v klube na OÚ Klenová, Rádiologický pavilón, kde vždy v pondelok a stredu každý týždeň poskytujeme poradenské služby od 10:00 – 13:00 hod. Plánujeme svoju činnosť rozširovať, preto neváhajte vstúpiť do nášho združenia, ktoré sa bude snažiť čo najviac pomáhať onkologickým pacientom.

Som 10 rokov po poslednej operácii, viem že musím byť stále v strehu, ale verím, že môj boj nebol zbytočný a to želám aj všetkým chorým, držím im palce a dúfam, že sa stretneme.