Príbeh Anny, Bratislava - Vstupenka do života
Rakovina jej zabila sedem členov rodiny, dnes pomáha iným
Pani ANNA CHUDÍKOVÁ (56) je bývalá novinárka a činorodá aktívna žena. Dokázala niečo, čo sa podarí málokomu. Rodinné prekliatie obrátila na dobro - radí onkologickým pacientom.
S Annou Chudíkovou sme sa stretli na tlačovej konferencii organizácie Europacolon Slovensko, ktorá bojuje s rakovinou hrubého čreva. Prvý raz vtedy prehovorila o traume, ktorú táto choroba spôsobila jej a celej rodine. Okrem nej mali slzy v očiach aj všetci v miestnosti. Možno práve jej silná výpoveď vtedy prinútila tisícky ľudí, aby na internete vyplnili krátky dotazník.,, Bolo to pre mňa ťažké. Do tej tlačovky som nikdy verejne nevyslovila, že som chorá. Takmer nikto z okolia to nevedel. O rakovine hrubého čreva sa u nás v rodine, žiaľ, hovorilo stále. Mali ju otec, sestra, bratranec, teta... Siedmi členovia mojej rodiny ochoreli. Prežila som iba ja," konštatuje Anna.
Dostať ich k lekárovi
Dotazník organizácie Europacolon, v ktorej Anna pracuje ako dobrovoľníčka, videlo aj vďaka nej viac než 37 000 ľudí. Jednoduché otázky pomohli identifikovať takmer 5 000 rodín, v ktorých existuje vysoké riziko výskytu rakoviny hrubého čreva. Mnoho ľudí však dodnes nevie, že ak nádor hrubého čreva mal niekto z ich priamych príbuzných do 50 rokov, ohrození môžu byť aj oni sami a ich deti. Tento karcinóm totiž kosí práve tridsiatnikov a štyridsiatnikov, u ktorých sa nepredpokladá, že by ho mohli mať. ,,Ja sama mám dospelého syna. Ľuďom v poradni dnes hovorím: Dostaňte svoje deti na vyšetrenie! Proste ich, prehovárajte, pre mňa za mňa ich aj vydierajte, len nech tam idú. Je to pre ne vstupenka do života," zdôrazňuje Anna. Ona sama ochorela už 34-ročná. Jej syn Leonard mal iba osem rokov a o tejto chorobe sa nevedelo toľko čo dnes. ,,Najhoršie je, ak ľudia vstupujú do liečby s tým, že jej neveria a majú strach. Ak nemáte informácie, nastupujú negatívne emócie a nemáte silu bojovať," tvrdí Anna. ,,Minule mi jeden pán v poradni hovorí, že mu práve diagnostikovali zhubný nádor a určite umrie, lebo chemoterapia je nanič. Ja mu na to - odkiaľ to viete? Už ste to vyskúšali? Už vám lekár povedal prepáčte, nezabralo vám to? Čo si to vôbec dovoľujete? Ja som tu už 23 rokov od liečby. Ako viete, že to nie je práve vďaka chemoterapii? No naložila som mu," usmieva sa Anna. ,,Neskôr mi povedal, že ho presvedčilo práve to. Keď zistil, že to mám sama za sebou a prežila som. Cítil, že ja viem, o čom hovorím, a môže mi veriť. Dnes je to rok a pol a má sa dobre," usmieva sa Anna.
Čas pre iných
Pani Anna pôsobila ako novinárka a manažérka, je rázna a priama. ,,Celý život som bola zvyknutá na vysoké pracovné tempo a veľkú záťaž. Absolvovala som operáciu chrbtice a pred dvomi rokmi ďalšiu. Paradoxne, psychicky to bolo pre mňa horšie ako rakovina. Dlho mi trvalo, kým som sa rozhýbala, a potom som zistila, že mám zrazu čas. Napísala som do Europacolonu mail, že som onkologická pacientka a chcem pomáhať ostatným," spomína. Keď sa otváral Klub podpory pacientov, nastúpila tam ako dobrovoľníčka. ,,Sprvu som si neuvedomila, čo to bude znamenať. Stále sa choroby dotýkate, nezabúdate na svoju vlastnú diagnózu. Ale ak vám diagnostikujú rakovinu hrubého čreva, je pre vás veľmi cenné rozprávať sa s niekým, kto ju zvládol. Keď ten veľký šok spolu rozmeníte na drobné, zistíte, aké máte šance a že netreba hádzať flintu do žita," vysvetľuje Anna.
Jesť treba
Na stránke organizácie Europacolon dnes funguje aj jediná internetová poradňa pre pacientov s kolorektálnym karcinómom. Odborne ju vedie známy onkológ a odborník na gastroenterológiu MUDr. Tomáš Šálek, psychologické rady poskytuje terapeutka Monika Farkašová a informácie o prevencii má na starosti práve Anna Chudíková. ,,Ľudia sa veľa pýtajú na výživu. Rizikové je konzumovať mnoho červeného mäsa, nehýbať sa, piť veľa alkoholu a fajčiť. Treba uprednostňovať hydinu, ryby, celozrnné potraviny, ovocie a zeleninu. Údeniny by mali byť pre onkologických pacientov tabu," vysvetľuje pani Anna. ,,Keď mi však niekto oznámi, že práve berie chemoterapiu a už mesiac nič neje, iba pije šťavy, idem do vývrtky. Pýtam sa - odkiaľ chce mať taký človek silu na boj s chorobou? Odkiaľ má brať jeho telo živiny? Treba sa riadiť faktmi, odbornými radami. Paradoxne, často aj vzdelaní ľudia podľahnú rečiam známych a rôznym liečiteľom. Často potom krútia hlavou sami nad sebou. Práve preto, že nemajú informácie a boja sa o život. A to je dôvod, prečo treba hovoriť o strave a liečbe, čo im môže naozaj pomôcť," tvrdí zanietene.
Koniec traumy
Dobrovoľnícka práca ju priviedla aj k hľadaniu odpovede na otázku, prečo vlastne rakovina masívne postihla ich rodinu. Odhodlala sa ísť na genetické testy. Zistili jej Lynchov syndróm - mutáciu génu, ktorá je dedičná a môže spôsobiť tvorbu zhubných nádorov na slizniciach viacerých orgánov už v mladom veku. Je to však iba jeden z dôvodov výskytu nádorov hrubého čreva v rodinách. Viaceré lekári stále nepoznajú. Jeho objaviteľ profesor Lynch ho opísal ako ,,rodinný rakovinový syndróm". V testoch, ktoré ľudia vypĺňali pre Europacolon, identifikovali 41 takých, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou tento syndróm majú v rodine tiež. Niektorí z nich sa už kontaktovali s gastroenterológom MUDr. Rudolfom Hrčkom, ktorý s organizáciou spolupracuje a týmto pacientom sa venuje. Pani Anna vie, že hovoriť o svojej diagnóze s ostatnými nie je prejav slabosti. Práve naopak, je to výraz sily a môže to veľmi pomôcť. Jej jediný syn podľa vyšetrení Lynchov syndróm nemá. Rodinná trauma by už pokračovať nemala. ,,Raz mi jedna stará pani povedala, že budem pomáhať ostatným. Kedysi som sa domnievala, že sa to už splnilo a pomáham novinárčinou," usmieva sa. Dnes ako dobrovoľníčka spolu s kolegyňami priamo pomáha onkologickým pacientom. Vstupenku do života, ktorú kedysi dostala ona, každý deň dáva ostatným.
