Draslík (Kalium, K)

Draslík je protihráčom sodíka. Organizmus ho potrebuje vo veľkých množstvách pri elektrochemických dejoch. Zabepečuje správnu funkciu svalov, acidobázickú rovnováhu i správne množstvo vody v tele.

Draslík je minerálny prvok – hlavný katión intracelulárnej tekutiny, dôležitý pre udržiavanie rovnováhy vody a acidobázickej rovnováhy. Je súčasťou telesnej tekutiny vo vnútri buniek (intracelulárnej) i mimobunkovej tekutiny (extracelulárnej). U dospelého 70-kilového človeka sa nachádza asi 100 g draslíka.

Biochemická funkcia:

  • Pôsobí pri udržiavaní rovnovážneho stavu vnútorného prostredia organizmu.

  • Pôsobí pri odbúravaní a tvorbe kyselín a zásad spolu so sodíkom a chlórom (acidobázickej rovnováhe).

  • Reguluje množstvo vody v bunkách a mimo buniek.

  • Je spoluzodpovedný za prenos vzruchov vo svaloch a nervoch a ovplyvňuje činnosť srdca.

  • Má vplyv pri tvorbe bielkovín a získavaní energie z cukrov.

  • Je súčasťou tráviacich štiav a v žalúdočno-črevnom trakte sa zúčastňuje aj na trávení.

Výskyt v potrave:

  • najdôležitejším zdrojom draslíka je zelenina

  • ovocie

  • orechy

Potreba:

Denný príjem draslíka pre človeka, aby sa urovnali jeho straty, je v priemere 1 g (1000mg). Deti do 1 roku by mali užívať 300 – 1000 mg denne a deti od 1 roku do 18 rokov: 1000 - 3000 mg denne. Pre mužov a ženy nad 18 rokov sa odporúča 3000 – 4000 mg denne.

Pokiaľ je organizmus zdravého jedinca vystavený extrémnym podmienkam, keď stráca veľa draslíka - až 4000 mg, potom je potrebné dopĺňať tento minerál vo zvýšenej miere.


Prečítajte si tiež:

Ako správne dopĺňať horčík?

Bezpečnosť:

Na dostatočné prijímanie draslíka je dôležité dbať pri nadmernom potení pri športe, pri práci v horúcom prostredí, resp. pri silnom vracaní a hnačkách, pri užívaní močopudných liekov, liekov na znižovanie krvného tlaku. Pri nadmernom požívaní kuchynskej soli s malým obsahom draslíka.

Pri extrémnej odtučňovacej kúre a pri všetkých stratových stavoch je potrebné dopĺňať stravu vhodnou výživou, kde sa nachádza dostatok draslíka. Takéto potraviny sú: sójové bôby (1740 mg/100g ), veľkozrnná fazuľa (1468 mg/100g), datle (650 mg/100g), špenát (640 mg/100g), huby – kuriatka (507 mg/100g), avokádo (503 mg/100g), kel (490 mg/100g).

Príznaky nedostatku:

  • slabosť a pocit ťažoby vo svaloch

  • ochabnutie hladkého svalstva s dôsledkami ako sú funkčné poruchy srdca (trvalejšie zrýchlenie srdcovej činnosti - tachykardia, rozšírenie srdca - dilatácia, cvalový rytmus srdca, pokles krvného tlaku s následným kolapsom)

  • ochabnutie čriev, zápcha

  • Dlhodobý nedostatok draslíka môže vyvolať vážnu poruchu ľadvín so vznikom zápalu obličiek (chronickej pyelonefritídy).

Predávkovanie:

Nadmerný príjem draslíka môže vzniknúť pri jeho nadbytočnom naordinovaní, pri požívaní močopudných prostriedkov, ktoré draslík zadržiava v tele, alebo pri zlyhaní obličiek. Príznakmi sú slabosť a pocit ťažoby vo svaloch, arytmia srdca až kolaps.


Literatúra:

  • Dušan Dobrota a kol.: Lekárska biochémia, Osveta, 2012, str. 534-535

  • Hopfenzitzová Petra: Minerálne látky, aby sme boli fit, Média klub, 1999, str. 11-12

  • Harper.A.Harold: Přehled fyziologické chémie, Avicenum, 1977, str. 465-467


Prečítajte si aj o tomto minerále:

Ako správne dopĺňať horčík?