Biologické hodiny človeka môžu pomôcť liečiť rakovinu

BRATISLAVA 16. decembra (ZDRAVIE.sk cez WEBNOVINY) – Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave (UK) odhalili súvislosť medzi biologickými hodinami v ľudskom organizme a rakovinou hrubého čreva a konečníka. Z výsledkov výskumu trvajúceho od roku 2004 vyplýva, že gén regulujúci okrem iného denné rytmy, teda biologické hodiny ...

BRATISLAVA 16. decembra (ZDRAVIE.sk cez WEBNOVINY) – Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave (UK) odhalili súvislosť medzi biologickými hodinami v ľudskom organizme a rakovinou hrubého čreva a konečníka.

Z výsledkov výskumu trvajúceho od roku 2004 vyplýva, že gén regulujúci okrem iného denné rytmy, teda biologické hodiny – má pre pacienta ochranný účinok. Tak ako viaceré gény tlmí nádorové bujnenie. Toto zistenie tímu fyziológov z UK je významné pre presné načasovanie terapie, informuje hovorkyňa UK Andrea Földváryová.

Odporúčame:

Rakovinou trpí viac ako 14 miliónov ľudí

Onkolgických pacientov by mohol liečiť protónový urýchľovač

Nepekné druhé miesto

V rámci krajín OECD je Slovensko na druhom mieste v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva a konečníka. Tento typ rakoviny je u nás zároveň druhým najčastejším úmrtím spomedzi tých, ktoré spôsobí nejaký typ rakoviny.

Odhalenie prepojenia biologických hodín organizmu s rastom nádoru podčiarkuje využitie chronoterapie – liečby využívajúcej biologické hodiny – v lekárskej praxi.

„Znamená to, že v budúcnosti by liečba ochorenia, ktorým celosvetovo trpí viac ako 1,2 milióna ľudí, mohla byť presne načasovaná tak, aby bola čo najefektívnejšia s čo najmenšími vedľajšími účinkami,“ hovorí Michal Zeman z Univerzity Komenského, ktorý spoločne s Ivetou Herichovou vedie tím, ktorý sa chronoterapiou zaoberá.

Synchronizácia svetlom

Biologické hodiny regulujú denné rytmy. Sú to procesy, ktoré prebiehajú 24 hodín a sú synchronizované svetlom počas dňa. Je zaujímavé, že bunkový cyklus, ktorého zlyhanie je sprevádzané vznikom nádorového bujnenia, má tiež periódu približne 24 hodín, dodáva hovorkyňa UK.

Podľa Herichovej ďalším novým dôležitým zistením je, že aktivita génov sa mení podľa štádia ochorenia nielen v nádorovom tkanive, ale aj v priľahlom zdanlivo zdravom tkanive.

Tieto poznatky možno využiť na spresnenie dĺžky úseku, ktorý má byť pri operácii odobratý. „Zistenia našich fyziológov predstavujú veľmi dôležitý krok na ceste k cielenejšej liečbe tohto druhu rakoviny,“ hovorí rektor UK Karol Mičieta.