Základné prejavy a diagnostikovanie epilepsie
Epilepsia je ochorenie, ktoré postihuje dospelých aj deti. V pokračovaní uvedieme rozhovor s neurologičkou MUDr. Soňou Ostrihoňovou z neurologického centra Sinalgis, ktorá sa v rámci svojej profesie okrem iného venuje aj deťom s epilepsiou. Rovnako diagnostike ako aj ich liečbe.
Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ide teda o telesné ochorenie, nie duševné. Pod pojmom epilepsia sa ukrýva niekoľko rôznych typov ochorenia, ktorých spoločným znakom je spontánny vznik záchvatov.
Líšia sa však príčinou, prejavmi, priebehom, a preto sa aj odlišne liečia. Epilepsiou trpí asi 1 % obyvateľstva, teda jeden človek zo sto.
Záchvat sa však môže počas života objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú. Podľa odhadov postihne záchvat aspoň raz v živote 5 – 10 % ľudí. Príčinou môže byť úraz, nedostatok spánku, extrémne psychické vyčerpanie a podobne. U ľudí, ktorí trpia epilepsiou, sa však záchvaty objavujú zdanlivo bez príčiny, spôsobuje ich samotné ochorenie mozgu.
O epilepsii teda hovoríme, pri opakovaných záchvatoch, čo je kritérium diagnostiky. Pokiaľ sa po prvom záchvate záchvat už nikdy nezopakuje, nehovoríme o epilepsii.
Aké sú prejavy epilepsie?
Základným prejavom epilepsie je spontánny vznik záchvatov, ktoré však môžu mať aj „nenápadnú“ formu a laik si ich ani nemusí všimnúť. Každá porucha vedomia a bdelosti, kŕčovitý stav či prechodné zvláštne správanie môže byť príznakom epilepsie. Ani lekár obyčajne nedokáže hneď spoľahlivo určiť, či ide o epilepsiu, alebo inú príčinu.
Parciálne záchvaty – ložiskové, fokálne
Postihujú len určitú časť mozgu, a preto sa väčšinou prejavujú len poruchami funkcie tejto mozgovej oblasti – ložiska. Príznaky sa prejavujú podľa toho, ktorú časť mozgu abnormálna elektrická aktivita podráždi. Poznáme dva typy parciálnych záchvatov – jednoduché a komplexné. Medzi príznaky jednoduchého parciálneho záchvatu patria napríklad samovoľné zášklby niektorej časti tela, napr. tváre, končatiny alebo jednej polovice tela, prechodné pocity brnenia, záblesky pred očami, vnímanie rôznych pachov, zvláštna chuť v ústach, môžu sa objaviť pocity neskutočna, spomienkové vnemy, ilúzia už prežitého a podobne. Komplexný parciálny záchvat sa prejavuje napríklad poruchami vedomia rôzneho stupňa – človek síce neupadá do bezvedomia, no záchvat si nepamätá, správa sa automaticky a „zvláštne“, nereaguje na okolie ani na oslovenie. Niekedy sa objavuje vyvracanie očí, otáčanie hlavy, prípadne aj trupu do jednej strany, pomľaskávanie, žuvanie naprázdno, škrípanie zubov, prechádzanie po miestnosti s bezmyšlienkovitým prezeraním vecí a podobne.
Generalizované (kompletné) záchvaty
Pri generalizovaných záchvatoch postihuje abnormálna elektrická aktivita celý mozog, teda obe hemisféry, preto sa príznaky záchvatu prejavujú na oboch častiach tela. Podľa priebehu poznáme niekoľko typov generalizovaných záchvatov, no spoločnou črtou je strata vedomia a to, že človek si záchvat nepamätá. Okrem toho sa objavuje napríklad kŕčovité napätie celého tela, ktoré postupne striedajú kŕče všetkých končatín, pád na zem, pena okolo úst z dôvodu zvýšeného slinenia, pacient sebou niekedy hádže, má šklbavé kŕče, môže si pohrýzť jazyk, pomočiť sa, neudrží stolicu. Pred záchvatom sa niekedy objavuje tzv. aura, ktorá vzniká bezprostredne pred záchvatom a trvá len niekoľko sekúnd. Prejavuje sa pocitmi brnenia, vnímaním pachov, pocitom „neskutočna“, zášklbmi končatín.
Ako prebieha samotný diagnosticky proces?
Epilepsia môže byť stanovená len na základe nezvratných dôkazov, že ide o opakované záchvaty, ktorých príčina je v mozgu. Preto môže určenie ochorenia niekedy trvať dni, týždne, inokedy dokonca mesiace či roky. Nejasný stav bezvedomia môže mať množstvo iných príčin, napr. môže byť dôsledkom paniky, migrény, srdcového záchvatu, febrilných kŕčov pri horúčkach v detstve a pod. Epileptické záchvaty úzko súvisia so štruktúrou ľudského mozgu a funkciou niektorých jeho častí. Zjednodušene môžeme povedať, že príznaky pred záchvatom alebo počas záchvatu závisia od toho, v ktorej časti mozgu vznikne.
Podobné príznaky ako epilepsia môže spôsobovať mnoho iných ochorení – interné, srdcové, neurologické, psychiatrické, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním a pod. Preto je niekedy nevyhnutné pred stanovením diagnózy vykonať rôzne odborné vyšetrenia. Vždy treba určiť, či sú záchvaty spôsobené iným ochorením (napr. nádor mozgu, úraz, vrodené ochorenie, zápal...), alebo ide o epilepsiu. Pokiaľ sa odhalí iná vyvolávajúca príčina, liečba smeruje k jej potlačeniu či vyliečeniu.
Diagnostika epilepsie patrí do rúk odborníka neurológa – epileptológa. Určiť ochorenie je možné až na základe viacerých špecializovaných vyšetrení, najmä EEG mozgu (vyšetrenie elektrickej aktivity mozgu). Pokiaľ existuje na epilepsiu dedičná predispozícia, jej vznik môže vyprovokovať nedostatok spánku, pohľad do blikajúceho svetla, požitie väčšieho množstva alkoholu a podobne, no inak sa vznik epilepsie nedá nijako predvídať.
V neurologickom centre Sinalgis sa venujete aj diagnostike. Ktoré diagnostické postupy patria medzi štandardné?
EEG – elektroencefalografické vyšetrenie Je to základné a veľmi dôležité vyšetrenie v neurológii, osobitne pri podozrení na epilepsiu. Je nebolestivé a neprináša žiadne zdravotné riziká. EEG sníma elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród nalepených na hlave pomocou zvláštnej čiapky.
Krvné a interné vyšetrenie Odber krvi – ideálne bezprostredne alebo aspoň čo najskôr po záchvate – môže odhaliť nesprávne zloženie krvi, nerovnováhu minerálnych látok, abnormálnu hladinu krvného cukru, poruchy funkcie pečene a obličiek, prípadne anémiu (málokrvnosť) či zápal.
Magnetická rezonancia – MRI Kým EEG zachytáva funkciu – elektrickú aktivitu mozgu, ktorú nevidieť, magnetická rezonancia presne zobrazí mozgové tkanivo a dokáže odhaliť aj drobnejšie alebo zvláštne postihnutia mozgu, ktoré nie je schopné zachytiť napr. CT.
Počítačová tomografia – CT Je alternatívou k MRI. Ukáže štruktúru mozgového tkaniva a odhalí abnormality v jeho stavbe, ktoré potom môžu spôsobovať vznik abnormálnych elektrických výbojov.
Keď máte podozrenie, že vaše dieťa alebo niekto z vášho okolia mal epileptický záchvat, čaká vás vyšetrenie u lekára špecialistu, ktorý bude obdobne postupovať pri stanovovaní diagnózy.
Rovnako ako aj u iných ochoreniach platí, že dobre stanovená diagnóza zvyšuje predpoklad úspešnosti liečby.
Rozhovor s MUDr. Ostrihoňovou o priebehu liečby epilepsie vám prinesieme v ďalšom článku.
