Nádory z obyčajného laku na nechty?
Za spôsob hormonálneho znečistenia nemôžeme viniť iba ženy. V súčasnosti je čoraz častejšie, ba čo viac, podľa britského vedca Martina Evansa, nositeľa Nobelovej ceny priam až tragické a nepochopiteľné, do akej miery je rozšírené používanie rôznych liekov s obsahom hormónov. Žiaľ nie je tomu tak iba medzi chorými, ale aj medzi športovcami oboch pohlaví v znamení „svätého športového ducha”.
Génová terapia
Peptidické hormóny vyrábané DNA technológiami, ako napr. GH, inzulín, resp.EPO požívané na dopĺňanie rastového hormónu v organizme sú všetko syntetické látky zvyšujúce výkon a tvoria už viac desaťročí súčasť jedálnička športovcov. (V bohatých krajinách sa na toto používa už aj génová terapia).
Používanie steroidov je však oveľa širokospektrálnejšie. Tieto v organizme sa nachádzajúce hormóny používajú body builderi a aj ich napodobňujúca slabomyseľná spoločnosť. Mnohí sa nestarajú o to, že pokým používajú rôzne „pumpujúce prípravky” a napchávajú svoje prekypujúce svaly a telo jedmi, môže mať tento počin fatálny dopad na ich zdravie.
Takým je napríklad nový „zázračný” anabolický steroid predávaný za nekresťanské ceny, vyrábaný renomovanou spoločnosťou, ktorý po krátkom oduševňujúcom období užívania spôsobuje impotenciu, poruchy nervovej sústavy a nezvratné hormonálne poruchy. Pri dlhodobom užívaní spôsobuje dokonca predčasnú smrť.
Chorí športovci
Podobný osud postihol aj guliarku Heidi-Andreas Kriger, ktorá sa v dôsledku hormónov zmenila zo ženy na muža. Ďalším veľmi vážnym problémom je nedostatočný výskum účinkov jednotlivých liekov. Od obrovskej aféry s nemeckým liekom Contergan, ktorý spôsoboval malformácie u detí a v Nemecku sa ich narodilo 12.000 (bol to liek, ktorý sa v 40 krajinách predpisoval ženám na ukľudnenie počas tehotenstva), sa síce snažia sprísniť postupy, ale zamyslime sa: obrovské mamutie spoločnosti vyvinuli nový liek za veľmi veľa peňazí.
Samozrejme urobia všetko v záujme toho, aby ho mohli uviesť do obehu, a mali z toho mastné zisky. Len pre zaujímavosť: v tomto roku, za uplynulé tri mesiace museli byť stiahnuté z obehu až tri medzinárodne distribuované lieky, ktoré spôsobovali vznik vážnych ochorení.
Ale snáď všetko to, o čom bola doteraz reč je iba menším zdrojom nebezpečenstva. Z tohto smeru je ľudstvo ohrozované aj vážnejším nebezpečenstvom. Nielen prehnané užívanie hormónov z medicínskeho hľadiska, ale aj nežiaduci účinok chemických látok z prostredia na hormonálnu sústavu spôsobuje také následky, v prípade ktorých vôbec nie je isté, že im dokážeme zabrániť, upozornila na túto skutočnosť Európska endokrinologická spoločnosť na 9. konferencii v Budapešti.
Štatistiky
Uveďme iba niekoľko údajov ako príklad. – Do oceánov sa ročne dostáva 2,6 miliónov ton nitrátov, 2,5 miliónov ton zinku, 370 tisíc ton olova. – Poľnohospodárstvo ročne používa 80-100 miliónov ton umelých hnojív. Do riek, jazier sa ročne vlieva 300 miliárd litrov odpadových vôd. Z pracích prípravkov používame ročne 120-140 miliónov ton, tieto sa dostávajú do riek, podzemnej vody. Z takejto vody varíme.
Vedci Univerzity v Birminghame zistili v roku 2011, že tam, kde sa do vody pridáva chlór v množstve presahujúcom minimum, o 60% narastá riziko toho, že sa narodí bábätko s dierou v srdci, a o 50% vyššie riziko, že sa narodí s rázštepom alebo inými vývojovými poruchami mozgu.
To, koľko ton liekov sa priamo (vyhodené lieky po záruke) alebo nepriamo (prostredníctvom nášho organizmu) dostáva potravinovými reťazcami späť do nášho organizmu, nevieme určiť. Všetky tieto parametre vplývajú na náš organizmus, ovplyvňujú a poškodzujú naše zdravie. Ale existuje ešte škaredšia vec…
Žiaľ popri mnohých perfektných výdobytkoch civilizácie, ktoré slúžia nášmu pohodliu sa objavujú aj také jedy v prostredí, ktorých škodlivé účinky boli zistené iba v uplynulom desaťročí a medzi širokou verejnosťou doteraz nie sú známe ich negatívne účinky na zdravie. Odborne sa týmto látkam hovorí xenoestrogény. Ide o syntetické hormóny, ktoré nie sú totožné s prirodzenými hormónmi a majú rôzne vedľajšie účinky. Spočiatku sa používali na ničenie hmyzu, na postrekovanie, neskôr sa zistilo, že sa dajú použiť aj na iné veci. V súčasnosti sa už takmer v každej oblasti používajú ich deriváty.
V živočíšnej ríši bolo možné pozorovať, že v dôsledku xenoestrogénov sa narušil hormonálny systém živočíchov a neboli schopné párenia, oplodnenia a prinášania životaschopných potomkov. Žiaľ xenoestrogény sú jedy, ktoré sa v našom prostredí vyskytujú v každodennom život. Sú to umelé chemikálie ako napr. dixoín, PCB, DDT a deriváty nonyl-fenolov. Po preniknutí do organizmu sú schopné naraz aktivovať oveľa väčšie množstvo estrogénových receptorov a tým pádom dosiahnuť veľmi silné účinky.
V ktorých výrobkoch sa nachádzajú tieto škodlivé látky?
Bez nároku na úplnosť: aviváže, pracie prášky a prípravky, čistiace prostriedky (najmä deriváty chlóru), PVC, nátery laminátových podláh, farby, riedidlá, laky, acetón, laky na nechty, insekticídy, postreky, herbicídy, plastové látky napr. materiály dojčenských fliaš a obedárov (ohrievaním sa z nich uvoľňuje PBA), PET fľaše (z ktorých sa uvoľňuje škodlivá látka), niektoré konzervačné látky používané v potravinárskom priemysle a pod…
Tieto látky po preniknutí do tela organizmus otrávia, a spôsobujú nielen neplodnosť a rôzne malformácie, ale rovnako im vďačíme aj za to, že je v súčasnosti niekoľkonásobne vyšší počet nádorových ochorení, zvyšuje sa počet neurologických ochorení (ochorenia nervovej sústavy) a ľudstvo je čoraz viac choré. Ale samozrejme na tieto choroby možno vyrábať stále nové a nové lieky. Potom nové toxické látky, nové výrobky a nakoniec opäť nové lieky….
A takto ľudstvo samo seba ničí. Obyčajní ľudia sa nedokážu tomuto vyhnúť. Ale nezabúdajme: uvedomelým zmýšľaním, spoločným bojom proti tomu všetkému a vystríhaním sa aspoň časti potenciálnych nebezpečenstiev môžeme spraviť veľa pre seba, pre svoju rodinu a nás všetkých, pre našu budúcnosť.
A nakoniec poznámka: v Európskej únii napriek tomu všetkému ( a tlaku farmaceutickej loby) je teraz na dennom poriadku prírodné liečiteľstvo, sťaženie predaja a používania prírodných liečivých rastlín. Nám zostáva premýšľať, dávať pozor, protestovať a brániť sa prevenciou.
