Baliť či nebaliť novorodenca „na široko“?

Píše pre vás:
MUDr. Martina Frištáková, lekárka z Detskej otopedickej kliniky DFNsP v Bratislave

Rodičia sa ma často pýtajú - ako je to s tými bedrovými kĺbikmi u detí, prečo niekto má baliť svoje dieťa naširoko a niekto nie, ako dlho treba sledovať vývoj kĺbikov, alebo čo by sa mohlo stať, kedy dieťa nebolo vyšetrené?

Medzi jedno z prvých vyšetrení, ktoré sa robí u novorodencov patrí aj klinické vyšetrenie bedrových kĺbov. Lekár pri ňom orientačne zisťuje dĺžku a postavenie dolných končatín, taktiež pohyblivosť a stabilitu bedrových kĺbov. Za normálnych okolností sú pohyby kĺbov na obidvoch stranách plynulé a majú rovnaký rozsah.

Podľa súčasnej vyhlášky, by malo byť každé dieťa vyšetrené ortopédom, a to najneskôr do 4. týždňa od narodenia. Toto štandardné povinné skríningové sonografické vyšetrenie (USG) je zamerané na odhalenie ochorenia bedrových kĺbov (vývojovej dysplázie bedrového kĺbu). Kontrolné sonografické vyšetrenie sa opakuje ešte v 4.-6. mesiaci dieťaťa, kedy sú deti so zdravými bedrovými kĺbmi vylúčené z ďalšieho sledovania.

Röntgenové vyšetrenie nie je v dnešnej dobe už nevyhnutné na zistenie stavu detských kĺbov. Sonografia (USG) je oveľa šetrnejšia metóda a nutnosť röntgenovania bedier až na výnimky úplne nahrádza. USG nezaťažuje vyvíjajúci sa organizmus RTG žiarením a dá sa použiť hneď po narodení.

Čo je to vlastne vývojová dysplázia bedrového kĺbu?

Dysplázia bedrového kĺbu je ochorenie, ktoré sa prejavuje nesprávnym tvarom a postavením hlavy stehnovej kosti a panvovej jamky. Pri ľahších formách dysplázie môže mať bedrový kĺb iba plytšiu jamku, v závažnejších prípadoch býva kĺb subluxovaný alebo až luxovaný.

Subluxácia je postavenie kĺbovej hlavičky na okraji jamky, na ktorú tlačí a tým ju deformuje. Pod luxáciou rozumieme úplnú stratu kontaktu hlavičky kĺbu s jamkou - vykĺbenie. V neliečených prípadoch takéto ochorenie vedie k obmedzeniu hybnosti bedrového kĺbu, krívaniu, bolestiam a výraznému skráteniu postihnutej končatiny.

Baliť či nebaliť deti do poštolkových nohavičiek?

Široké balenie alebo tzv. balenie „na široko“ za pomoci poštolkových nohavičiek je doporučované u novorodencov, ak ešte nebolo urobené sonografické vyšetrenie alebo v prípade, keď nie sú bedrové kĺby správne dovyvíjané. Záleží potom na ďalších kontrolných vyšetreniach a na aktuálnom/priebežnom vývoji bedrových kĺbov, ako dlho treba baliť dieťatko naširoko, alebo či bude takéto opatrenie aj naďalej potrebné.

Ak u dieťaťa po ortopedickom vyšetrení nebolo zistené žiadne postihnutie bedrových kĺbov, tak široké balenie už nemá opodstatnenie, lebo zbytočne obmedzuje pohyblivosť bedrových kĺbov. V súčasnosti sa u novorodenca a dojčiat uprednostňuje používanie jednorazových plienok. Používanie jednorazových plienok neovplyvňuje primeranú vzájomnú polohu hlavy stehnovej kosti a panvovej jamky. Okrem toho jednorazové plienky umožňujú prirodzený pohyb potrebný na vyzretie zdravého bedrového kĺbu.

Keď už široké balenie nestačí...

Existuje sonografická klasifikácia postihnutia bedrového kĺbu podľa Grafa. Mamičky ju mnohokrát lúštia v lekárskych správach a zisťujú, čo to znamená. U Grafovho typu I ide o zdravý bedrový kĺb a dieťa nie je potrebné ďalej sledovať. U Grafovho typu II ide o nezrelý kĺb, kedy sa v liečbe používa široké balenie alebo remene, prípadne ortézy zabezpečujúce správne postavenie v bedrovom kĺbe. Pri III. a IV. type podľa Grafa sa hlava stehnovej kosti nenachádza v panvovej jamke a bedrový kĺb je subluxovaný alebo luxovaný.

Preto je cieľom ortopedickej liečby dostať hlavu stehnovej kosti naspäť do panvovej jamky a fixovať ju tam. Po zreponovaní nasleduje fixácia v sadrových nohaviciach (sadrová „spika“) spravidla na 6 týždňov. Niektoré vykĺbené bedrové kĺby sa však dajú napraviť až po prípravnej fáze, v ktorej sa uvoľňujú napnuté a skrátené svaly v okolí bedrového kĺbu. Liečba sa nazýva „over head“ trakcia a trvá aspoň 3 týždne, počas ktorých sa skrátené svaly postupne naťahujú. O tom, či trakciu treba alebo nie, nás presvedčí sonografické vyšetrenie.

Vo všeobecnosti platí, že čím skôr je začatá liečba tohto ochorenia, tým lepšie výsledky možno dosiahnuť a v ideálnych prípadoch toto ochorenie nezanechá ani žiadne následky.