Ako najrýchlejšie človek zistí, či má depresiu?

Prinášame vám rozhovor s výskumnou pracovníčkou pani doc.PhDr. Evou Šovčíkovou, PhD., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.

Môžete nám v krátkosti povedať, čím sa vo svojej práci zaoberáte?

Pracujem vo výskumnej skupine, v ktorej riešime problém vývinu detí a vplyv rôznych vonkajších faktorov na ich vývin. Skúmame zdravie od prenatálneho obdobia vývinu človeka až po jeho dospelosť. Zaujímajú nás hlavne vonkajšie životné podmienky, ktoré majú vplyv na vývin ako napr. vzduch, voda , výživa, atď., ale aj psychosociálne faktory života, jedinca, resp. jeho rodiny. Okrem výskumu sa venujem aj pedagogickej činnosti. Prednášam študentom troch fakúlt našej univerzity: Fakulta verejného zdravotníctva, Lekárska fakulta a Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníc. špecial. Štúdií: Psychológiu zdravia alebo tiež Psychológiu v medicíne a ďalšie psychologické špeciálne témy.

Čo si môžeme pod psychológiou zdravia predstaviť?

Je to mladý odbor, ktorý vznikol z dvoch pôvodnejších odborov z psychológie a medicíny. Nazýva sa tiež medziodbor, nakoľko oba odbory (psychológie a medicíny) premosťuje a dopĺňa. Psychológia zdravia sa hlbšie venuje problémom zdravia človeka, z psychologického hľadiska. Hľadá odpovede na otázky: Prečo vznikajú niektoré choroby v súvislosti s psychickými problémami, aká je súvislosť psychických stresov, napätia, záťaže a rozvoju niektorého somatického ochorenia. Dnešné poznanie v oblasti skúmania zdravia výrazne pokročilo a odborníci v príslušných vedných odboroch uvažujú, že takmer 80% chorôb vzniká na základe psychických problémov človeka ako napr. stres, záťaž. Tieto stavy sú zodpovedné za zníženie činnosti imunitného systému a následne dochádza k poruchám orgánového systému. Napr. Infarkt myokardu môže vzniknúť z enormnej dlhodobej psychickej záťaže, stresu, ktoré spolu s ďalšími negatívnymi faktormi sú zodpovedné za zlyhanie srdca (nesprávna životospráva, fajčenie, nesprávna výživa, málo pohybu, atď.).

Súvisiace odkazy:

• Všetko o depresii (príčiny a liečba)
• Fórum: Zožiera ma depresia

Väčšinou sa ochorenie kardiovaskulárneho systému prejaví vtedy, ak človek problém zo stresu dlhodobejšie nerieši. Odbor medicíny príčiny ochorenia skúma skôr z hľadiska biochemického a patofyziologického (hodnotí parametre jednotlivých orgánov, zodpovedných za výživu, jeho pohybovú aktivitu a samozrejme aj príčiny stresu. Stres ako hlavne psychologický faktor, už ďalej z tohto hľadiska nerieši. Úlohu hlbšieho skúmania intenzity stresu, osobnosti človeka a jeho životných podmienok prevzal práve medzi odbor Psychológia zdravia a sú v ňom zastúpení aj lekári aj psychológovia. Skúmajú človeka hlavne po psychickej stránke, ktoré životné udalosti mohli chorobu vyvolať. Dôležité je zistiť, ktorý psychický problém bol prvotným spúšťačom poškodenia psychiky človeka. Toto vyskúmať je často krát zložité, nakoľko dnes už vieme, že nás ovplyvňujú podnety z obdobia až ranného detstva a dokonca až prenatálneho obdobia.

Vzhľadom na túto skutočnosť je často krát náročné vypátrať príčinu, keďže z týchto období si človek vedome pamätá málo. Síce nepamätá si, ale cíti, že niečo nie je v poriadku. Pokiaľ nedokáže odstrániť príčinu –spúšťač, ťahajú sa psychické problémy celý život. Tzn. hovoríme, že človek má už určitú predispozíciu riešiť problémy pod tlakom, nevie si celkom usporiadať svoje povinnosti, pracuje v nárazoch alebo si berie veľa povinností, kt postupne nestíha, resp. nevie riešiť staré konflikty, dostáva sa tak do nových problémov atď. Preto sa aj v tomto odbore kladie dôraz na životný štýl človeka, na jeho hodnotové dimenzie, osobnosť. Súčasťou pomoci a terapie z tohto hľadiska je, hlavne učiť ľudí vedieť riešiť problémy, vedieť ako sa im vyhýbať, ako sa správať optimálne. Žiť tak, aby predchádzal stresovým situáciám.

Aké sú podľa vás najčastejšie príčiny, ktoré podporujú vznik depresie?

Sú dva druhy depresie a tá o ktorej hovoríme, je tzv. exogénna, teda za najčastejšie príčiny sú považované vonkajšie (exogénne) príčiny. V konečnom dôsledku sa však opäť vraciame k tomu, že vznik depresie spôsobuje prežitie nejakej traumy, stresu alebo dlhodobej záťaže. Stres je definovaný ako maximálne vystupňovaná záťaž, t.j. taká kedy už prichádza k zmenám biológie organizmu človeka. Prejavuje sa to napríklad zvýšeným krvným tlakom, potením, chybami v komunikácii, nesústredenosťou a pod. Ak sa mení biológia organizmu častejšie, tak sa v organizme porušia niektoré funkcie, ktorých činnosť sa nemusí už vrátiť do pôvodného stavu.

Najčastejšou príčinou vonkajšej depresie sú teda nevyriešené konflikty, úzkostné stavy, niečo čo sa udialo dávno a človek nemal silu, možnosti alebo schopnosti to vyriešiť. To ho vyčerpáva a môže to viesť až k depresii, nakoľko vnútorne s tým nie je stotožnený a trápi sa, žije v minulosti. Je to logický smútok z nevyriešenej situácie. Je pochopiteľné, že ak niečo dlho trvá, tak sa to niekde musí prejaviť, v tomto prípade je to práve depresia.

Nepochybne tu hrá úlohu význam osobnosti, prečo človek nezvládne problémy, prečo ich nedokáže riešiť .... atď. a to je podstatou pre terapeutický postup.

Aké sú podľa najčastejšie faktory, ktoré bránia človeku v šťastí?

Dôležité je v prvom rade sa pozrieť na to, ako si definujeme šťastie. Čo je to? Podľa psychológov šťastie je prežívanie niečoho, čo teší a trvá krátko, teda netrvá permanentne, resp. sa mení. Hovorí sa, že šťastie je vrtkavé. Ak má človek dlhodobý pocit radosti, úspešnosti a všetko sa mu darí, to sa dá nazvať šťastie. Aktuálny pocit blaha. Ak príde do života človeka negatívna informácia, niečo čo ho rozruší, tak pocit šťastia pominie.

Myslíte si, že človek dokáže byť šťastný aj napriek informácii, ktorá ho rozruší?

Nemyslím si. Informácia, ktorá človeka rozruší prekryje pocit šťastia. Zaujímavé je, že si dlhodobo pamätáme traumy a negatívne zážitky, na rozdiel od šťastných a veselých. Akoby to šťastie a šťastné zážitky boli krehkejšie.

Čo znamená depresia podľa psychológov?

V prípade exogénnej depresie sa jedná o psychickú poruchu, stav veľmi intenzívnej úzkosti, strachu a smútku, ktoré sú sprevádzané určitými biologickými zmenami v organizme človeka (môže sa jednať o hormonálne zmeny, zníženie tlaku, nechutenstvo, ale najmä psychické zmeny v smere útlmu, zlá nálada, plačlivosť, nezáujem o okolie, až únava). V ťažších stavoch depresie nevládze takáto osoba chodiť, nedokáže hovoriť. Za tento typ depresie považujeme aj stavy ktoré vzniknú ako dôsledok inej choroby.

Napríklad keď človeku oznámia závažnú chorobu, ktorá sa považuje za nevyliečiteľnú, človek môže upadnúť do depresie. Prípadne aj schizofrénia môže byť sprevádzaná depresiou. Treba tiež podotknúť, že depresia môže byť aj príznak. V prípade endogénnej depresie už ide o zložitejšie poruchy funkcie nervového systému a tento typ depresie je psychiatrickou chorobou, ktorá patrí do kompetencie výhradne psychiatrov.

Ako najrýchlejšie človek môže zistiť, či má depresiu?

Málo kto to s postihnutých zistí, ale takí ktorí si všímajú svoje zdravie si uvedomia, keď smútok trvá dlho. Hlavne v obdobiach, kedy neexistuje žiadna vonkajšia príčina na smútok.

Ako v rozpoznaní depresie pomôže Beckova posudzovacia škála depresie?

Je dobrá v tom, že potvrdí, ale taktiež môže aj vyvrátiť pocitový stav človeka, ktorý odpovedá na otázky Beckovej posudzovacej škále depresie. Jej základom sú otázky, ktoré sa pýtajú na určité príznaky. Vo vyhodnotení sú tri stupne depresívnych príznakov, ktoré podľa počtu bodov ukážu, či sa človek nachádza v depresii. Taktiež je podľa vyhodnotenia možné zistiť, či sa jedná o ľahšiu alebo ťažšiu formu depresie.

Výhodou je, že si to človek môže vyhodnotiť sám a podľa výsledku realizovať potrebné kroky. Ak je výsledkom depresia , je určite dôležité poradiť sa s odborníkom, či už psychológom alebo psychiatrom. Pomoc môžete hľadať u organizácii, ktoré sa duševným poruchám venujú, napr. Liga pre duševné zdravie, psychologické poradne (existujú v každom meste ), prípadne navštíviť ošetrujúceho lekára, ktorý pacienta nasmeruje k príslušnému odborníkovi a ten rozhodne o náprave, resp. liečbe.

Sú aj iné spôsoby, ktoré môžu pomôcť s liečením depresie?

Depresia je veľmi vyčerpávajúca. Sprevádza ju nespavosť, nechuť do jedla a málo energie. Prvotnou pomocou liekov je často krát aj to, že umožnia človeku sa vyspať. Tým získa energiu pre život. Medikamentóznu liečbu je dôležité dopĺňať aj aktívnymi typmi psychoterapie napr. Arteterapia, Muzikoterapia, Workterapia a pod. Samozrejme ak sa zapoja aj športové aktivity, tiež to k uzdraveniu prospeje.

Môže byť choroba v živote človeka signálom pre zmenu?

Samozrejme. Psychoterapia má svoj koncept, či už individuálna alebo skupinová. V skupinovej si navzájom účastníci pomáhajú, cez rozprávanie vlastných príbehov pod vedením psychológa lebo psychoterapeuta.

Môže byť terapia depresie aj motivujúca pre vyriešenie vnútorného konfliktu?

Malo by to tak byť. Psychoterapia je takto vedená a to je jej hlavná myšlienka. Existuje druh terapie, ktorá sa volá kognitívna a znamená učiť sa novým spôsobom správania i nazerania na svoj život. Okrem toho Logoterapia a ďalšie tohto typu , sú zamerané práve na to, aby človek pochopil , že jeho stav nie je dobrý, že je nutné vzdať sa starého chápania života, čo je niekedy veľmi ťažké. Cez terapiu, v spolupráci s terapeutom je možné aj tento proces zvládnuť.

Ak nepríde k pochopeniu tejto podstaty ochorenia, tak sa stavy depresie opakujú a postupne vážne vyčerpávajú organizmus človeka tak, že sa stane spúšťačom aj iného ochorenia a jej jeho sprievodným stavom. Čím skôr k uzdravovaniu a meneniu náhľadu na doterajší život príde, tým lepšie. Najdôležitejšie je predísť k poškodeniu osobnosti, odtiaľ sa už ťažko vracia späť, dokonca to môže byť nemožné.

Ďakujem za rozhovor.