Prekonajte lenivosť a začnite správne relaxovať!
Dobrá rada, ktorú jogíni dávajú ľuďom cvičiacim jogu znie: „ Zhlboka sa nadýchnite a relaxujte. Sledujte, ako sa napätie rozpúšťa, a všetky vaše starosti miznú.“ Všetci akosi cítime, že relaxácia je pre nás dobrá. Stále ju však potláčame do úzadia, dávajúc prednosť „dôležitejším“ veciam, ktoré vyžadujú našu okamžitú pozornosť. Je jednoduché si uvedomiť , že ak trávime čas iba prácou, netrávime ho s rodinou, partnerom, cvičením, oddychom alebo pri nejakom hobby. Telo a myseľ sa nemá kedy zregenerovať a dobiť baterky.
Veda obhajuje relaxáciu
Čoraz viac zdravotných problémov spôsobených rýchlym štýlom života, ktorý vedieme spôsobilo, že sa moderná veda pustila do skúmania účinkov relaxácie. Starovekí Indovia alebo Tibeťania to vedeli už dávno, hoci nevedeli detailne popísať biochemické zmeny, ktoré pri stavoch hlbokej relaxácie či meditácie naše telo zažíva. Na to prišla moderná veda.
Súvisiace odkazy:
Vypracovali sa rôzne vedecké štúdie o tom, že hlboká relaxácia mení naše telo – a to až na bunečnej a génovej úrovni. Vedci z Harvard Medical School prišli dokonca na to, že tí, ktorí dlhodobo praktizujú meditáciu a jogu majú oveľa viac buniek „bojujúcich“ proti ochoreniam (t.j. tie, ktoré aktivujú náš imunitný systém v prípade napadnutia baktériami, vírusmi, parazitmi ap.) ako ľudia, ktorí nepraktizujú žiadnu formu relaxácie alebo meditácie. Dokonca sa u pravidelne meditujúcich ľudí objavili aktívne gény, ktoré majú za úlohu chrániť nás pred bolesťou, vysokým krvným tlakom, či dokonca pred reumatoidnou artritídou.
Experiment, ktorý viedol Herbert Benson, Associate Professior na Harvard Medical School ukázal, ako gény reagujú na naše správanie, náladu i prostredie, ktoré nás obklopuje. Dospel k fascinujúcemu objavu - gény sú schopné sa ľahko aktivovať i deaktivovať podľa typu podnetov, ktoré v mysli spracovávame.
Štúdia to dokázala
Kontrolná skupina začala pravidelne každý deň meditovať alebo relaxovať. Po dvoch mesiacoch boli ich telá zmenené – gény, ktoré majú za úlohu „ochraňovať“ pred zápalmi, patogénmi, rakovinou, či odstraňovať odumreté bunky sa začali postupne aktivovať.
Tento experiment jasne dokázal to, ako veľmi stav našej mysle vplýva na telo na fyzickej, psychickej a dokonca i genetickej úrovni – t.j. psychosomatickú príčinu ochorenia. Dokazujte to fakt, prečo pravidelná relaxácia či meditácia formou tréningu mysle je považovaná za účinný prostriedok liečby v tisícky rokov starých východných liečebných systémoch (napr. v ajurvéde alebo v tibetskej medicíne).
Pritom platí - čím pravidelnejšie a dlhšie sa meditácia alebo relaxácia cvičí, tým hlbší účinok má. Teda tým vyššiu šancu máme na to, že sa vyhneme artritíde, bolesti kĺbov, oslabenej imunite, hormonálnej nerovnováhe alebo výkyvom krvného tlaku, až naše telo nebude také silné a životaschopné
Fakty o relaxácii
Ako je možné, že hlboká relaxácia či meditácia majú také silné účinky? Poďme sa na to pozrieť z pohľadu pôsobenia stresu. Stresový stav je spojený s vylučovaním stresových hormónov do tela ako adrenalín a kortizol. Frekvencia srdca a krvný tlak sa zvyšujú, zaťažuje sa endokrinný systém, znižuje sa imunita i plodnosť. Na opačnej strane stojí stav meditácie a relaxácie, pri ktorom sa do tela vylučuje „hormón šťastia“ serotonín i rastový hormón, ktorý má za úlohu obnovovať bunky a tkanivá. Znižuje sa krvný tlak, zlepšuje sa imunita a telo i psychika sa regenerujú.
Na biologickej úrovni sa stres spája so stavom „boja“ a pripravenosti organizmu čeliť záťaži. V takomto stave sa svaly sťahujú a tuhnú, zatiaľ čo funkcie druhoradé pre prežitie (imunita, trávenie) idú stranou. Oproti tomu meditácia a relaxácia je stav oddychu, fyzickej regenerácie a pokoja. Svaly sa môžu uvoľniť a jedlo stráviť. Srdce má možnosť spomaliť a krv môže voľne prúdiť do všetkých tkanív, vyživujúc a okysličujúc ich. Načo platiť terapie okysličenia organizmu, ak si stačí na pár minút denne ľahnúť na zem a trénovať uvoľnenie z napätia? Takýto stav je vhodný aj pre oplodnenie, pretože telo môže kumulovať energiu potrebnú na vytvorenie nového života.
Keď relaxujete, vypína sa sympatikus činný počas stresu a aktivuje sa parasympatický nervový systém. Ten sa spája so zlepšeným trávením, schopnosťou koncentrácie, i zvýšenou imunitou. Avšak pozor – relaxácia neznamená voľné polihovanie na gauči pri šálke čaju. Znamená to dosiahnuť taký stav hlbokého vnútorného ticha, pri ktorom nervové impulzy do svalov ustanú a myseľ sa vypína. Takýto stav sa nedá dosiahnuť počas bežného fungovania cez deň, ani sa k tomu nemôžete prinútiť. Môžete ho dosiahnuť tréningom mysle pomocou techník typu riadená relaxácia, meditácia či autohypnóza.
Je dobré si uvedomiť jedno pred tým, než sa pustíte do nejakej formy relaxácie. Jej výsledný efekt sa totiž môže líšiť u každého z nás. Nemá zmysel písať o tom, aká je relaxácia úžasná pre každého z nás, pretože každý sme inak nastavení. Niektorí sú prirodzene vnímavejší a prístupnejší veciam mimo logiky ako iní. Pre niekoho bude pravidelná relaxácia znamenať malé zlepšenie, pre niekoho väčšie. A niekomu to doslova zmení život.
Musí si to každý vyskúšať sám – prekonať lenivosť, odignorovať prekážky a ľahnúť si a skúsiť sa uvoľniť a zafixovať myseľ na jednu vec – na svoj dych.
