Pravdy a klamstvá o kontroverzných potravinách

BRATISLAVA 6. júna (ZDRAVIE.sk cez WEBNOVINY) – Niektoré potraviny dlhodobo vyvolávajú diskusiu o svojom prínose pre zdravie. My vám prezradíme, ako je to v skutočnosti s müsli, ktoré sa toľko odporúča konzumovať na raňajky, či je zdravšie maslo alebo margarín, ako je to v skutočnosti s nízkotučnými výrobkami a či je tavený syr vôbec syrom.

Müsli

Müsli nájdete na pultoch predajní vo forme miešaných, zapečených alebo nezapečených zmesí, prípade ako praktické tyčinky. Ale nie je müsli ako müsli. Jednoduchým porovnaním v tabuľke výživových hodnôt sa dá zistiť, že energetická hodnota zapečených zmesí je niekedy až dvojnásobná oproti nezapečeným.

Okrem toho, obilniny v nich obsiahnuté sú zvyčajne extrudované. Extrúzia je proces, ktorý pri vyšších teplotách zlisuje potravinu do polotuhej masy a následne ju pretlačí cez úzky otvor, aby sa zvýšila jej tvarovateľnosť alebo štruktúra. Je výhodný v tom, že zvýši trvanlivosť potraviny, zároveň však extrudovaná obilnina má oproti klasickej vyšší glykemický index a teda zvyšuje hladinu cukru v krvi.

Ak sa usilujete schudnúť, môžu vám to pokaziť práve müsli tyčinky. Na ich výrobu musí výrobca využiť v porovnaní so sypkou zmesou oveľa viac tukov a cukrov, ktoré udržia tvar. Čerešničkou na torte sú polevy, ktoré často obsahujú množstvo stužených tukov neznámeho pôvodu, a teda s neznámym obsahom škodlivých transmastných kyselín.

Základným pravidlom pri výbere müsli je: čím sypkejšie, tým menej pridaného cukru. Ani tyčinky nie je nutné zatracovať, treba ich však chápať skôr ako zdroj rýchlej energie pri jej zvýšenom výdaji než ako súčasť redukčnej diéty, pričom zdravšie sú výrobky bez polevy.

Margaríny

Máloktorá potravina je predmetom toľkých mýtov ako margaríny. Mnohí si ich zamieňajú so stuženými tukmi, spomínanými v súvislosti s polevami na müsli tyčinkách. Tieto stužené tuky však majú veľmi ďaleko od výrobkov určených na natieranie pečiva, ktoré poznáme pod názvom rastlinné tukové nátierky alebo margaríny.

Faktom je, že margaríny kedysi skutočne obsahovali pomerne vysoké množstvo škodlivých transmastných kyselín. Keď sa však v deväťdesiatych rokoch potvrdil ich vplyv na zvyšovanie rizika aterosklerózy, výrobné procesy prešli zmenami. Súčasné margaríny už transmastné kyseliny obsahujú v nutrične zanedbateľnom množstve do jedného percenta, čo je dokonca menej než obsah prirodzených transmastných kyselín v masle a mliečnych výrobkoch.

Pomerne častým tvrdením je tiež umelý pôvod margarínov. Margaríny sú však v skutočnosti, rovnako ako maslo, prírodného pôvodu, keďže sa vyrábajú z rastlinných olejov. Jediným rozdielom je, že kým živočíšne tuky alebo rastlinné oleje sú zväčša jednodruhové, margaríny sú prevažne viacdruhové, čiže ide o zmes viacerých rastlinných olejov a tukov.

Polemiky vyvoláva tiež otázka, či vitamíny alebo farbivá pridávané do margarínov dokáže ľudský organizmus stráviť. Tu platí, že vitamín, či umelý alebo prírodný, ostáva pre ľudské telo vitamínom.

Na to, čo si natierať na chlieb, neexistuje jednoznačná odpoveď. V rámci pestrej vyváženej stravy je vhodné jednotlivé zdroje obmieňať. Kým deťom môžete natrieť chlieb častejšie maslom, dospelí, najmä ľudia s nadváhou alebo vyššou hladinou cholesterolu, môžu preferovať margarín pre vyšší obsah nenasýtených mastných kyselín.

Plnotučné alebo nízkotučné?

Tuk sa z mlieka a mliečnych výrobkov odstraňuje odstreďovaním. Odstredené alebo nízkotučné mlieko neobsahuje tuk, alebo ak, tak len v nízkej koncentrácii. Neobsahuje teda ani vitamíny rozpustné v tukoch (najmä A, D a E). Ale tvrdenie, že nízkotučné mlieko nemá žiadnu výživovú hodnotu, či obľúbené porovnanie so zafarbenou vodou, je mýtus.

V skutočnosti voda tvorí 88 až 90 percent akéhokoľvek kravského mlieka. Rozdiel medzi nízkotučným a plnotučným mliekom je len v obsahu tuku a vitamínov. Všetky ostatné živiny ostávajú zachované aj v nízkotučných výrobkoch. Tie sú vhodné pre ľudí, ktorí si potrebujú znížiť celkový príjem tukov.

Naopak, deti by mali preferovať plnotučné alebo polotučné verzie mlieka. Ak si kladiete otázku, či vôbec piť mlieko, odpoveď je – jednoznačne áno. Výnimka sa vzťahuje len na veľmi malé percento ľudí, alergických na mliečnu bielkovinu alebo s intoleranciou laktózy.

Nízkotučné výrobky nie je v prípade mlieka potrebné zatracovať. Pri mliečnych výrobkoch, ako sú napríklad jogurty, si však treba dávať pozor, čím je chýbajúci tuk nahradený. Týka sa to najmä výrobkov s 0 % tuku. Ako náhrada tuku sa v nich totiž často využívajú škroby s rovnakým množstvom kalórií ako odstránený tuk. Pri redukčnej diéte tým pádom veľmi nepomôžu. To isté platí pre výrobky "bez cukru“, v ktorých niektoré použité náhradné sladidlá nahradia okrem sladkej chute aj kalórie.

Tavené syry

Otázka pri tavených syroch znie, či majú právo radiť sa k plnohodnotným mliečnym výrobkom.

Priemerný Slovák skonzumuje za rok viac ako 8 kg syrov, z toho takmer 2 kg tavených syrov a menej ako 1 kg čerstvých syrov. Tavený syr má výhodu v dlhšej trvanlivosti, ale z hľadiska zloženia je v porovnaní s čerstvým alebo tvrdým syrom iba chudobný príbuzný. Hlavnou príčinou sú tzv. taviace soli, napríklad fosforečnan sodný a draselný.

Tie zhoršujú pomer vápnika a fosforu v potrave, pričom nadbytok fosforu môže spôsobovať vyplavovanie vápnika z kostí. Oproti čerstvým alebo tvrdým syrom obsahujú tavené syry v priemere aj menej bielkovín a niektorých minerálnych látok – horčíka, draslíka a vápnika. Tavený syr nemusíte úplne zatracovať, no nemal by byť súčasťou každodenného jedálneho lístka, dva alebo tri trojuholníčky týždenne postačia.

Myslite na svoje zdravie na Facebooku!

Zdroj: Združenie pre zdravú výživu