Zdroje antioxidantov

Za posledné desaťročia sa ukázalo, že za mnohými chronickými či civilizačnými ochoreniami stojí v pozadí takzvaný oxidačný stres. Spôsobujú ho voľné kyslíkové radikály – veľmi reaktívne molekuly, obsahujúce jeden alebo viacero nespárených elektrónov. Oxidačný stres spôsobuje zdanlivo rôzne chronické ochorenia, od trombózy cez infarkt myokardu, mozgovú porážku, cukrovku, rakovinu pľúc až po ochorenia očí či chorobu, ktorej sa nevyhne nik z nás – obyčajné starnutie.

Škodlivý vplyv voľných radikálov a ich pôsobenie v organizme za vzniku oxidačného stresu podnecuje nesprávny životný štýl, strava bohatá na tuky, chudobná na príjem vlákniny a antioxidantov z rôznych požívatín, spojený s fajčením, vysokou spotrebou alkoholu a liečiv, nedostatkom aktívneho pohybu, kvalitou životného a pracovného prostredia. Našťastie, pred účinkami voľných kyslíkových radikálov existuje ochrana v podobe látok neutralizujúcich poškodenie. Hovoríme im antioxidanty.

Na jednej strane si ich telo dokáže vyrábať aj samo, v prevencii chronických ochorení však zohráva významnú úlohu ich dostatočný príjem v každodennej strave, pretože telo ich produkuje len v obmedzenom množstve. Vysoký obsah rôznych fytochemikálií s antioxidačnými vlastnosťami obsahuje čerstvá, tepelne a chemicky neupravená strava, predovšetkým zelenina, ovocie, orechy, obilniny. Ich účinok v našom tele závisí od dostatočného príjmu a naopak, nedostatok antioxidantov v organizme napomáha zvýšenému riziku vzniku chronických civilizačných ochorení.

Vo výžive je snaha uprednostňovať prirodzené zdroje pred syntetickými, nielen pre ich vyššiu účinnosť, ale aj preto, že príliš vysoké dávky syntetických antioxidantov môžu spôsobiť celý rad vedľajších účinkov, dokonca opäť oxidačný stres.

Zdroje antioxidantov

Antioxidačný obranný mechanizmus v ľudskom organizme možno rozdeliť na dve odlišné kategórie. Pred negatívnym vplyvom voľných radikálov nás chráni zložitý biologický systém enzýmov, krvných bielkovín, napríklad albumín a celý rad ďalších látok, akýchsi „opravárov” poškodenej DNA. Táto prirodzená antioxidačná kapacita našich vlastných ochranných enzýmov je daná geneticky, ale my sami ju môžeme zvýšiť prijímaním antioxidantov z takzvanej „druhej“ skupiny – rastlinných zdrojov.

Medzi antioxidanty s najväčšou antioxidačnou kapacitou patria vitamín E, vitamín C, beta-karotén a selén. K plejáde účinných ochrancov však patria aj stovky a tisíce rastlinných látok, ktoré nachádzame vo všetkých častiach rastlín: od koreňov cez listy, stonky a kvety, až po plody a môžeme ich označiť názvom fytocheminálie, teda rastlinné chemikálie. Najlepšie je zásobovať nimi telo, keď sú ešte tepelne neupravené, v sušenom či mrazenom stave. Po tepelnej úprave ich v strave ostane menej.

Záver

Voľné radikály vznikajú v ľudskom organizme z rôznych príčin. Majú pozitívne účinky, ale pri nepriaznivých vonkajších i vnútorných vplyvoch, kedy sa ich počet v organizme zvýši, podieľajú sa na vzniku mnohých chronických civilizačných ochorení. Ich škodlivé pôsobenie v organizme za vzniku oxidačného stresu podnecuje nesprávny životný štýl jedinca, strava bohatá na tuky, chudobná na príjem vlákniny a antioxidantov z rôznych požívatín, spojený s fajčením, vysokou spotrebou alkoholu a liečiv, nedostatkom aktívneho pohybu, kvalitou životného a pracovného prostredia.

Náš organizmus má proti pôsobeniu voľných radikálov vybudovaný ochranný systém, antioxidanty. Tie však produkuje iba v obmedzenom množstve. Pri nesprávnom životnom štýle stúpa ich potreba v organizme. Preto je dôležité dopĺňať antioxidanty vhodnou stravou v ich prirodzenej forme, v nutnom prípade užívaním syntetických prípravkov (vitamín C, vitamín E, selén, koenzým Q a iné.)

Vo výžive je snaha uprednostňovať prirodzené zdroje pred syntetickými, nielen pre ich vyššiu účinnosť, ale aj preto, že príliš vysoké dávky syntetických antioxidantov môžu spôsobiť celý rad vedľajších účinkov, dokonca opäť oxidačný stres.

Radikálna zmena štruktúry výživy, smerom k podstatnému zvýšeniu spotreby hlavných zdrojov prírodných antioxidantov (ovocia, zeleniny, rastlinných olejov, obilnín, orechov, strukovín, húb a pod.), zmena životného štýlu, ako aj ozdravenie životného prostredia, poskytuje jedno z možných riešení pre zníženie vysokej úmrtnosti na kardiovaskulárne a nádorové ochorenia a ďalších civilizačných ochorení na Slovensku. Skutočnosť, či budeme zdraví a či podľahneme niektorej z civilizačných ochorení, je vo veľkej miere v našich rukách. Hlavne v našej strave a vo vlastnom životnom štýle.

Recenzovaný odborný článok.