Výživové doplnky – prvá časť

Zdroj foto: Shutterstock.com

Čo sú výživové doplnky?

Výživové doplnky sú potravinové produkty ako sú  napríklad vitamíny a iné esenciálne výživové faktory, minerálne látky a mikroelementy, látky s výživovým alebo s protektívnym fyziologickým účinkom a podobne. Uvedené látky (výťažky - koncentráty) sa vyskytujú  jednotlivo alebo v kombinácii a sú koncentrovanými zdrojmi živín. Výživové doplnky sa berú v dávkovanej forme, podobne ako lieky. Vyrábať sa musia podľa zásad potravinového kódexu.

Už zo samotnej definície vyplýva, že nepredstavujú komplexnú výživu, akou sú prirodzené zdroje a potraviny, z ktorých sú vyrobené. Z toho môže vyplývať ich odlišná využiteľnosť a účinky v organizme. Spravidla u nich predpokladáme významný a intenzívny účinok na zlepšenie niektorého zdravotného parametra alebo na celkové zdravie. No len časť z nich to spĺňa. Mnohí z vlastnej praxe vedia, že tomu tak nie je vždy. Môže často ísť len o biznis a v horšom prípade aj o počítanie s ľudskou naivitou alebo šarlatánstvo a o výrobu a distribúciu vedecky a medicínsky neoverených a málo účinných prípravkov a látok.

Nutričná alchýmia?

Sú ich plné lekárne a hoci predtým ľudia žili a boli zdraví aj bez nich, dnes sa menia na novodobých alchymistov a len málokto ich nepoužíva. Stali sa z nás novodobí nutriční alchymisti. Namiesto zlata chceme v tomto prípade vyrobiť zdravie z hocičoho. Je ich také množstvo na všetko možné, že ak by sme ich chceli vymenovať, nestačil by celý tento príspevok.

Sme však vďaka nim aj naozaj zdravší?  Nemôžu nám niektoré aj škodiť? Nepoužívame ich niekedy zbytočne? To sú dôležité otázky. Ide totiž o to, že výživové doplnky nie sú kompletné a prirodzené potraviny. Sú to účinné látky z pôvodne prirodzených komplexných potravín, no vybrané a izolované z prirodzených  nutričných (výživových) komplexov sa stávajú už neprirodzenou zložkou, akýmsi pololiečivom s nejasným biologickým účinkom.

Sú  koncentrované do extraktov a výťažkov v procese „rafinácie“, často pripravované už aj chemickou cestou a sú podávané kedykoľvek  mimo príjmu prirodzenej potravy. Sú to vlastne rafinované potravinové zložky, podobne ako cukor alebo soľ. U výživových doplnkov sa však predpokladá rovnaký liečebno-preventívny efekt, aký mali v pôvodnej potravine, len so silnejším účinkom, práve kvôli ich vyššej koncentrácii. A práve tu je ten problém, či je ich účinok naozaj rovnaký a lepší, keď  tu chýbajú podporné účinky množstva iných zložiek nachádzajúcich sa v prirodzenom plode či potravine.

Môžeme skutočne očakávať, že aj bez trvalo dobrej životosprávy a pestrej prirodzenej výživy vytvoria v zanedbanom organizme trvalú zmenu a zdravotný efekt? Je to podobné ako očakávať, že ak dáme do starého, nekvalitného a neudržiavaného motora auta najlepší benzín a olej pre mercedesy, že bude fungovať a mať výkon ako mercedes.

Aký je teda ich skutočný výživový či liečebný efekt? Nenavykneme telo prijímať tieto prečistené extrakty na úkor ich prirodzených ekvivalentov v komplexnej prirodzenej strave? Nevytvoríme chaos a nerovnováhu medzi živinami, esenciálnymi látkami v ich zložitej, no prirodzenej  regulácii v organizme? Pôsobí tá istá látka v organizme vždy rovnako, bez ohľadu na to, či je v izolovanej forme výživového doplnku alebo  je viazaná v prirodzenej forme spolu s inými prirodzenými zložkami? Nemení sa tým nejako jej účinok?

Kritizujeme klietkové chovy hydiny a iných hospodárskych zvierat, ktoré sú rôznymi doplnkami umelo vykrmované, málo sa hýbu a sú dotované rôznymi výťažkami a doplnkami výživy, aby rýchlo rástli, no sami so sebou robíme to isté. V EÚ sme prijali zákon o voľných chovoch, kde chované zvieratá žijú prirodzene, zdravo, aj na vzduchu a slnku.

No my celé hodiny nehybne sedíme v práci, v škole, zavretí pri počítačoch a doma pri televízii, prejedáme sa, stravujeme sa nezdravo a zázračnými výživovými doplnkami si chceme riadiť a zlepšiť zdravie či liečiť už vzniknuté zdravotné problémy. No musíme si uvedomiť, že pri nezdravom a neprirodzenom spôsobe života nám môžu výživové doplnky nielen pomáhať, ale aj škodiť, ak ich používame zbytočne alebo nesprávne, ak nimi chceme nahrádzať to, čo sa nahradiť nedá.

Prečítajte si tiež:

Tieto potraviny vám v zime dodajú potrebné vitamíny a energiu

Kedy po nich siahnuť?

Výživové „doplnky“ by už podľa svojho názvu mali len občas, „sporadicky“a v odôvodnených prípadoch „dopĺňať“ prirodzenú, všestrannú a komplexnú výživu alebo dopĺňať a podporovať liečbu liekmi. Používať by sa mali krátkodobo, napríklad v prípade ochorenia, dokázateľného deficitu (chýbania) niektorých látok v prirodzenej strave, v prípade rekonvalescencie po chorobe či operácii, keď dočasne nemôžeme prijímať kompletnú a normálnu stravu, ďalej v prípade nejakých záťažových stavov (výkonnostný šport, riziková a ťažká práca a pod.) vyžadujúcich zvýšený príjem niektorých výživových zložiek či mikroelementov alebo esenciálnych látok, či na kompenzáciu nepriaznivých účinkov liekov, cytostatík a podobne.  

Ako trvalé aditívum (prídavok) bežnej stravy zdravého človeka sú neopodstatnené. Napriek tomu ich mnohí novodobí „alchymisti“ výživy namiešavajú, kombinujú, konzumujú a odporúčajú k pravidelnej konzumácii, často ako zázračné výživové produkty pre zdravie. Ich počet v obchodoch a lekárňach je čoraz vyšší a čoraz neprehľadnejší. Na ich prehnanej reklame a distribúcii sa bohužiaľ podieľajú veľké firmy, reklama v televízii a časopisoch, farmakológovia a časť odborníkov v biológii a medicine, predovšetkým kvôli mimoriadnemu záujmu ľudí a ziskom, ktoré z toho plynú.

Výsledkom u konzumentov býva často sklamanie z pretrvávania zdravotných problémov, ktoré mali ustúpiť po ich konzumácií a mnoho zbytočne vynaložených finančných prostriedkov. Často vznikajú aj rôzne zdravotné problémy a disproporcie v organizme spôsobené nedostatočným príjmom všestrannej, pestrej a prirodzenej výživy a chýbaním pohybových aktivít a stimulov.

Iba niektoré z výživových doplnkov majú naozaj významné biologické účinky a podporný vplyv na zdravie a niektoré ochorenia, no tie sa často strácajú v záplave stoviek ďalších, ktoré ponúka trh. Pritom si stačí uvedomiť, že väčšina výťažkov a koncentrátov pochádza z bežných prírodných potravín a prirodzenej výživy. V nej sa nachádzajú viazané v prirodzenom komplexe spolu so stovkami ďalších užitočných látok a živín potrebných v organizme pre ich efektívne trávenie, metabolizáciu a využitie,  ako aj  pre ich správnu biodegradáciu (vylučovanie).

Tieto podporné látky môžu pri izolovaných preparátoch chýbať, a preto aj účinky takýchto doplnkov v organizme môžu byť rozdielne oproti pôvodnému očakávaniu alebo v porovnaní s ich účinkami v prirodzenej strave. V prípade niektorých vážnych ochorení či nedostatku vitamínov, minerálov a esenciálnych látok po operáciách a podobne môže byť využitie potravinových doplnkov na istý čas opodstatnené a významné. Ale to by mal posúdiť, predpísať a kontrolovať odborník, kedy, v akej forme a na aký čas dotovať organizmus týmito látkami.

Využiteľnosť a účinky v organizme

Využiteľnosť a účinky izolovaných výťažkov a koncentrátov účinných látok tvoriacich výživový doplnok nie je vždy rovnaká ako využiteľnosť a účinnosť tej istej látky obsiahnutej v prirodzenom komplexe celého plodu ovocia, zeleniny, v zrne obilniny či strukoviny, v čerstvom mäse, mlieku a podobne. Zjesť „sójový proteín, sušené vaječné bielka, hydroproteín, hovädzie a iné nie je to isté ako zjesť kúsok mäsa. Zjesť vitamíny A, B, C, D, A, K a iné, cukor, soľ, kofeín a podobne či minerály v tabletkách nie je to isté ako zjesť celé jablko, mrkvu, zemiak, brokolicu, paradajku, strukovinu, obilné zrná a iné celé plodiny či vypiť čaj, kávu a podobne.

Dôvod je jednoduchý. Spomínané účinné látky sa v prirodzenej výžive nikdy nenachádzajú samostatne a pri trávení, metabolickom využití a biodegradácii (vylučovaní z organizmu) ich vždy sprevádza komplex stoviek iných potrebných prirodzených látok a zložiek. Tie sú  potrebné k tomu, aby účinné látky správne plnili svoju funkciu v organizme a je medzi nimi takzvaný. „koevolučný metabolický vzťah“. Bez týchto prirodzených kofaktorov môžu izolované potravinové extrakty tvoriť v organizme aj iné biochemické komplexy a dcérske produkty, ktoré pôsobia v organizme inak, niekedy nevypočítateľne, a teda aj nepriaznivo, alebo sú bez očakávaného účinku.

Výsledný účinok požívania lekárenských výživových doplnkov preto môže byť iný, než ich účinok pri konzumácii prirodzenej stravy, v ktorej sa pôvodne nachádzali v prirodzene viazanej forme (Bártov postulát - prof. RNDr. Ivo Bárta, CSc. biolog, prednosta Ústavu obecné biologie na 3. LF UK, nar. 1947 - zomrel v r. 2005).

Podľa prof. Bártu môže mať izolovaný koncentrát nejakej látky (alebo jeho dcérsky  metabolický produkt) v organizme rôzne biologické korelácie, a teda aj účinky. Preto môže byť výživový doplnok niekedy neúčinný (placebo) alebo menej účinný, inokedy rovnako účinný alebo vysoko účinný, no niekedy dokonca antagonistický (s opačným účinkom) až cudzorodý či škodlivý.

Preto podľa Bártovho „postulátu relatívneho a fakultatívneho účinku látok v biologických systémoch"  je z biologického hľadiska pre ľudí vhodnejšie konzumovať celé plody a prirodzené potravinové komplexy než len ich účinné výťažky a koncentráty“. Tie môžu len dopĺňať prirodzenú stravu a výživu. Podľa uvedeného postulátu môže mať tá istá látka rozdielne účinky aj v rôznych prirodzených komplexoch a nielen ako izolovaný koncentrát.

Napríklad kofeín v káve pôsobí inak ako kofeín v čiernych alebo zelených čajoch (teín). Zatiaľ, čo kofeín viazaný v káve rýchlo zvyšuje srdcovú frekvenciu, tlak, vylučovanie tráviacich štiav (dráždi žalúdok a jeho účinok rýchlo odznieva), účinok  kofeínu (teínu) v čajoch ovplyvňujú triesloviny v čaji, ktoré upokojujú zažívací trakt (sťahujúci účinok na sliznice - nedráždi žalúdok), spomaľujú nástup a predĺžujú pôsobenie účinku kofeínu - teínu.

Preto, kto má žalúdočné vredy, nemôže piť na povzbudenie kávu, ale môže piť čierny a zelený čaj. Iným  príkladom pôsobenia tejto tak často používanej povzbudzujúcej látky je, že  kofeín sám nepôsobí analgeticky (proti bolesti), ale v spojení napríklad so salicylátmi (acylpirín) či inými protizápalovými liekmi má výrazné analgetické účinky.

Z uvedeného vyplýva, že aj prirodzené potraviny musíme striedať a nejesť príliš jednostranne, ale dostatočne pestro, aby sme si zabezpečili nielen kompletný prísun živín, ale aj dostatok rôznych výživových  korelácií pre ich správne využitie v organizme a pre odstraňovanie nevyužitých látok a metabolických splodín z organizmu. Koncentrovaním sa na výživové doplnky a neprirodzené spracované potraviny vo výžive si obmedzujeme v organizme metabolické možnosti utilizácie (využitie) živín, detoxikácie a biodegradácie metabolických splodín.

Prečítajte si aj tento článok:

Tieto potraviny vám v zime dodajú potrebné vitamíny a energiu