Kobalt

Kobalt je veľmi dôležitý prvok pre krvotvorbu. Telo dospelého 70 kilového človeka obsahuje 0,0007 g kobaltu (rozsah je od 0,7 do 10 mg), a to najmä v pečeni a obličkách.

Kobalt je veľmi dôležitý prvok pre krvotvorbu. Telo dospelého 70 kilového človeka obsahuje 0,0007 g kobaltu (rozsah je od 0,7 do 10 mg), a to najmä v pečeni a obličkách. Fyziologická hodnota v krvnom sére u zdravých dospelých je 2,5 nmol/l. Výdaj kobaltu sa uskutočňuje žlčou (cca 2,5 mikrogramov denne), izotopický kobalt sa vylučuje obličkami.

### Definícia:

Tento prvok je dôležitou súčasťou vitamínu B12 . V ľudskom organizme plní úlohy predovšetkým vo forme kobaltamínu, spolu s vitamínom B12.

Biochemická funkcia:

  • ako súčasť vitamínu B12 je dôležitý pre krvotvorbu
  • je nezastupiteľnou súčasťou enzýmov, ktoré sa zúčastňujú stavby bielkovín
  • zlepšuje vstrebávanie železa

Výskyt v potrave:

  • nachádza sa v orechoch, v mäsových výrobkoch. V živočíšnej potrave, najmä v pečeni, sa nachádza vitamín B12 obsahujúci kobalt

Potreba:

  • všeobecne sa odporúča denný príjem 20 - 40 mikrogramov kobaltu, jeho zdrojom je najmä pečeň, mäsové výrobky
  • v strednej Európe stačí na vyrovnanie potreby kobaltu 5 až 10 mikrogramov

Bezpečnosť:

  • k nedostatočnému príjmu kobaltu môže dôjsť pri striktne vegetariánskej strave (aby sa toto nestalo, je vhodné používať droždie, ako zdroj vitamínu B12)
  • biologický polčas rozpadu kobaltu je asi 400 dní a mechanizmus homeostázy kobaltu (rovnováha v organizme) nie je doteraz známy
  • umelé dodávanie kobaltu spôsobilo poruchy orgánov u pivárov v USA a došlo až k poškodeniu srdca

Príznaky nedostatku:

  • spôsobuje následný nedostatok prísunu vitamínu B12, a tak následnú anémiu, ktorá môže byť ťažká - makrocytová (a nedá sa odstrániť podávaním kobaltu, nakoľko organizmus človeka nemá schopnosť z kobaltu vytvoriť vitamín B12)

Predávkovanie:

  • umelé dodávanie kobaltu môže spôsobiť poruchy orgánov

Literatúra:

- Dušan Dobrota a kol.: Lekárska biochémia, Osveta, 2012, str. 540 - Hopfenzitzová Petra: Minerálne látky, aby sme boli fit, Média klub, 1999, str. 29-30 - Harper.A.Harold: Přehled fyziologické chémie, Avicenum, 1977, str. 480