Oči a UV žiarenie

Zrak je pre človeka najdôležitejší zmysel, až 80 % informácií vnímame práve očami. Keďže očná šošovka nikdy nie je schopná regenerácie prirodzenou cestou, je ochrana očí pred UV žiarením o to dôležitejšia. Vyberte si preto tie správne okuliare a zaraďte do svojho jedálnička potraviny, ktoré sú dobrou prevenciou pred poškodením zraku.

9
Fotiek v galérii

Žena so slnečnými okuliarmi Zdroj foto: Shutterstock.com

Pár základných faktov o UV žiarení

Ultrafialová oblasť (UV) je neviditeľná časť spektra elektromagnetického žiarenia s vlnovou dĺžkou od 100 nm do 400 nm. Rozdeľujeme ho do troch pásiem UVA, UVB a UVC pásmo. Spektrum UV žiarenia, ktoré na Zem dopadá je tvorené v 90 až 99 % UVA žiarením a len 1 až 10 % UVB žiarením. UVC žiarenie je pohlcované prakticky stopercentne vrstvou atmosféry, takže na Zem ani nedopadá.

Hustotu UV žiarenia vyjadruje takzvaný UV index. Čím je vyšší UV index, tým silnejšie je UV žiarenie. Jarné mesiace sú typické miernou intenzitou UV žiarenia; od mája sa UV žiarenie zvyšuje až do septembra, kedy opäť klesá na miernu úroveň. Najvyššie hodnoty sú v letnom období, na poludnie, kedy je slnko najvyššie. UV index, teda, rastie s ročným obdobím, polohou slnka, ale aj s nadmorskou výškou a zemepisnou šírkou. Naviac, intenzita žiarenia stúpa, keď sa odráža z rôznych povrchov okolo nás, ako je napríklad sneh, piesok, voda, dlažba a podobne.

Negatívny dopad UV žiarenia na oči

Okrem toho, že UV žiarenie je pre človeka potrebné kvôli syntéze vitamínu D, je jeho nadmerné prijímanie nebezpečné, a to nielen pre našu kožu, ale aj pre naše oči. UVA ja príčinou toho, že sa opálime, no zároveň zapríčiňuje starnutie kože a veľmi rýchlo dokáže poškodiť očné tkanivo, preniká až na očnú sietnicu a jeho dlhodobé pôsobenie môže viesť k vzniku šedého zákalu (oslepnutiu). UVB žiarenie tiež spôsobuje opálenie, avšak je oveľa intenzívnejšie ako UVA žiarenie, vyvoláva spálenie kože (začervenanie) a pôsobí na očnú rohovku. Nadmerné vystavovanie sa tomuto žiareniu môže nezvratne poškodiť zrak.

UV lúče spôsobujú najmä zápal očnej rohovky, spojovky, či očný zákal. Okrem toho, podľa MUDr. Čmela, PhD, MPH (2008): „Dlhodobá expozícia UV žiarenia bez ochrany proti tomuto žiareniu môže byť spojená so vznikom nebezpečného ochorenia centrálnej časti sietnice – tzv. degenerácie makuly. Pri vzniku a priebehu tohto obtiažne liečiteľného ochorenia pacient neoslepne, ale postupne stráca schopnosť čítať, vidieť drobné detaily, aj keď sa použije akákoľvek okuliarová korekcia.“
Naviac, koža na očných viečkach je veľmi tenká a náchylná na vytvorenie kožnej rakoviny.

Čítajte viac:

Ako chrániť oči pred UV žiarením

1. UV filter

Oko je orgán reagujúci na svetlo a dokáže sa prispôsobiť rozdielnej intenzite svetla. Na slnečné žiarenie reaguje zúžením zrenice a privretím viečok. To je prirodzený ochranný mechanizmus oka. Ak by sme si nasadili tmavé okuliare, ktoré iba tlmia viditeľné svetlo a neabsorbujú UV žiarenie (nemajú dostatočný UV filter), vystavíme oko poškodeniu tým, že mu prirodzene neumožníme sa privrieť. To znamená, lepšie žiadne slnečné okuliare, ako nekvalitné bez UV filtra.

Oči by sme teda v prvom rade mali chrániť kvalitnými slnečnými okuliarmi s dostatočným UV filtrom. Označenie okuliarov etiketou UV 400 znamená, že pohlcujú UV žiarenie s vlnovou dĺžkou 400 nm a menej, a teda túto ochranu poskytujú.

2. Protislnečná ochrana

Okrem ochrany pred UV žiarením majú kvalitné okuliare zabezpečiť aj ochranu pred oslnením. V súvislosti s tým hovoríme o piatich kategóriách protislnečnej ochrany. Tie sú označované číslom od 0 do 4, teda od čírych až po veľmi tmavo sfarbené „sklá“. Tie s nižším stupňom sú vhodné skôr v čase, keď nie je veľká intenzita slnečného žiarenia. Avšak vždy, keď sme vystavení priamemu slnku, mali by sme použiť okuliare so stupňom ochrany 2 až 3. A samozrejme, čím je stupeň slnečného žiarenia vyšší (vysokohorský terén, zasnežená krajina...), tým aj tmavšie sfarbenie by šošovky mali mať.

3. Ochrana na tanieri

Iný spôsob, ako podporiť ochranu očí pred UV žiarením môže byť aj pravidelná konzumácia ružičkového kelu alebo špenátu, ktoré sú bohaté na luteín. Ten pôsobí ako silný antioxidant chrániaci telo pred škodlivým pôsobením voľných radikálov. „Spomaľuje vznik degeneratívnych zmien na sietnici (makulárnu degeneráciu) a vznik šedého zákalu šošovky“ (Luteín, 2013). Látku luteín nájdeme taktiež vo vaječnom žĺtku, brokolici, kukurici, mrkve, listovom šaláte, paprike či paradajkách. Ak tieto potraviny zaradíme do svojho jedálnička celoročne, budeme vystavení menšiemu riziku.