Operácie refrakčných chýb oka excimerovým laserom
Približne každý štvrtý človek v európskej únii trpí refrakčnou chybou a to krátkozrakosťou, ďalekozrakosťou, alebo astigmatizmom. To znamená, že štvrtina európskej populácie na to, aby videla svet v skutočnom obraze a ostro, musí použiť optickú pomôcku - okuliare alebo kontaktné šošovky. Pre týchto ľudí nie je vôbec samozrejmosťou sa ráno zobudiť a vidieť koľko je práve hodín, alebo ustrážiť svoje deti na kúpalisku bez toho, aby museli použiť okuliare.
Použivanie kontaktných šošoviek tiež nemusí byť ani jednoduché a ani bezproblémové. Pri manipulácii s kontaktnou šošovkou je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť dôkladnej hygiene a to predovšetkým pre vysoké riziko infekcií, až po vznik vredu na rohovke. Taktiež ľudia pracujúci v klimatizovaných priestoroch, alebo s počitačom dôverne poznajú pocit rezania, únavy a začervenania očí v dôsledku suchého oka v kombinácii s nosením kontaktných šošoviek. V súčasnosti však existuje vysoko efektívne riešenie s minimálnym rizikom - operácia excimerovým laserom.
Excimerovým laserom meníme zakrivenie povrchu rohovky v závislosti od toho, či chceme odoperovať krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigamatizmus alebo presbyopiu, t.j. stareckú ďalekozrakosť.
Existuje niekoľko metód operácií excimerovým laserom a treba starostlivo zvážiť, ktorá metóda je u konkrétneho pacienta najvhodnejšia. Každá funguje vynikajúco, ak je zvolená správne, respektíve nie pre každého pacienta je každá metóda vhodná.
Pred samotným pôsobením excimer laseru na povrch rohovky, vytvárame z jej prednej plochy tzv. flap, ktorý sa dá prirovnať k ochrannej prikrývke, ktorá sa odklopí a následne po odlaserovaní dioptrií priloží na pôvodné miesto. Podľa toho, aký hrubý flap sa vytvára, môžeme metódy rozdeliť na tzv. povrchové (PRK, LASEK, epiLASIK) a hlboké (LASIK, femtosekundový LASIK), ktoré sa následne odlišujú spôsobom, akým sa flap vytvára. Samotný zákrok trvá približne desať minút. Oči sú znecitlivené kvapkami, takže operácia je úplne bezbolestná.
Ďalší pooperačný priebeh závisí od zvolenej metódy. Keďže na povrchu rohovky je najviac nervových zakončení na milimeter štvorcový v porovani s ostatnými tkanivami ľudského tela, pri povrchových metódach pacienti pociťujú diskomfort ako rezanie očí, slzenie a svetloplachosť, ktorá zväčša do dvoch dni postupne ustúpi.
Operatér by mal určovať vhodnosť jednotlivých metód na základe viacerých parametrov, ako je výška dioptrií, hrúbka rohovky a jej zakrivenie, predispozícia na ochorenia rohovky atď.
Na výsledok operácie má vplyv okrem kvality laserového prístroja predovšetkým kvalita predoperačného vyšetrenia a erudícia očného chirurga, ktorí operáciu vykonáva. V zásade platí, čím viac operácii očný chirurg robí, tým väčšia je jeho skúsenosť a erudícia a tým väčšia je aj pravdepodobnosť, že operácia dopadne dobre a pacient bude spokojný.