Fajčenie a plodnosť ženy

Fajčenie je definované ako vdychovanie (inhalovanie) dymu, vznikajúceho pri horení tabaku, ktoré obsahujú cigarety, cigary či fajky.
Samotný tabakový dym i bezdymové tabakové výrobky(tzv. „smokeless“)súpodľa kritérií Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny – IARC (International Agency for Research onCancer)zaradené medzi dokázané karcinogény (látky vedúce k vzniku rakoviny). Niektoré chemické látky, ktoré sa nachádzajú v tabakovom dyme, patria jednoznačne medzi dokázané humánne karcinogény, iné sú možnými karcinogénmi. Okrem karcinogénov, najzávažnejšími škodlivými látkami v cigaretovom dyme sú nikotín, oxid uhoľnatý a oxidanty (Kimáková, 2009).

Tabak je v súčasnosti najvýznamnejšou preventabilnou príčinou smrti na svete (čo znamená, že sa tejto príčine smrti dá predísť, napr. vhodnou životosprávou alebo zdravým životným štýlom, resp. jednoducho nefajčením), zvyšuje riziko vzniku rakoviny, ochorení dýchacieho alebo srdcovocievneho systému (Baška, 2008).

Menej známym faktom je, že fajčenie významne ovplyvňuje plodnosť, tak u mužov, ako aj u žien. Jeho nepriaznivému účinku na plodnosť ženy sa venuje malá pozornosť. Fajčenie poškodzuje vývoj plodu v maternici pred jeho narodením, spôsobuje jeho nižšiu pôrodnú hmotnosť (teda hmotnosť dieťaťa pri narodení). Cigaretový dym však môže byť aj jednou z vážnych príčin zníženej plodnosti páru.

Zloženie cigaretového dymu

Cigaretový dym obsahuje približne 4000 rôznych chemických zlúčenín:

• 64 rôznych karcinogénov, napr. dibenzantracén, benzapyrén (teda polycyklické aromatické uhľovodíky), rôzne nitrozamíny, vinylchlorid, hydrazín, arzén, aromatické amíny
• mutagény
• alergény
• ďalšie toxické látky, ako napr. ťažké kovy – kadmium, kobalt, olovo, alkaloidy
• nikotín – kľúčová látka, ktorá je zodpovedná za subjektívne pozitívne vnímané účinky jeho užívania
• voľné radikály
• oxid uhoľnatý (jeho vysoký obsah v cigaretovom dyme je dôležitý z hľadiska srdcovocievnych ochorení)
• približne 700 rôznych aditív (Rovný, 2007).

Negatívne účinky fajčenia na ľudský organizmus

Fajčenie sa podieľa na vzniku mnohých ochorení:

• rakovina – celkovo sa cigaretový dym podpisuje pod asi 30 % nádorových ochorení, a to najmä: pľúc – 90 %, úst, hrtana, pažeráka a iných
• ochorenia pľúc, akými sú chronická bronchitída (chronický zápal priedušiek), chronická obštrukčná choroba pľúc a emfyzém, ktoré zo všetkých chronických pľúcnych ochorení postihujú až v 75 % prípadov práve fajčiarov
• srdcovocievne ochorenia – sú príčinou 56 % úmrtí u nás, pričom na ich vzniku sa fajčenie podieľa dvadsiatimi percentami; vlastný mechanizmus poškodenia srdcovocievneho systému nie je celkom jasný: okrem vazokonstrikcie (stiahnutie ciev) a aktivácie sympatika, môžeme uviesť zvýšenú viskozitu krvi fajčiara, zmnoženie červených aj bielych krviniek a fibrinogénu, poškodenie endotelu (cievnej výstelky)
• fajčenie nepriaznivo ovplyvňuje aj sérove lipidy a lipoproteíny – zvyšuje hladinu tukov a „zlého“ cholesterolu v krvi (Kimáková, 2010)

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje otázka vplyvu fajčenia na reprodukčné funkcie (funkcie súvisiace s rozmnožovaním človeka):

• Fajčenie v tehotenstve predstavuje až v 20 % prípadov úmrtie plodu, fajčiarky si dva až trikrát zvyšujú riziko predčasného pôrodu, potratu a častejší je aj pôrod dieťaťa s nižšou pôrodnou hmotnosťou.
• Fajčenie znižuje fertilitu, teda plodnosť, rovnako mužom i ženám. Pokiaľ však ide o ženy, udáva sa dva až trikrát väčšia pravdepodobnosť neplodnosti (Kimáková, 2010).

Už začiatkom 80. rokov minulého storočia zistili americkí vedci, že v kostrách silných fajčiarov sa nachádzajú rádioaktívne látky, pôvodne prítomné v cigaretovom dyme. Išlo o polónium a rádium. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) tvrdí, že „existuje dostatok dôkazov o tom, že nedobrovoľné fajčenie je príčinou rakoviny pľúc tých, ktorí nikdy nefajčili.“ Fajčenie prestáva byť len vecou samotného fajčiara, ale stáva sa záležitosťou celého jeho okolia. Ukazuje sa, že cigaretový dym v prostredí (environmental tabacco smoke - ETS) je škodlivejšou zložkou nášho „chorého ovzdušia“ ako výfukové plyny. (Kimáková, 2010)

Neplodnosť

Neplodnosť je neschopnosť otehotnieť, resp. donosiť plod. Ide o stav, kedy pri pravidelnom pohlavnom styku (čo je v literatúre definované ako minimálne 1 - 2x týždenne), nedôjde do 1 roka k otehotneniu ženy.
Anglosaská literatúra rozlišuje medzi dvoma pojmami: sterilita a infertilita, kde sterilita je neschopnosť počať a infertilita neschopnosť donosiť plod. Keďže sú samovoľné potraty častým úkazom, o infertilite sa vraví až v prípade troch a viacerých potratoch, avšak podrobnejšie vyšetrenie neplodného páru sa odporúča už v prípade dvoch potratov.

Súčasne rozlišujeme primárnu a sekundárnu poruchu plodnosti. O primárnej sterilite hovoríme v prípade, že nikdy nedošlo k počatiu plodu a o sekundárnej sterilite vravíme, ak problém nastane až po predošlom tehotenstve ženy v minulosti.
Výskyt ženskej neplodnosti vo svete stále stúpa. Príčinou je veľký výskyt pohlavne prenosných ochorení, ktoré spôsobujú zápaly v oblasti malej panvy. Navyše, mnoho žien materstvo odďaľuje na neskorší vek, kedy je čoraz ťažšie otehotnieť. Plodnosť však ovplyvňujú aj faktory životného štýlu, najmä fajčenie, alkohol a užívanie drog.

V Európe sa za posledné desaťročia neustále zvyšuje podiel fajčiarok v reprodukčnom veku (vek, kedy je človek schopný rozmnožovať sa). V roku 2006 to bolo 33 % (Huisman a kol., 2005). Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie fajčí na svete približne 1,3 miliardy ľudí, čo je 47 % mužov a 12 % žien vo veku nad 15 rokov (WHO Report on the Global Tobacco Epidemic, 2008).

Fajčenie cigariet je spojené s poruchami, ako skorší nástup menopauzy, vyššie riziko neplodnosti a nižšia úspešnosť umelého oplodnenia (Dechanet a kol., 2011). Fajčenie bolo spojené s vyšším rizikom potratu a mimomaternicového tehotenstva a s nižšou pravdepodobnosťou narodenia živého dieťaťa na jeden cyklus (Waylen a kol., 2009).

Mohlo by vás zaujímať:

Ako prestať fajčiť, aby ste neohrozovali seba, ani svoje bábätko

Čo obsahuje cigaretový dym a ako vplýva na naše zdravie?

Spríjemnite si čakanie na bábätko a zacvičte si spolu s nami

Fajčenie a skorší nástup menopauzy

Fajčenie spôsobuje atrofiu vaječníkov – poškodzuje tieto orgány, spôsobuje ich zmenšenie a zníženú funkciu. Urýchľuje nástup menopauzy o 2 roky, čo sa prejavuje vyššími hladinami folikulostimulačného hormónu (FSH) a signifikantne nižšími hodnotami antimüllerian hormónu (AMH) u fajčiarok.

Medzi mechanizmy vysvetľujúce poruchy vývoja folikulov, patria:

• nadmerný oxidačný stres
• zvýšená bunková apoptóza (programovaná smrť buniek)
• abnormálna medzibunková komunikácia medzi oocytom (vajíčkom, teda ženskou pohlavnou bunkou) a bunkami granulózy (súčasť folikulov – bunky, ktoré vajíčko obklopujú a produkujú estrogény – ženské pohlavné hormóny)
• porušená funkcia jadier oocytov (Dechanet a kol., 2011).

Obzvlášť citlivé na cigaretový dym sú primordiálne folikuly (Mulligan Tuttle a kol., 2009), teda prvotné folikuly, s ktorými sa už dievčatko narodí a z ktorých sa od puberty každý mesiac postupne vyvíja ženská pohlavná bunka, vajíčko. Navyše, rast folikulov je vplyvom nikotínu a benzapyrénu inhibovaný (potláčaný). Folikulárna tekutina a bunky vaječníkov zachytávajú toxické zlúčeniny (kadmium, nikotín, benzpyrén) v rôznej miere, v závislosti od počtu vyfajčených cigariet za deň, a tým sa vytvára toxické prostredie pre rast folikulov a zretie oocytov (vajíčok), keďže tu dochádza k zvýšenému oxidačnému stresu.

Okrem toho, pri vývoji pohlavných buniek dochádza k poruchám meiózy (typ bunkového delenia), k vzniku aneuploídií (porucha rozdelenia chromozómov) a k aktivácii apoptózy. To všetko vedie k strate folikulov, ako aj k poruchám morfológie a maturácie (dozrievanie) oocytov.

Dymové zložky sú priamo zodpovedné aj za poškodenia DNA. Ovplyvnenie apoptózy (kadmium, polycyklické aromatické uhľovodíky) vedie pravdepodobne k poruchám aj vo vývoji embrya. (Dechanet a kol., 2011).

Fajčenie a pohlavné hormóny

Niektoré zložky cigaretového dymu (kadmium, benzapyrén) nepriaznivo ovplyvňujú steroidogenézu (tvorbu steroidných hormónov, medzi ktoré patria aj pohlavné hormóny), keďže pôsobia ako endokrinné disruptory (cudzorodé hormonálne aktívne látky), pričom majú účinky podobné tak estrogénom, ako aj anti-estrogénom.
U fajčiarov sa preukázali vyššie hladiny testosterónu, vyššia hladina FSH (folikulostimulačného hormónu) a nižšia hladina E2 (estradiol – najvýznamnejší z estrogénov). Po expozícii dymom je znížená aj syntéza progesterónu (Dechanet a kol., 2011).

Fajčenie a mimomaternicové tehotenstvo

Fajčenie zvyšuje riziko mimomaternicového tehotenstva, keďže poškodzuje funkciu vajíčkovodov a pravdepodobne spôsobuje aj chronické a ireverzibilné lézie (nenapraviteľné poškodenia) vajíčkovodov. Toto riziko je priamoúmerné množstvu vyfajčených cigariet a rovnako sa zvyšuje pri aktívnom fajčení. V tomto prípade je však dôležité spomenúť fakt, že fajčenie býva často spojené s ďalšími rizikovými faktormi mimomaternicového tehotenstva, ako užívanie alkoholu, zápaly v oblasti malej panvy, striedanie sexuálnych partnerov. No rovnako bolo dokázané, že cigaretový dym kvalitatívne aj kvantitatívne poškodzuje riasinkovú výstelku (ciliárny epitel) vajíčkovodov a spôsobuje nadmernú adhéziu (priľnavosť) medzi oplodneným vajíčkom a výstelkou vajíčkovodu, čo vysvetľuje vyšší podiel mimomaternicového tehotenstva u fajčiarok (Dechanet a kol., 2011).

Fajčenie, výstelka maternice a embryo

Implantácia embrya (uhniezdenie vyvíjajúceho sa zárodku vo výstelke maternice) si vyžaduje správne pripravenú výstelku maternice. Nesprávna implantácia embrya má za následok množstvo tehotenských patológií.

Cigaretový dym negatívne ovplyvňuje proces decidualizácie endometria, teda premenu výstelky maternice počas tehotenstva, ktorá je nevyhnutná pre normálny vývoj tehotenstva. Navyše spôsobuje poškodenia vo vývoji ciev – angiogenéze, kde benzapyrén inhibuje proliferáciu endotelových buniek, teda potláča novotvorbu buniek výstelky ciev a nikotín zas aktivuje migráciu (presun) a proliferáciu endotelových buniek. Týmto všetkým je ovplyvnený aj samotný vývoj placenty.

Benzpyrén a ďalšie deriváty polycyklických aromatických uhľovodíkov môžu pôsobiť ako anti-estrogény, a to ovplyvnením cytochrómov (špeciálne bielkoviny, ktoré sú zodpovedné najmä za tvorbu energie pre bunku), ktoré sú zapojené do metabolizmu estrogénu. Tým by bolo možné vysvetliť poruchy zrenia endometria. Histologické štúdie prvého trimestra placenty preukázali, že fajčenie bolo spojené s abnormálnou morfológiou placenty (Dechanet a kol., 2011).

Na záver...

Nie všetkým je o fajčení známe, že zvyšuje riziko mimomaternicového tehotenstva a znižuje plodnosť ženy. Ženám, ktoré fajčia, trvá 4-násobne dlhšie kým otehotnejú ako nefajčiarkam. Fajčenie má za následok aj skorší nástup klimaktéria.
Účinky cigaretového dymu sú závislé na dávke a sú ovplyvnené prítomnosťou iných toxických látok a hormonálnym stavom. Individuálna citlivosť, dávka, čas a typ expozície tiež ovplyvňujú mieru dopadu fajčenia na fertilitu človeka.

Vzťah medzi zníženou plodnosťou a fajčením nie je veľmi známy. Štúdia týkajúca sa neplodných a tehotných fajčiarok ukázala, že len 47 % neplodných a 14 % tehotných fajčiarok si myslí, že fajčenie znížilo ich plodnosť (Hughes a kol., 2000). Navyše, len 30% neplodných fajčiarok bolo informovaných lekárom o rizikách spojených s fajčením. Vzhľadom na nedostatočnú informovanosť verejnosti o nepriaznivých účinkoch fajčenia na plodnosť, je práve úlohou lekára aj takouto edukáciou motivovať svojich pacientov, aby prestali fajčiť.

Literatúra