Príbeh Jána, Zvolen

Skoro celý život prežil medzi vlakmi. Ku koľajniciam však nemá ďaleko ani na dôchodku. Jeho byt leží neďaleko zvolenského rušňového depa, ku ktorému ho stále viažu živé spomienky. Ján pôsobil ako žeriavnik jedného z troch nehodových vlakov na Slovensku. Počas svojej 30-ročnej železničiarskej kariéry zabezpečoval záchranné práce pri rozličných náročných situáciách. Pomáhal pri odstraňovaní technických porúch vlakov, ale aj pri tragických udalostiach, medzi ktoré patrí aj smutne známy príbeh zrážky vlaku s autobusom v Polomke. Aj takého drsného chlapa akým pán Ján je, to poznačilo a rozhodol sa pre odchod do predčasného dôchodku.

63-ročný dôchodca dokonca rozmýšľa či psychická záťaž v práci nebola príčinou prepuknutia psoriázy, ktorej prvé príznaky začal vnímať vo svojich 45-tich rokov.

Najprv riešil kožné prejavy ochorenia voľne dostupnými prostriedkami ako sú mastičky, šampóny a pod. Po niekoľkých rokoch bez viditeľnej zmeny pravidelne cestoval na koniec republiky po ďalšiu lokálnu terapiu a chodil aj na kúpeľné pobyty – to všetko však bez dramatického zlepšenia. Začiatkom roka 2011 mu bola jeho ošetrujúcou lekárkou navrhnutá biologická liečba. Ján si za výdatnej podpory manželky celý mechanizmus liečby naštudoval a absolvoval všetky potrebné vyšetrenia, aby v októbri dostal svoju prvú injekciu.

Ako teraz spomína: „Z týždňa na týždeň prejavy začali ustupovať a začal som sa cítiť omnoho lepšie.“ To potvrdzuje aj pani Krnáčová, ktorá má v živej pamäti všetok diskomfort, ktorý pri takmer 20 rokov trvajúcom ochorení s viditeľnými prejavmi museli spoločne podstúpiť. Od neustáleho natierania vodičkami, mastičkami, až po vyčesávanie vysušenej kože a neustále behanie s vysávačom okolo „pacienta.“ A vyratúva aj obmedzenia v ich spoločenskom živote, ktorý im manželova choroba znepríjemňovala.

Dnes je pán Krnáč spokojný. Choroba ustúpila, viditeľné príznaky už nemá žiadne. Ako sám vraví: „Život sa mi otočil o 180˚, mám viac__sebadôvery. S manželkou už nežijeme starosťami a mojou chorobou, ale viac sa zabávame, chodíme na dôchodcovské plesy, boli sme na dovolenke pri mori a leto si užívame na chalupe.“ Ostatným ľuďom žijúcim so „psorkou“ chce odkázať, aby sa informovali o možnostiach biologickej liečby, lebo to stojí za to.