Flavamed

Úvod do problematiky

Ochorenia dýchacieho systému sú jednými z najčastejších ochorení u detí a dospelých a sú aj jednou z najčastejších príčin, pre ktoré pacienti vyhľadávajú konzultáciu u lekára prvého kontaktu. Hoci ide vo väčšine prípadov o akútne infekčné ochorenia vyvolané respiračnými vírusmi (až v 90% prípadov), nie je možné tieto ochorenia považovať za „neškodné“ a ku každému pacientovi je potrebné pristupovať individuálne vzhľadom na jeho vek, či prítomnosť iných závažných ochorení.

Práve zimné mesiace sú charakteristické zvýšeným výskytom chorôb respiračného systému z dôvodu vyššej cirkulácie vírusov v populácii, zdržiavania sa v teplých prekúrených priestoroch, dlhšieho pobytu v spoločných priestoroch (triedy na školách) a podobne. Okrem toho sa menia aj vlastnosti vdychovaného vzduchu, jeho teplota a vlhkosť, čo tiež ovplyvňuje sliznicu dýchacích ciest. Dýchací systém disponuje radom obranných a ochranných mechanizmov reflexnej a nereflexnej povahy, ktoré sa vhodne kombinujú a dopĺňajú tak, aby zabezpečili primeranú ochranu dýchacích ciest pred vznikom chorôb a sú spravidla zosilnené počas ochorení, kedy sa spoločne podieľajú na odstraňovaní hlienu z dýchacích ciest. Najdôležitejšie mechanizmy, ktoré sú významne zosilnené počas ochorení dýchacieho systému, sú kašeľ a mukociliárny transport.

Kašeľ ako symptóm

Ochorenia dýchacieho systému sú jednými z najčastejších ochorení vôbec. Pri akútnych ochoreniach horných a dolných dýchacích ciest a pľúc, ale taktiež aj pri chronických progresívnych chorobách ako je chronická obštrukčná choroba pľúc či astma, je kašeľ jedným z vedúcich symptómov.

Klinická charakteristika kašľa sa zameriava predovšetkým na jeho časové ohraničenie – akútny (trvanie do troch týždňov), subakútny (tri až osem týždňov) a chronický (trvanie viac ako osem týždňov). Ďalej sa lekár informuje, či je kašeľ suchý, dráždivý, alebo skôr vlhký s vykašliavaním, kedy počas dňa sa vyskytuje, čo ho vyvoláva (jedlo, expozícia chladu, fyzická námaha) a do akej miery ovplyvňuje kvalitu života pacienta.

Kašeľ nie je choroba, kašeľ je symptóm, a preto tak treba k jeho výskytu aj pristupovať a liečiť nie kašeľ, ale príčinu, ktorá ho vyvoláva. Je dôležité pátrať po príčine kašľa, pretože za kašľom sa môžu skrývať nezávažné akútne infekcie horných a dolných dýchacích ciest, ale aj niektoré závažné ochorenia – napríklad nádorové.

Akútny kašeľ

Akútny kašeľ býva najčastejšie spojený s vírusovými ochoreniami v horných a dolných dýchacích cestách. V prípade, že pacient nemá súčasne iné závažné ochorenie (srdcovo-cievne, alebo chronické ochorenie dýchacieho systému), tento kašeľ môžeme považovať za neškodný a obyčajne spontánne ustúpi s ústupom ochorenia, ktoré ho vyvolalo. Tento typ kašľa sa vyskytuje aj pri náhlom zhoršení (exacerbácii) chronických zápalových ochorení ako je astma a chronická obštrukčná choroba pľúc. Vznik kašľa pri infekčných ochoreniach dýchacieho systému je komplexný a podieľa sa na ňom viacero mechanizmov.

Jedným z najčastejšie diskutovaných mechanizmov je zatekanie hlienu vyprodukovaného pri zápale v horných dýchacích cestách (nosovej dutine, prínosových dutinách) po zadnej stene nosohltana a hltana, až do oblasti hrtana. Predpokladá sa, že hlien stekajúci po sliznici a zápalové mediátory v ňom obsiahnuté predstavujú mechanický ako aj chemický stimul pre nervy, ktoré sa podieľajú na vzniku kašľa. Názov pre tento mechanizmus je prevzatý z anglickej literatúry a nazýva sa „post nasal drip“, niekedy sa používa aj termín „zadná nádcha“, kedy hlien nevyteká z nosa smerom von, ale zateká po zadnej stene hltana. Vhodnými liekmi sú v tomto prípade tie, ktoré znižujú množstvo sekrétu v horných dýchacích cestách a to sú napríklad staršie generácie antihistaminík, napríklad promethazin.

Pri vírusových infekciách v dýchacích cestách sa v rámci zápalu tvorí celá paleta zápalových mediátorov. Väčšina týchto látok má potenciál priamo stimulovať alebo výrazne senzibilizovať nervy v dýchacích cestách, ktoré sa podieľajú na vzniku kašľa. Zvýšená citlivosť týchto nervov sa potom prejaví ako vznik kašľa na podnety, ktoré inak nie sú dostatočne silné na to, aby vyvolali kašeľ, napríklad chladný vzduch, reč, smiech, príjem potravy, parfémy a podobne. Táto zvýšená citlivosť nervových zakončení podieľajúcich sa na vzniku kašľa môže pretrvávať aj po odznení akútneho ochorenia, čo sa prejaví klinicky prítomnosťou tzv. postinfekčného kašľa. Infekcia je úspešne preliečená, avšak kašeľ naďalej pretrváva. Niektorí pacienti sa mylne domnievajú, že ochorenie je potrebné aj ďalej liečiť a dožadujú sa zmeny antibiotík, prípadne predpisu iných liekov. V tomto prípade je to však zbytočné, pretože postinfekčný kašeľ nevyžaduje liečbu antibiotikami, len by pacienta zbytočne zaťažili. V takomto prípade sa odporúča používať liečivá, ktoré buď kašeľ tlmia (antitusiká), ak je tento suchý a dráždivý, alebo lieky, ktoré napomôžu odstráneniu hlienu, ak je kašeľ produktívny.

Na zvýšení citlivosti kašľového reflexu sa môžu podieľať aj priame dôsledky vírusovej infekcie dýchacích ciest, a síce poškodenia a následné odlúčenie epitelu sliznice dýchacích ciest. Odhalením sliznice pod epitelom sa odhalia aj nervy a tak sa ich expozícia dráždivým faktorom zosilní.

Napokon je tu aj otázka mechanickej stimulácie nervov zodpovedných za vznik kašľa. Zápalové ochorenia v dýchacích cestách sú často spojené s nadprodukciou hlienu, ktorý je hustý a viskózny. Ak sa nachádza na sliznici množstvo hlienu, tak sa mechanicky dráždia nervy a to vedie ku vzniku kašľa.

Dlhodobá prítomnosť kašľa, ktorý je silný alebo častý počas dňa môže viesť k vracaniu, stresovej inkontinencii hlavne u žien, môže vyvolať tzv. kašľovú synkopu, zvýšiť riziko cievnej mozgovej príhody, spôsobiť poruchy spánku, zlomeniny rebier, vyčerpanie a zásadné ovplyvnenie kvality života pacientov.

Kašeľ je, ako sme už uviedli, obranný reflex respiračného systému a jeho hlavnou úlohou je odstrániť z dýchacích ciest nahromadený hlien, prípadne iné potenciálne škodlivé faktory. Aký je vzťah hlienu v dýchacích cestách a kašľa?

Význam hlienu v dýchacích cestách - mukociliárny transport

Za normálnych okolností sa produkcia hlienu v dýchacích cestách považuje za faktor, ktorý ochraňuje sliznicu pred priamym účinkom škodlivín obsiahnutých vo vdychovanom vzduchu. Škodliviny prítomné vo vdychovanom vzduchu priľnú na povrch hlienovej vrstvy a následne pohybom riasiniek respiračného epitelu sa hlien posúva smerom von z dýchacieho systému. Prítomnosť hlienovej dvojvrstvy na sliznici spolu s kmitavým pohybom riasiniek epitelu tvorí samostatný veľmi výkonný mechanizmus – mukociliárny transport (MCT). Veľmi efektívnu kombináciu tvorí MCT spolu s kašľom, pričom hlien sa posúva smerom z periférnych dýchacích ciest (DC) smerom do veľkých DC, odkiaľ je odstránený pomocou kašľového reflexu alebo do hltana, odkiaľ je prehltnutý.

Hlien v dýchacích cestách je nehomogénna látka, ide o priľnavý visko – elastický gel, ktorý je tvorený trojrozmernou sieťou polymérov.

_Schématické znázornenie zloženia dvojvrstvy hlienu s fázou sol a gel_

Sol fáza je v tesnom kontakte s povrchom sliznice a v tejto vrstve súčasne kmitajú aj riasinky respiračného epitelu. Na jej povrchu je uložená vrstva gel, ktorá sa kmitaním riasiniek (spolu s nečistotami na jej povrchu) posúva von z dýchacích ciest, mechanizmus funguje podobne ako princíp eskalátora.

Hlienová pokrývka sliznice DC plní nasledovné funkcie:

mechanickú bariéru medzi vzduchom a patogénmi v ňom prítomnými (baktérie, vírusy, anorganické, organické častice)
umožňuje „priľnutie“ týchto častíc na povrch sliznice
v prípade chemických látok dochádza na povrchu sliznice k ich zriedeniu a tým aj zníženiu ich toxicity vzhľadom k respiračnému epitelu
poskytuje optimálne prostredie pre riasinky respiračného epitelu
prispieva k zohrievaniu a zvlhčovaniu vdychovaného vzduchu
látky prítomné v hlienovej vrstve pôsobia proti baktériám a podporujú imunitu.

Vzťah produkcie hlienu a kašľa pri ochoreniach dýchacích ciest

Akútne ochorenia dýchacích ciest spravidla začínajú pocitom podráždenia sliznice a suchým dráždivým kašľom, ktorý môže byť niekedy sprevádzaný aj bolesťami na hrudníku. Tento kašeľ vzniká stimuláciou nervov v dýchacích cestách zápalovými mediátormi. Následne po 1-2 dňoch sa mení kvalita kašľa, nakoľko zápalové mediátory či už priamo alebo sekundárne prostredníctvom nervovej regulácie zvýšia produkciu hlienu a menia jeho fyzikálne vlastnosti.

Hlien, ktorý sa vytvára, je veľmi viskózny a ťažko sa vykašliava. Preto je nutné počas takýchto ochorení zvýšiť prívod tekutín a zvlhčovať prostredie, v ktorom sa pacient nachádza. Ak tieto režimové opatrenia nie sú dostatočné, je potrebné siahnuť po liečivách, ktoré hlien zrieďujú a tak napomáhajú jeho efektívnejšiemu odstráneniu, či už mukociliárnym transportom alebo kašľom. Tu je opäť dôležitý vzťah medzi produkciou hlienu a kašľom. Pri nadprodukcii hlienu v dýchacích cestách je dôležité, aby došlo aj k zvýšeniu efektívnosti kašľa, pretože ak by bol za takýchto podmienok kašeľ utlmený, mohlo by dôjsť k stagnácii hlienu a upchatiu malých dýchacích ciest.

_ Znázornenie vzťahu medzi pitným režimom – hydratáciou pacienta a efektivitou MCT. Optimálne je pri ochoreniach dýchacích ciest zvýšiť hydratáciu, tak, aby sa napomohlo zriedeniu hlienovej vrstvy, avšak aj príliš veľa tekutiny môže spôsobiť, že MCT je neefektívny, lebo riasinky síce kmitajú vo fáze sol, ale fázu gel neposunú ďalej smerom k ústam. Nízka hydratácia je vôbec najhorším variantom vo vzťahu k MCT._

#### Liečivá ovplyvňujúce mukociliárny transport

Pre túto skupinu liečiv sa používa termín mukoaktívne látky - vo všeobecnosti ide o látky, ktoré uľahčujú vykašliavanie a odstraňovanie hlienu z dýchacieho systému. V rámci tejto skupiny liečiv je možné charakterizovať expektoranciá (zvyšujú množstvo vody, hydratáciu a celkový objem hlienu), modifikátory iónového transportu (zvyšujú hydratáciu hlienovej vrstvy), mukolytiká (rozpúšťajú hlienové polyméry), mukokinetiká (zvyšujú efektivitu kašľoveho reflexu a kinetiku riasiniek) a mukoregulačné látky, ktoré zmenšujú objem hlienov.

Väčšina prípravkov používaných v týchto indikáciách má komplexné účinky - zvyšujú aktivitu riasiniek, znižujú priľnavosť hlienu k povrchu dýchacích ciest, menia fyzikálno – chemické vlastnosti hlienu a tým zvyšujú účinnosť mukociliárneho transportu. Okrem týchto účinkov majú dokázaný vplyv na tvorbu kyslíkových radikálov a oxidačný stres, znižujú adhézne schopnosti mikroorganizmov a ovplyvňujú účinok antibiotík a tak prispievajú k liečbe zápalu.

Charakteristika vybraných liečiv

Expektoranciá sú lieky zvyšujúce hydratáciu a objem hlienového sekrétu. Do tejto skupiny patria liečivá ako anorganické jódové soli, napríklad kalium iodatum, ktoré boli už v minulosti súčasťou v lekárni pripravovaných kašľových sirupov. Jodidy po vstrebaní rozrušujú mucínovú sieť hlienu a tak uľahčujú jeho vykašliavanie.

Mukolytiká znižujú hustotu hlienu tak, že rozrušia polymérovú sieť hlienu. Klasické mukolytiká prerušujú chemické väzby (disulfidové mostíky) glykoproteínov tvoriacich mucínovú sieť. Patria sem napríklad metylcysteín, L-etylcysteín a N-acetyl-L-cysteín (NAC).

NAC pôsobí aj ako prekurzor látky glutationu a tak sa uplatňuje aj v procese vychytávania kyslíkových radikálov. Všeobecne NAC rozpúšťa všetky druhy makromolekúl, ktoré sú zodpovedné za väzkosť hlienu. Používa sa na symptomatickú liečbu pri všetkých druhoch ochorení dýchacích ciest sprevádzaných zvýšenou tvorbou hustého a väzkého hlienu, ktorý sa nedostatočne vykašliava. NAC je jedným z najčastejšie používaných liečiv a ide o dobre tolerovaný preparát s minimálnym výskytom nežiaducich účinkov.

Mukoregulačné lieky sú látky znižujúce tvorbu hlienu u pacientov s jeho nadprodukciou. V tejto kategórii je potrebné uviesť anticholinergiká (atropín, ipratropium, oxitropium, tiotropium), okrem iného znižujú sekréciu hlienu bez zmeny jeho viskozity a bez negatívneho vplyvu na jeho transport. Do skupiny mukoregulátorov patria aj erdosteín či letosteín, a okrem mukomodulačného majú aj protizápalový účinok. Okrem toho napríklad erdosteín reaguje priaznivo s niektorými antibiotikami, zvyšuje ich koncentráciu v dýchacích cestách, čím napomáha kauzálnej liečbe v prípade bakteriálnych infekcií.

_Mechanizmus pôsobenia mukolytických látok – pri ich aplikácii dochádza k narušeniu glykoproteínovej siete, či už hydratáciou (účinok inhalácie fyziologického roztoku) alebo priamo porušením disulfidických väzieb._

Liečivá zaradené do skupiny mukokinetiká, napríklad ambroxol, majú taktiež komplexný účinok. **Ambroxol** rozpúšťa mucínovú sieť hlienu (viď obrázok) a napomáha jeho vykašliavaniu. Jeho ďalšou výhodou je, že výrazne znižuje priľnavosť hlienu k povrchu sliznice dýchacích ciest, čím uľahčuje jeho odstránenie. Tiež výrazne stimuluje pohyblivosť riasiniek a tým efektivitu mukociliárneho transportu. Ambroxol je taktiež veľmi často používaný preparát, má dobrú toleranciu a výskyt nežiaducich účinkov je obmedzený na nevoľnosť, bolesti brucha, v niektorých prípadoch vracanie. Závažné alergické reakcie sa môžu vyskytnúť len u pacientov precitlivených na ambroxol.

Súhrn charakteristických vlastností liekov Flavamed

Flavamed Cough Tablets jedna tableta obsahuje 30 mg ambroxoliumchloridu.

Flavamed šumivé tablety jedna tableta obsahuje 60 mg ambroxoliumchloridu.

Flavamed forte, sirup, 5 ml obsahuje 30 mg ambroxoliumchloridu.

Indikácie: ochorenia pľúc a priedušiek spojené s tvorbou hustého hlienu, pôsobením ambroxolu sa hustý hlien skvapalňuje a dochádza k jeho ľahšiemu vykašliavaniu.

Kontraindikácie: alergia na ambroxol alebo inú zložku lieku Flavamed Cough Tablets – vek menej ako 6 rokov Flavamed šumivé tablety - vek menej ako 12 rokov Flavamed forte - vek menej ako 12 rokov

Upozornenie na niektoré pomocné látky:

Flavamed Cough Tablets - laktóza (mliečny cukor). Ak vám lekár povedal, že máte neznášanlivosť niektorých cukrov, poraďte sa so svojím lekárom skôr, ako začnete tento liek užívať

Flavamed šumivé tablety – laktóza (mliečny cukor), sodík, sorbitol (umelé sladidlo). Ak vám lekár povedal, že máte intoleranciu (neznášanlivosť) niektorých cukrov, poraďte sa s ním predtým, ako začnete tento liek užívať. Tento liek obsahuje 5,5 mmol (126,5 mg) sodíka v jednej šumivej tablete. Toto je potrebné brať do úvahy pri pacientoch s diétou s kontrolovaným príjmom sodíka.

Flavamed forte - sorbitol. 5 ml (1 odmerná lyžička) perorálneho roztoku obsahuje 1,75 g (= 0,15 chlebových jednotiek) sorbitolu. Sorbitol môže mať mierny preháňací účinok.

Buďte zvlášť opatrný pri užívaní Flavamedu

Ak ste v minulosti mali závažné kožné alergické reakcie (Stevensov - Johnsonov syndróm, Lyellov syndróm).
Ak trpíte na neznášanlivosť histamínu, neužívajte tento liek dlhodobo, pretože liečivo Flavamedu ovplyvňuje metabolizmus histamínu a môže viesť ku prejavom neznášanlivosti (napr. bolesti hlavy, výtok z nosa, svrbenie).
Ak máte poškodenú funkciu obličiek alebo ťažké ochorenie pečene. V takýchto prípadoch musíte Flavamed užívať so zvláštnou opatrnosťou (t. j. v dlhších dávkovacích intervaloch alebo v zníženej dávke - poraďte sa o tom so svojím lekárom).
Ak trpíte na zriedkavé ochorenie priedušiek so zvýšenou tvorbou hlienu (t. j. syndrómom nepohyblivých riasiniek). Vtedy uvoľňovanie hlienu z pľúc nie je možné. V takomto prípade užívajte Flavamed výlučne pod dohľadom lekára.
Ak ste v minulosti prekonali vredovú chorobu žalúdka, je potrebné poradiť sa s lekárom o vhodnom užívaní Flavamedu, keďže mukolytiká (lieky uľahčujúce vykašliavanie) môžu narušiť sliznicu žalúdka.
Pokiaľ užívate Flavamed, nesmiete užívať žiadne lieky, ktoré tlmia reflex kašľa ( tzv. antitusiká). Reflex kašľa je dôležitý pre vykašliavanie skvapalnených hlienov, ktoré sa takto uvoľňujú z pľúc.

Tehotenstvo a dojčenie

Skôr ako začnete užívať akýkoľvek liek, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

Flavamed užívajte počas tehotenstva a dojčenia iba na jednoznačný pokyn vášho lekára!

Flavamed sa bez rady lekára nemá užívať dlhšie ako 4 - 5 dní.

Ak sa vaše ťažkosti po 4 až 5 dňoch nezlepšujú alebo sa ešte zhoršia, bezodkladne vyhľadajte lekára!

Ak máte pocit, že účinok Flavamedu je príliš silný alebo príliš slabý, oznámte to, prosím, svojmu lekárovi alebo lekárnikovi.

Dávkovanie

Flavamed Cough Tablets

Pokiaľ lekár neurčil inak, zvyčajné dávkovanie je nasledovné:

Vek	Jednotlivá dávka	Najvyššia denná dávka
Deti 6 - 12 rokov	½ tablety 2 - 3 x denne (zodpovedá 15 mg ambroxoliumchloridu 2-3 x)	1½ tablety (zodpovedá 45 mg ambroxoliumchloridu)
mladiství nad 12 rokov a dospelí	Počas prvých 2 - 3 dní 1 tableta 3 x denne (zodpovedá 30 mg ambroxoliumchloridu 3 x), potom 1 tableta 2 x denne (zodpovedá 30 mg ambroxoliumchloridu 2 x)	3 tablety (zodpovedajú 90 mg ambroxoliumchloridu)

Poznámka: U dospelých možno dennú dávku zvýšiť na 2 tablety 2 x denne.

Flavamed šumivé tablety

Pokiaľ lekár neurčil inak, zvyčajné dávkovanie je nasledovné:

Vek	Jednotlivá dávka	Najvyššia denná dávka
Mladiství starší ako 12 rokov a dospelí	Počas prvých 2 - 3 dní ½ šumivej tablety 3 x denne (zodpovedá 30 mg ambroxoliumchloridu 3 x denne), potom ½ šumivej tablety 2 x denne (zodpovedá 30 mg ambroxoliumchloridu 2 x denne)	1½ šumivej tablety (zodpovedá 90 mg ambroxoliumchloridu)

Poznámka: U dospelých možno dennú dávku zvýšiť na 1 tabletu 2 x denne.

Flavamed Forte

Pokiaľ lekár neurčil inak, zvyčajné dávkovanie je nasledovné:

Vek	Jednotlivá dávka	Najvyššia denná dávka
Mladiství starší ako 12 rokov a dospelí	3 x 5 ml (1 odmerná lyžička) perorálneho roztoku denne (zodpovedá 3 x 30 mg ambroxoliumchloridu) počas prvých 2 - 3 dní, Potom 2 x 5 ml (1 odmerná lyžička) perorálneho roztoku denne (zodpovedá 2 x 30 mg ambroxoliumchloridu).	3 odmerné lyžičky (zodpovedajú 90 mg ambroxoliumchloridu)

Poznámka: Denná dávka sa môže zvýšiť na 2 x 10 ml (2 odmerné lyžičky) perorálneho roztoku denne.

Vedľajšie účinky:

Poruchy žalúdkovo črevného traktu:

Časté: nutkanie na vracanie

Menej časté: bolesť žalúdka, vracanie, hnačka, bolesť brucha a dyspepsia (ťažkosti s trávením)

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

Veľmi zriedkavé: závažné ké kožné reakcie ako je Lyellov syndróm a Stevensov-Johnsonov syndróm

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

Zriedkavé: vyrážka, žihľavka

Neznáme: závažné alergické (anafylaktické) reakcie až šok, náhly opuch, svrbenie a iné reakcie precitlivenosti.

Držiteľ rozhodnutia o registrácii:

Berlin-Chemie AG,

Berlín, Nemecká spolková republika

Zastúpenie v SR:

Berlin-Chemie AG,

Palisády 29, 811 06 Bratislava.

Spôsob výdaja lieku: bez lekárskeho predpisu

Pred použitím si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľov.

Záver

Kašeľ a MCT sa spoločne podieľajú na obrane dýchacích ciest pred pôsobením potenciálne patogénnych faktorov. Ak už ochorenie dýchacích ciest vzniklo, dochádza ku zmene oboch procesov a síce zvyšuje sa produkcia hlienu a menia sa jeho fyzikálno - chemické vlastnosti, čo zhoršuje jeho elimináciu z dýchacích ciest. Tu je dôležitý nástup kašľa ako robustného mechanizmu, ktorý je aktivovaný nielen nadmernou prítomnosťou hlienu, ale aj zápalovými mediátormi, ktoré sú v ňom prítomné.

Z pohľadu terapeutickej intervencie nemá zmysel kašeľ tlmiť, ale naopak podporiť ho a aplikovať prostriedky, ktoré riedia hlien a tak uľahčujú jeho vykašľanie. Stagnácia hlienu môže viesť k pomnoženiu patogénnych mikroorganizmov a z vírusovej infekcie môže dôjsť k bakteriálnej sekundárnej infekcii alebo upchatiu malých dýchacích ciest a vzniku problémov s dýchaním.

Praktické rady

ak máte suchý dráždivý kašeľ – siahnite po liečivách, ktoré kašeľ primárne tlmia – antitusikách
ak máte pocit, že v dýchacích cestách je hlien a nedokážete ho vykašľať, siahnite po liečivách, ktoré hlien rozpúšťajú a uľahčujú jeho vykašľanie – mukolytiká a expektoranciá
zvýšte pitný režim – ideálne sú nesladené bylinkové čaje (mäta, materina dúška – látky z nich, mentol a tymol majú dokázané priaznivé účinky pri ochoreniach dýchacích ciest)
zdržiavajte sa v prostredí, ktoré má „ideálnu teplotu“ nie príliš chladné (chlad provokuje dýchacie cesty) ani nie príliš horúce a prekúrené (odparuje sa tekutina z dýchacích ciest a zhoršuje sa odstraňovanie hlienu)
vetrajte – otvore okno dokorán na malú chvíľu a vymeňte vzduch v miestnosti, v ktorej sa nachádzate
zvlhčujte vzduch v miestnosti v ktorej sa nachádzate. Ak nemáte zvlhčovač, úplne postačí mokrý uterák na radiátor.
na noc neužívajte lieky, ktoré rozpúšťajú hlien. Posledná dávka by mala byť popoludní okolo 4-5 hodiny. Pamätajte, že v noci je kašeľ prirodzene utlmený a môže sa stať, že liek vám rozpustí hlieny, prípadne zvýši ich produkciu a vy keďže spíte a v spánku obvykle nekašlete, sa ich neviete zbaviť. Môže sa stať, že sa zobudíte s pocitom, že lieky vám vôbec nezaberajú a že ste viac zahlienený, čo nie je pravda. Toto pravidlo rešpektujte, hlavne ak ide o deti, ktoré môžu spinkať hlbokým spánkom, neodkašliavať a potom sa zobudia so záchvatom kašľa a zahlienením.

Autor:

Vzájomné interakcie dvoch najdôležitejších obranných mechanizmov dýchacích ciest mukociliárneho transportu a kašľa

Doc. MUDr. Jana Plevková PhD

Ústav patologickej fyziológie JLF UK v Martine

Kvalifikácia: Doc. MUDr. Jana Plevková PhD sa aktívne 13 rokov venuje výskumu v oblasti kašľa a jeho modulácie prostredníctvom rôznych aferentných vstupov - plasticite kašľa, je členkou Európskej respiračnej spoločnosti a Európskej akadémie pre alergológiu a imunológiu

Flavamed Cough Tablets 30 mg PIL

Flavamed forte perorálny roztok PIL

Flavamed šumivé tablety 60 mg

Literatúra

1. Canning BJ & Mori N: Encoding of the cough reflex in anaesthetized guinea pigs. Am J Physiol Regul Integr Comp Physiol. 2011 Feb;300(2):R369-77. 2. Prater MR: Chronic upper airway cough syndrome secondary to rhinosinus diseases /previously reffered to as postnasal drip syndrome/ ACCP – evidence based clinical practice guidelines. Chest 2006, 129: 72-74 3. Fokkens WJ, Scheeren RA: Upper airway defence mechanisms. Paediatr Respir Rev, 2000 Dec;1(4):336-41. 4. Fahy JV, Dickey BW: Airway Mucus Function and Dysfunction. N Engl J Med 2010; 363:2233-2247 5. Voynow JA, Rubin BK: Mucins, mucus, and sputum. Chest. 2009 Feb;135(2):505-12. 6. Chovanova V. Diferencialna diagnostika kašľa, Mukolytika a expektorancia. Via pract 2005; 2 (1): 34–36. 7. Kobližek V, Tomšova M, Lansky M, Salajka F. Mukoaktivni leky (stručny přehled). Stud Pneumol Phthiseol 2007; 1: 18–25. 8. King M, Rubin BK. Mucus physiology and pathophysiology: therapeutic aspects. In: Derenne JP, Similowski T, Whitelaw WA. Chronic Obstructive Lung Disease. New York Marcel Dekker; 1996: 391–411. 9. Kavcová E, Benčová A : Úloha a mechanizmus účinku mukolytík – mukoaktívnych liečiv. Via practica 2008, roč. 5(9): 355–357. 10. Kolek V. Současne nazory na použivani mukolytik. Farmakoterapie 2006; 2: 101–107. 11. Kobližek V, Dittrich M, Krulichova I, Tomšova M et al. Mukociliarni clearance – možnosti jejiho ovlivněni. Novinky v pneumologii. Hradec Kralove 2006: 121 12. Obrázok č. 1 zdroj: http://medchrome.com/basic-science/physiology/mechanism-of-cough-and-sneeze/ 13. Obrázok č. 2 zdroj: http://cmulnx4.unige.ch/sites\_hotes/dm/kartagener/The\_disease.html 14. Obrázok č. 3 zdroj: http://ajrcmb.atsjournals.org/content/35/1/20/F5.large.jpg 15. Obrazok č. 4 zdroj: King & Rubin, 2002, Advanced Grug Discovery http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0169409X02001564