Epilepsia v živote školáka
Možnosti diagnostikovania a liečby epilepsie sú v súčasnosti pomerne dobré. No ukazuje sa, že mať dobre nastavenú terapiu ešte neznamená úplné víťazstvo. Je to síce podstatný a rozhodujúci, ale iba prvý krok. Ďalším krokom je vytvorenie optimálnych podmienok k tomu, aby vaše dieťa vyrástlo v zdravú a sebavedomú osobnosť. Osobnosť, ktorá bude vedieť reagovať aj na negatívne podnety často o ochorení neinformovaného okolia.
Odstránenie bariéry
V školskom veku sociálne okolie predstavujú najmä deti, ktoré spravidla o epilepsii nevedia nič. A to často platí aj o ich rodičoch. Je to pre nich niečo nové a neznáme. Tento stav je potrebné prekonať, aby sa z neznámeho nestala bariéra, ktorá bude stáť na ceste k zdravému vývoju vášho dieťaťa.
Je to neľahká úloha pre rodiča. Odstránenie bariéry znamená informovať okolie, aby sa nebálo prijať vaše dieťa medzi seba, aj keď vy nebudete v priamej blízkosti.
Časť dňa, keď rodič nie je fyzicky s dieťaťom, je práve tá, keď je dieťa v škole alebo v škôlke. Po diagnostikovaní epilepsie je veľmi často prvou reakciou rodiča postoj, kedy by bol najradšej stále s dieťaťom, aby ho ochránil od zranenia, od zlých reakcií, ktoré môžu prísť z okolia, v ktorom vyrastá a chce mať všetko pod kontrolou. No nastoľuje sa viacero otázok: Je to dlhodobo možné? Zlatá klietka by ho skutočne ochránila? Do akej miery?
Ako na to?
Pravdepodobne prídu ďalšie otázky typu: Komu to povedať? Spolužiakom? Ich rodičom? Pedagogickým pracovníkom? Ako detailne vysvetľovať ochorenie a pomoc dieťaťu s epilepsiou?
V prvom rade hovorte so svojim dieťaťom. Zvoľte spoločne takú stratégiu, ktorá bude jasná a presná. Lekár vám určite poskytne letáčiky alebo literatúru, v ktorej sa môžete inšpirovať ako zvládnuť a prispôsobiť každodenný - aj školácky - život novým podmienkam.
Spolupráca s pedagogickými pracovníkmi je kľúčová. Podobne, aj primerané poskytnutie informácií o epilepsii spolužiakom zabezpečuje zníženie ich znepokojenia alebo negatívne reakcie a vytvára priestor na to, aby dieťa s epilepsiou bolo v kolektíve prijaté ako hociktoré iné dieťa.
Proces vzdelávania - možnosti a obmedzenia
Ak liečba prebieha optimálne a dieťa užíva terapiu, nie je dôvod na to, aby ste svoje dieťa nezapísali do materskej škôlky, resp. aby nepokračovalo v návšteve škôlky, ak ju už navštevovalo. Samozrejme, že je potrebné v úzkej spolupráci s pedagógom a lekárom určiť možnosti alebo obmedzenia v aktivitách. Skorou integráciou dieťaťa do kolektívu môžete predísť napríklad pocitu menejcennosti a prispieť tak ku kladnému vývinu postoju k ochoreniu ako takému.
V prípade, že to celkový zdravotný stav predpokladá, deti s epilepsiou navštevujú bežné školy. Dôležitá je komunikácia a spolupráca s pedagogickými pracovníkmi, spolupráca so školským psychológom, špeciálnym pedagógom.
Odborníci uvádzajú, že samotný proces učenia nemá negatívny vplyv na častosť záchvatov alebo na zhoršenie iných psychických funkcií. Treba v tom deti podporovať a motivovať v rozsahu, ktorý je na to určený. Netreba zabúdať na to, že je rovnako potrebné zabezpečiť aj dostatok času na relaxáciu a hru.
Obmedzenia súvisiace s procesom vzdelávania sa týkajú najmä predmetu telesná výchova. Vhodná je spolupráca lekára a pedagogického pracovníka, ktorý vyučuje telesnú výchovu. Pravdepodobne bude doporučené vylúčenie cvičení, ktoré predpokladajú veľkú fyzickú námahu, ako beh na dlhé trate, šplhanie atď. Plávanie sa odporúča iba s dozorom a po prekonzultovaní zdravotného stavu s lekárom. Pri loptových hrách hrozí rovnako riziko a to v podobe úderu loptou do hlavy.
Nezriedka sa stáva, že sa ako problém ukazujú školské exkurzie. Zaujímavým riešením môže byť účasť jedného z rodičov dieťaťa na výlete. Ak to nie je možné zrealizovať, radíme rodičom, aby mali vopred presne dohodnutého pedagogického pracovníka, ktorý je plne informovaný o ochorení, vie identifikovať situácie, ktoré nie sú vhodné ako aktivita pre dieťa s epilepsiou a dokáže poskytnúť prvú pomoc.
Čo si treba uvedomiť, ak máte doma školáka s epilepsiou?
Pokúste sa svojmu dieťaťu zabezpečiť čo najlepšiu kvalitu života. To predpokladá najmä:
- dobrú kontrolu epileptických záchvatov pravidelným užívaním terapie podľa pokynov lekára,
- kladný postoj vášho dieťaťa k ochoreniu, ktorý sa dá dosiahnuť aktívnym životom a podieľaním sa na rôznych záujmových činnostiach.
Aby vaše dieťa vo všetkom tomto bolo úspešné, je potrebná kontinuálna starostlivosť a spolupráca tímu, ktorý tvoria rodičia, lekári, pedagogický pracovníci, rodina a priatelia.
