Puberta

Obdobie puberty je náročné pre dospievajúce deti aj pre ich rodičov. Je charakterizované hľadaním vlastnej identity, bojom s neistotou a pochybnosťami o sebe samom, o svoju pozícii v spoločnosti.

Puberta začína medzi 10.-11.rokom a končí v 15.-16 roku. Dievčatá dozrievajú o rok, dva skôr ako chlapci. Vo všeobecnosti nastáva dozrievanie oproti minulosti skôr. Môže mať na to vplyv výživa, lepšie hygienické podmienky a zmena životných podmienok.

Rastový skok a pohlavné dozrievanie

V období puberty sa aktivizuje činnosť hypofýzy, ktorej hormóny stimulujú vývin tkanív a funkcie dôležitých žliaz ( pohlavných, štítnej žľazy a nadobličiek.). V porovnaní s rýchlo rastúcimi končatinami zaostáva rast vnútorných organov. To má za následok napríklad rýchlu unaviteľnosť, zníženie fyzických výkonov. Na koži dochádza k nadmernému vylučovaniu tukových a potných žliaz, vzniká akné a nadmerná tvorba potu.

Okrem rastu do výšky a pribúdania na hmotnosti je pre pubertu charakteristické vytváranie tzv. pohlavných znakov.

Dievča v puberte: rast prsníkov, rast maternice a vaječníkov, prítomnosť ochlpenia, rast vagíny, ukladanie tuku, menštruácie.
Chlapec v puberte: rast penisu a ochlpenia, zväčšovanie semenníkov, tvorba spermií, zmena hlasu, ochlpenie tváre, ejakulácia.

Samá ruka, samá noha

Pohyby pubescenta sú nemotorné, neohrabané. Nevie si zvyknúť na rýchlo narastené končatiny, ťažko koordinuje svoje pohyby. Pohybová nemotornosť je síce dočasná, pubescenti to však prežívajú ako nepríjemný stav a znižuje to ich sebavedomie. V tomto období je dočasne zhoršená pozornosť. Rozvíja sa logická pamäť, deti si potrebujú veci vedieť zdôvodniť a preto sa neradi bifľujú.

„Snílek“

Deti často unikajú do denného snenia. Spoznávajú, že v dennom snení si môžu plniť akékoľvek priania, premýšľať o svojej budúcnosti. V žiadnom inom období nie je denné snenie tak rozvinuté ako v puberte.
Kým pre mladšieho školáka je dôležitá prítomnosť, pre pubescenta nadobúda váhu budúcnosť.

Typická je veľká intenzita citov a emócií, výbušnosť a impulzívnosť. Takmer každý pubescent sa občas nahnevá a vybuchne. K pocitom hnevu prichádza, keď má pocit, že je ohrození jeho JA. Postupne sa učia svoje city ovládať a neprejavovať ich pred inými. Ľahko prechádzajú od smútku k radosti, od optimizmu ku skľúčenosti.

Precitlivenosť tohto obdobia spôsobuje, že deti oveľa intenzívnejšie vnímajú akýkoľvek náznak krivdy, nespravodlivosti či kritiky.

Už nie dieťa ešte nie dospelý

V puberte začnú mať deti pocit dospelosti. Už nie sú deťmi a v tejto fáze si hľadajú svoju identitu. Nie je to však jednoduché. Nastáva kvalitatívne zmena v sebauvedomovaní. Pocit dospelosti sa snažia dosiahnuť napodobňovaním vonkajších znakov dospelosti (vonkajší vzhľad, fajčenie, líčenie a pod.) a spráavnímsa k dospelým ako k seberovným. To prirodzene vyvoláva u dospelých patričné (alebo nepatričné) reakcie. Dospelí majú skôr tendenciu správať sa k pubescentovi ako k dieťaťu a nepriznávajú im práva , ktoré by chceli mať. Pubescenti a dospelí majú často úplne odlišné predstavy o právach a povinnostiach. Ak postoj dospelých zostáva nemenný, dieťa prechádza do odporu, vzbury. Konflikty sú často nedostatkom schopnosti alebo dobrej vôle dospelého nájsť pubescentovi nové miesto vedľa seba.

Vzťah pubescenta s rodičmi je často problematický a plný konfliktov.

Najmä rodičia poznajú veľmi dobre situácie keď má napríklad dieťa vyniesť smeti. Vtedy buď nepočuje, alebo má kopu výhovoriek prečo to nemôže spraviť, alebo sa to snaží oddialiť prípadne vnútiť túto činnosť mladšiemu súrodencovi.
Pubescent má vlastnú mienku a vlastné názory (takmer vždy odlišné od názorov rodičov) a tak vznikajú ďalšie konflikty ohľadom obliekania, telefonovania, času stráveným s rovesníkmi.

Rodičia by sa mali snažiť dať svojmu dieťaťu primeranú mieru samostatnosti a nezávislosti ale s dôrazom na preberanie zodpovednosti na svoj život. Osamostatňovanie, odpútavanie dieťaťa od rodiny prebieha postupne. V záujme správneho osamostatňovania sa by mali rodičia:

považovať dieťa za samostatného človeka, nezaťažovať dieťa pocitom, že je pre rodiča všetkým, nepokúšať sa obmedzovať styky a priateľstvá mimo rodiny, zaujímať sa o to, čo deti robia, ale nečakať, že im všetko povedia, dať im najavo svoju nezávislosť.

V záujme predchádzania konfliktov by mali rodičia deťom:

zabezpečiť ich vlastný priestor, nezabúdať na hanblivosť pubescentov a dopriať im intimitu, nečakať, že budú vedieť všetko o citovom živote dieťaťa, ponúknuť pomoc, ak si myslia, že je potrebná a pomôcť len vtedy ak deti o to požiadajú, rozprávať sa deťmi aj napriek častým výrokom typu „daj mi pokoj!“

V puberte má veľký význam vzťah s rovesníkmi a tieto vzťahy postupne dominujú. Vplyv a mienka skupiny sú často krát tak silné, že dieťa je ochotné riskovať konflikty s rodičmi kvôli dobrej mienke skupiny. Okrem toho sa začínajú rozvíjať priateľstvá s rovnakým i opačným pohlavím. Dochádza k zmenám postoja chlapcov k dievčatám. Začínajú sa zaujímať jeden o druhého a dochádza k vzájomnému zbližovaniu. Pod vplyvom pohlavného pudu sa tvorí erotické cítenie (prevláda psychický záujem jedného o druhého).

Puberta je náročné obdobie. Netreba však zabúdať na fakt, že väčšina konfliktov najmä medzi deťmi a rodičmi pominie. Dieťa sa učí hľadať svoje miesto v živote a vyrovnáva sa s veľkými zmenami v ňom samom.