Radosť

Zdroj foto: Shutterstock.com

Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú udalosť, osobu alebo spomienku. Je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou. Vo chvíľach radosti sú naplnené naše okamžité psychické potreby.

Radosť sa môže prejaviť úsmevom, smiechom, tlieskaním, poskakovaním či radostným výskaním.

Kedy môžeme pociťovať radosť

Radosť môže byť napĺňaná už pri uspokojovaní základných organických potrieb ako napríklad nasýtenie. Naplnení pocitom šťastia a cítime pri uspokojovaní spoločenských potrieb, individuálnych potrieb ( dostatok voľného času na vlastné záujmy), uspokojovaní potreby stretávať sa s druhými ľuďmi či uplatnení v práci. Pri tvorivosti, sebarealizácii pociťujeme radosť. Tam, kde je radosť, vidíme ľudí tvoriacich. Na druhej strane, čím bohatšie je tvorenie, tým hlbšia je radosť. Nielen pasívne prijímanie pôžitkov a tešenie sa napríklad z krásnej hudby alebo obrazu, ale aj vlastná tvorba je zdrojom potešenia.

Šťastie a radosť môže prísť aj vtedy, ak dosiahneme určitý cieľ – to čo dáva nášmu životu smerovanie. Na začiatku je to motivácia k niečomu , potom nasleduje cesta k cieľu. Počas cesty sa striedajú nálady, pocity. Pri dosiahnutí cieľa pociťujeme radosť. Je dobré dávať si krátkodobé ciele, ktoré nám prinášajú pozitívnu emóciu. Nemusí ísť len o pracovné alebo životné ciele. Môže to byť aj vytvorenie, výroba nejakej peknej veci, či kúpa ničoho čo nás poteší.

Na Vianoce sme najšťastnejší?

Radosť môžeme mať aj z darovania, či prijatia daru. Aj preto sú Vianoce tým najštedrejším obdobím, nielen čo sa týka štedrovečerného menu, ale aj v príleve tých najkrajších nálad! Je dôležité vedieť sa tešiť, keď niekomu niečo darujeme ale vedieť sa potešiť aj keď sme obdarovaný.

S radosťou sa delíme. Lewis hovorí: „ Radi sa chválime, s tým čo nás poteší, pretože chvála nielen vyjadruje ale rovnako dovršuje potešenie, je to jeho vyjadrený vrchol. Chvála je vnútorné zdravie, ktorému je požičaný hlas. Ani naša radosť z daru nie je dovŕšená, keď sa nemáme zaň komu poďakovať.“

Radosť zo zmyslu života

O radosti a jej mieste v živote sa zamýšľali mnohí filozofi, psychológovia, hovoria o nej náboženstvá. Napríklad podľa budhizmu je radosť skutočná, ak vychádza zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Epikuros považoval radosť a slasť za hlavný cieľ ľudského života. E. Fromm rozlišuje medzi radosťou , potešením a veselosťou. Teda krátkodobým povznášajúcim pocitom a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. V. Frankl sa snažil hľadať radosť v spojitosti so zmyslom života. „Kto nemá pre čo žiť, prestáva žiť,“ – povedal. Čo teda dáva nášmu životu zmysel? Vo všeobecnosti ak ide v ňom o niečo, čo má pre človeka zmysel.

Sú tri druhy oblastí, v ktorých možno hľadať zmysel života:

• zážitkové hodnoty- radosť, ktorú nám prináša napríklad krásny obraz, hudba, kniha, krajina, priateľstvo, láska. Teda hodnoty, kde sme príjemcami.
• vlastná tvorba
• úctyhodný postoj k tomu, čo sa deje – obrana spravodlivej veci, znášanie ťažkej životnej situácie, statočný postoj ak to situácia vyžaduje.

Smiech je liek

Jedným z prejavov radosti je smiech. Časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za smiech sú uložené v jeho vývojovo najstarších vrstvách. Z toho vyplýva, že sa smiali aj naši predkovia a smejú sa aj niektoré zvieratá.

Smiech prináša pre ľudský organizmus množstvo pozitív. Srdečný smiech uvoľnuje napätie a stres, posilňuje imunitný systém, zvyšuje krvný tlak, zlepšuje funkciu krvného obehu, zmierňuje bolesť, podporuje trávenie, rozpúšťa tuky. Zapája do činnosti množstvo svalov. Podľa vedeckých výskumov nie je dôležité čomu sa smejeme, ale či sa smejeme.

Smiech nám pridáva radosť a chuť do života, zmierňuje úzkosť a stres, zlepšuje náladu, zvyšuje životaschopnosť. Aj pre sociálne fungovanie má smiech množstvo výhod: posilňuje vzťahy, zlepšuje tímovú prácu, pomáha zmierňovať konflikty, podporuje súdržnosť skupiny. Smiech s ostatnými má väčšiu silu ako smiech osamote. Používanie smiechu a humoru v spoločnosti umožňuje byť spontánny, uvoľňovať zábrany a vyjadrovať skutočnú emóciu.

Smiech rozpúšťa stresové pocity – nemôžete sa cítiť napätý alebo smutný, keď sa smejete. Smiech môže byť obrannou reakciou pred prílišným dlhotrvajúcim napätím a stresom. Vedci zistili, že smiech dokáže znížiť prah bolestivosti.
Smiech napomáha tomu, aby sme sa cítili dobre. Dobrá nálada zostáva v nás dlho potom ako sa dosmejeme. Humor vo všeobecnosti pomáha udržať si optimistický pohľad na ťažké situácie, vedieť vidieť aj absurdity.

Óda na radosť

Sú ľudia, ktorí majú sklon k schopnosti vedieť sa tešiť. Dokážu mať radosť z maličkostí. Na druhej strane sú ľudia, ktorí vidia vo všetkom problém a nedovolia si zažívať pocit radosti.

Rozvíjajte svoj zmysel pre humor. Skúste sa zasmiať aj sami nad sebou, skúste hľadať humor aj v nepríjemných situáciách, eliminujte stres a skúste sa podobať deťom – tie sú najväčšími expertmi na ľahkosť života, hru a smiech. Radosť je nákazlivá emócia. Je pre náš život veľmi dôležitá. Nie je náhoda, že aj Európska únia si zvolila za svoju hymnu Beethovenovu Ódu na radosť.