Zloženie cigaretového dymu a jeho vplyv na zdravie

Zdroj foto: Shutterstock

Zloženie tabakového dymu

Tabakový dym

Cigaretový dym je dynamickým komplexom viac než 4 000 chemických látok vo forme častíc a plynov. Obsahuje látky farmakologicky aktívne, antigénne (schopné vyvolať protilátky), tiež látky toxické pre bunku, rovnako ako aj látky spôsobujúce zmeny dedičných vlastností a karcinogénne látky – jeho následky na ľudský organizmus sú teda mnohostranné.

Samotný tabakový dym i bezdymové tabakové výrobky (tzv. „smokeless“) sú podľa kritérií IARC (International Agency for Research on Cancer) zaradené medzi dokázané karcinogény. Niektoré chemické látky, ktoré sa nachádzajú v tabakovom dyme, patria jednoznačne medzi dokázané humánne karcinogény, iné sú možnými karcinogénmi. Najzávažnejšími škodlivými látkami v cigaretovom dyme sú okrem karcinogénov nikotín, oxid uhoľnatý a oxidanty. Pozrime sa na ne troška detailnejšie.

Prečítajte si tiež:

Prestaňte už konečne fajčiť. Takto sa vám to podarí!

Nikotín

Tento prudký rastlinný jed, o ktorom sa už celé desaťročia hovorí najmä v súvislosti s poškodzovaním zdravia, z tabaku izoloval už v roku 1809 Nicolas Vauque. Nikotín je bezfarebná, olejovitá látka; na vzduchu hnedne. Má ostrú, pálčivú chuť a tabakovej rastline dodáva charakteristickú vôňu. Patrí medzi prudké rastlinné jedy (alkaloidy), v mozgu sa viaže na acetylcholínové receptory nikotínového typu. V tele, respektíve v mozgu funguje tak, že zvyšuje produkciu dopamínu a ovplyvňuje mezolimbický systém. Narúša funkcie vegetatívneho nervstva a vo vysokých dávkach môže vyvolať ochrnutie až smrť v dôsledku obrny dýchacieho centra. Výsledkom jeho pôsobenia pri bežnej „konzumácii“ je, že v stresovej situácii pôsobí relaxačne a naopak, v pokoji pôsobí povzbudzujúco.

Fajčiari o tom dobre vedia, a tak ich závislosť funguje ako psychologická barlička v takýchto protichodných situáciách. Okrem účinku na mozog zvyšuje nikotín aj frekvenciu srdca, krvný tlak, dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich fajčiarov je zodpovedný za nevoľnosť a vracanie. Nadmerná dávka nikotínu môže zvyšovať pozitívne zážitky vyvolané inými druhmi správania (relaxácia, pitie čiernej kávy, uspokojenie hladu či sexuálnych návykov a pod.). Vo vysokých koncentráciách však tento alkaloid vôbec nie je niečím, čo by sme mali podceňovať. V množstve približne 50 – 60 mg nás totiž môže aj zabiť.

Ako to teda celé funguje? Nikotín, uvoľnený účinkom tepla, sa dostane do mozgu v priebehu 10 sekúnd. Aktívna dávka nikotínu je 0,2 mg (čomu zodpovedá koncentrácia v krvi 10 ng/ml). Priemerná cigareta obsahuje 8 – 9 mg nikotínu, z čoho sa do krvného obehu dostane 0,3 – 3 mg a jeho koncentrácia v krvi dosiahne 20 ng/ml. Polčas rozpadu nikotínu v krvi je asi 40 minút.

Návykoví fajčiari si preto na udržanie stálej koncentrácie nikotínu v krvi zapaľujú cigaretu každú polhodinu. Vyfajčením 15 až 20 cigariet alebo 3 až 5 cigár získa fajčiar smrteľnú dávku nikotínu, ale k smrteľným otravám prakticky nedochádza, lebo začiatočník po prvých nepríjemných zážitkoch z vyfajčenia zvyšuje počet vyfajčených cigariet alebo cigár len veľmi opatrne. Organizmus si na nikotín privykne zásluhou adaptívnych enzýmov. Nikotín je návyková látka, ktorá spôsobuje, že až 90 percent fajčiarov nedokáže prestať fajčiť napriek znalostiam o škodlivosti tohto zlozvyku.

Oxid uhoľnatý

K ďalším závažným poškodzovateľom zdravia patrí práve tento bezfarebný a nedráždivý plyn bez vône a zápachu. Vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku a cigaretového papiera. Plynná fáza cigaretového dymu obsahuje 1 až 5 percent CO v závislosti od teploty spaľovania, prístupu kyslíka, poréznosti papiera a hustoty tabakovej náplne. Jeho množstvo stúpa, keď cigareta dohorieva. Oxid uhoľnatý je krvný jed, ktorý tlmí transport kyslíka z pľúc do jednotlivých orgánov a tkanív.

Na jednej strane viaže krvné farbivo hemoglobín 230-krát ľahšie ako kyslík a mení ho na karboxyhemoglobín, ktorý nie je schopný prenášať kyslík a na druhej strane zvyšuje afinitu zostávajúceho hemoglobínu ku kyslíku, v dôsledku čoho sa prestup kyslíka z oxyhemoglobínu do tkanív spomaľuje. Bunky jednotlivých orgánových systémov sa tak nemôžu dostatočne okysličovať. Oxid uhoľnatý sa viaže na srdcový sval, mozgové tkanivo a pečeň vo väčšom množstve než na ostatné orgány, vo vyšších koncentráciách zapríčiňuje smrť udusením.

Hladina karboxyhemoglobínu v krvi vidieckeho človeka je približne 1 percento, u obyvateľov miest stúpa podľa stupňa zamorenia atmosféry až na 5 percent. V tele nefajčiarov sa nachádza v množstve 1 až 2 percentá, v tele fajčiarov v množstve 3 až 6 percent a stúpa s počtom vyfajčených cigariet až na 15 percent. Skupina amerických vedcov vyšetrila 16 649 darcov krvi a zistila, že fajčenie ovplyvňuje hladinu karboxyhemoglobínu v krvi omnoho viac než znečistená atmosféra priemyselných centier a veľkomiest. V biologickom pokuse s dobrovoľníkmi bolo preukázané, že pri vyfajčení jednej cigarety vzniká 13,5 až 20 ml CO v závislosti od druhu cigarety. Organizmus ženy zadržuje cca 90 percent z uvedeného množstva, organizmus muža približne 65 až 76 percent. Z tohto pohľadu je fajčenie pre ženy nebezpečnejšie ako pre mužov.

Zdroj foto: Shutterstock

Polycyklické aromatické uhľovodíky

K najzhubnejším škodlivinám tabakového dymu patria chemické karcinogény, ktorých špecifické účinky boli preukázané prvýkrát v roku 1939. Vznik moderných fyzikálno-chemických analytických metód umožnil stanovenie ich kvality a kvantity v tabakovom dyme a dechte. Podľa súčasných poznatkov sú v tabakovom dyme prítomné karcinogény charakteru organických a anorganických zlúčenín, vrátane rádioaktívnych prvkov. Patogeneticky najvýznamnejšiu skupinu karcinogénov tvoria polycyklické aromatické uhľovodíky a ich heterocyklické analógy. Prvé z nich, označované skratkou PAU, sú organické zlúčeniny zložené z troch a viacerých aromatických kruhov, ktoré obsahujú len uhlík a vodík. Vyskytujú sa v životnom prostredí v produktoch spaľovania, v sadziach, popolčeku, škvare i v údených výrobkoch. V tabakovom dyme ich bolo izolovaných viac než 60, deväť má karcinogénny účinok. Ich množstvo sa v cigaretovom dyme pohybuje od 0,3 do 2,5 μg na 100 cigariet, ale v určitých druhoch tabaku boli zistené i hodnoty 5,5 μg.

Ďalšími látkami sú kondenzované aromatické uhľovodíky (3,4-benzpyrén, benzantracén a iné). Táto skupina látok má výrazné karcinogénne účinky, poškodzuje totiž priamo DNA.

Decht

Patrí medzi veľmi škodlivé látky. Je to hustá, tmavá, olejovitá kvapalina vznikajúca pri tepelnom rozklade organických látok bez prístupu vzduchu. Množstvo tohto žltohnedého kondenzátu (získa sa po ochladení tabakového dymu na nízke teploty) kolíše podľa druhu tabaku od 3 do 40 mg (za 25 rokov a pri fajčení 10 cigariet denne je to viac ako 2,5 kg dechtu). Jeho rôznorodosť a bohatosť súčastí tabakového dechtu nápadne pripomínajú zloženie kamenouhoľného dechtu, ktorého karcinogénne účinky experimentálne dokázali japonskí vedci v roku 1915. Obsahuje PAU, fenol, substituované polyfenoly, aldehydy, mastné kyseliny a iné. Používaním cigaretových filtrov sa znižuje podiel dechtu, najmä benzo(a)pyrénu v cigaretovom dyme.

Medzi potencionálne nebezpečné látky nachádzajúce sa v tabakovom dyme patria aj niektoré kovy, ako sú kadmium, arzén, nikel, meď. Môžu spôsobovať akútne a chronické otravy.

Kadmium

Radí sa medzi toxické, najvýznamnejšie biokumulatívne prvky. Počas života sa hromadí najmä v pečeni (tu sa syntetizuje metalothioneín, ktorý viaže 80 – 90 percent Cd v organizme) a v obličkách, zasahuje do metabolizmu sacharidov, inhibuje sekréciu inzulínu, vedie k zníženiu hladiny cukru v krvi a ku glykozúrii (vylučovanie cukru močom). Jeho prítomnosť je v organizme škodlivá a nežiadúca, nakoľko sa svojim účinkom podieľa na vzniku rakoviny, poškodzuje bunky, spôsobuje mutácie a tiež poškodenie plodu počas gravidity v tele matky.

Arzén

Jeho karcinogenita sa vysvetľuje napríklad jeho interakciou s aromatickými uhľovodíkmi, kobaltom, niklom a ionizujúcim žiarením počas biochemických pochodov. V organizme sa metabolizuje na toxické látky, najčastejšie na oxid arzenitý.

Arzenik

Jeho zdrojom sú postreky tabakových listov (pesticídy).

Nikel

Nebezpečný je samotný kovový nikel a jeho oxidy.

Tetrakarbonyl niklu (zlúčenina niklu s oxidom uhoľnatým) je mimoriadne toxická, prudko jedovatá látka. Inhalácia pár tejto zlúčeniny spôsobuje vo vyšších koncentráciách nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy a horúčku. Po 24 hodinách môže dôjsť dokonca k cyanóze – modrofialovému zafarbeniu kože obvodových častí tela i slizníc, spôsobenému nedostatočným okysličením červených krviniek, ďalej k vykašliavaniu krvi, edému pľúc a mozgu, čo môže znamenať až smrť s nálezom na pečeni a obličkách.

Nikel a jeho zlúčeniny môžu spôsobovať ochorenia tráviaceho traktu, ciev a srdca, obličiek, centrálneho nervového systému, ale tiež kože a vyvolávať alergie. Jeho prítomnosť v cigaretách je z hľadiska zdravia nebezpečná najmä preto, že spôsobuje vznik rakoviny pľúc. Vdychovanie prachu zlúčenín niklu (najmä NiS a NiO) má karcinogénne účinky. Vyfajčením jednej cigarety prichádza do tela 1,1 až 3,1 µg Ni.

Meď

Soli medi dráždia dýchací a tráviaci systém. Popisujú sa karcinogénne a teratogénne účinky. Smrteľná dávka rozpustných solí medi je asi 10 g.

Aromatické amíny

Organické látky obsahujúce dusík sú silnými mutagénmi a karcinogénmi. Patria sem aromatické amíny či aromatické nitrozulúčeniny. Fajčenie cigariet spojené s inhaláciou arylamínov môže byť rizikovým faktorom pri vzniku karcinómu močového mechúra. Nitrobenzén je olejovitá kvapalina, vyznačuje sa charakteristickým zápachom po horkých mandliach, trinitrotoluén a trinitrofenol sú výbušniny. Do organizmu sa dostávajú dýchacími cestami, pokožkou alebo tráviacim systémom. Pri požití alkoholu sa môže priebeh otravy zhoršiť uvoľnením nitroderivátov benzénu, prípadne ich metabolitov z tukových zásob.

Formaldehyd a iné škodliviny

V cigaretovom dyme nájdeme aj nebezpečný jedovatý plyn formaldehyd. Vdychovanie jeho pár má dráždivé a leptavé účinky na dýchací systém a kožu (podľa klasifikácie IARC sa zaraďuje medzi pravdepodobné humánne karcinogény).

Amoniak - bezfarebný, veľmi dráždivý plyn s charakteristickým zápachom, vo vyšších koncentráciách je toxický (koncentrácia 3 500 mg/m3 spôsobuje smrť), vdychovanie amoniaku dráždi sliznice dýchacích ciest (možnosť poleptania a straty čuchu) a je nebezpečný pre oči (oslepnutie).

Kyanid - prchavá kvapalina pálčivej až horkej chuti a charakteristického zápachu, pripomínajúca vôňu horkých mandlí. Soľ kyseliny kyanovodíkovej, kyselina kyanovodíková a kyanid sú prudko jedovaté látky, ktoré spôsobujú úmrtie v priebehu niekoľkých sekúnd až minút. Jeho rýchla priepustnosť cez bariéru vzduch-krv pri inhalačnej expozícii umožňuje pri dostatočnej koncentrácii okamžitý rozvoj intoxikácie. Vstrebáva sa pľúcami, kožou aj tráviacou sústavou. Smrť spôsobuje zablokovanie enzýmov, ktoré sú nevyhnutné pre využitie kyslíka bunkami. Cieľovým orgánom kyanidov je centrálny nervový systém. Letálna dávka pre dospelého človeka je 50 mg.

Voľné radikály - vysoko reaktívne častice zodpovedné, zjednodušene povedané, za vnútorné starnutie buniek, sú odvodené od kyslíka, ale patria sem i jeho reaktívne metabolity, oxidy dusíka a organické radikály. Radikály z cigaretového dymy a zo zápalových buniek priamo poškodzujú tkanivá a zároveň inaktivujú antiproteázy, pričom umožňujú elastáze z neutrofilov ničiť pľúcny elastín. Zreteľný prejav pôsobenia radikálov v organizme u fajčiarov sa prejavuje najmä rýchlejším starnutím pokožky, čo vnímajú najmä ženy.

Rádioizotopy - v tabakovom dyme bol dokázaný celý rad rádioaktívnych izotopov, ktoré sa v biologickom pokuse javia ako karcinogénne. Určité riziko pre fajčiara prináša prítomnosť izotopu polónia a olova, ktoré boli zistené v epiteli dýchacej sústavy človeka a sú stálym zdrojom β a α žiarenia.

Iné dráždivé látky - v tabakovom dyme sa nachádza celý rad ďalších dráždivých látok. Zastúpené sú v pomerne veľkom množstve a sú chemicky veľmi rozdielne. Sú obsiahnuté v koloidných časticiach alebo v plynnej časti tabakového dymu. K najúčinnejším patrí acetaldehyd, akroleín, metanol, acetón a mnohé iné. Narušujú sliznicu dýchacieho systému, tlmia aktivitu pohyblivých riasiniek viacradového epitelu dýchacích ciest a tak vyvolávajú ich akútne a chronické zápaly. Tieto látky vytvárajú podmienky pre vznik nádorových a nenádorových ochorení dýchacieho ústrojenstva.

Zdroj foto: Shutterstock

Fázy cigaretového dymu

Fajčenie patrí medzi hlavné rizikové faktory civilizačných, to znamená neinfekčných, chronických ochorení. Pre zdravie je potenciálne nebezpečný celý rad látok, ktoré sú súčasťou cigaretového dymu.

Pozrime sa na tento koncentrovaným aerosól, v ktorom sú v plynnom prostredí rozptýlené pevné a kvapalné častice, trocha bližšie. Pre začiatok by bolo dobré spomenúť, že cigaretový dym má dve fázy: hmotnú a plynnú. A pripomenúť si, čo konkrétne obsahujú.

Hmotná (partikulárna) fáza tvorí približne 8 % z cigaretového dymu obsahuje:

• 10-20 % vody
• 3-5 % alifatických uhľovodíkov
• 1 % aromatických uhľovodíkov
• 8-9 % karbonylových zlúčenín
• 5-8 % nikotínových alkaloidov
• 1-4 % fenolov
• 0,5-1 % stearínov
• ťažké kovy, rádioaktívne látky, pesticídy, aditíva a ďalšie

Plynná fáza zahŕňa 92 % cigaretového dymu obsahuje:

• 73 % dusíka
• 10 % kyslíka
• 9,5 % oxidu uhličitého
• 4,2 % oxidu uhoľnatého
• 1 % vodíka
• 0,6 % vzácnych plynov
• 0,16 % kyanovodíka
• 0,03 % amoniaku
• 0,004 % sírovodíka
• kancerogény typu prchavých nitrozamínov, oxidy dusíka, síry, prchavé uhľovodíky, alkoholy, aldehydy a iné látky.

Druhy dymu

Keď si fajčiar zapáli cigaretu, laik vidí „modrastý“ obláčik alebo kúdol dymu. Odborník by mohol oponovať, že nejde o opis, a už vôbec nie o snahu určiť farebnosť, ale predovšetkým o druh dymu. Rozoznávame dva druhy respektíve prúdy dymu: hlavný a vedľajší prúd.

Hlavný prúd

Predstavuje dym z cigarety, ktorý fajčiar aktívne vdychuje do dýchacích ciest a pľúc. Je zmesou plynov, nekondenzovaných pár a tekutých i pevných častíc. Pri vstupe do úst fajčiara je to koncentrovaný aerosól, ktorého hlavnou súčasťou sú dusík, kyslík, oxidy uhoľnatý a uhličitý, vodík, metán, argón a prchavé látky s nízkou molekulovou hmotnosťou ako aldehydy, ketóny, alkoholy, estery organických kyselín a pod.

Približne 10 % celkového obsahu dymu tvoria jemne rozptýlené tekuté častice s veľkosťou 0,1 až 1 μg, ktoré môžu prenikať až do najmenších bronchiolov a obsahujú najviac kancerogénnych látok a ostatných škodlivín.

Filter

Dym z cigarety, ktorý fajčiar vdychuje a vydychuje, prechádza cez filter z acetátu a celulózy alebo z bavlny. Slúži predovšetkým na zachytávanie dechtu.

Najlepšie cigaretové filtre zachytávajú maximálne 50 až 60 % frakcie cigaretového dymu, ktorá obsahuje okrem iného karcinogén 3,4 benzpyrén. Dýchacie cesty fajčiara inhalujúceho dym z cigarety však zachytia 90 až 98 % tejto frakcie. Existuje vôbec nejaký naozaj účinný filter? Existuje: Najúčinnejším filtrom na konci každej cigarety sú totiž vlastné pľúca fajčiara!

Porovnanie cigara-cigareta

Cigara na rozdiel od cigarety nemá filter a tak fajčiar priamo do pľúc vdychuje cigarový dym. Dym z cigary je ťažký, alkalický, dráždivý, preto ho fajčiari neinhalujú, „nešlukujú“. Dráždi na kašeľ a niektorým vyvoláva nutkanie na vracanie. Cigaretový dym je znesiteľnejší, ľahší, slabo kyslý, takmer neutrálny, preto ho fajčiari môžu hlboko vdychovať. Dym z cigariet tak pôsobí nielen na sliznicu ústnej dutiny a hrtana, ale aj na priedušky a pľúca. Preto je fajčenie cigarety škodlivejšie ako fajčenie cigár alebo fajok.

Zdroj foto: Shutterstock

Vedľajší prúd

Dym, ktorý fajčiar nevdýchne a teda uniká z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi, hovoríme vedľajší prúd dymu. Jeho chemická skladba je rozdielna, potenciálne jedovaté plyny (oxid uhoľnatý, amoniak, dimetylnitrózoamín, formaldehyd, kyanovodík a akroleín) sú v ňom obsiahnuté vo vyšších koncentráciách ako v hlavnom prúde dymu. V prachovej fáze sa nachádza decht, nikotín, benzén a benzo(a)pyrény.

Negatívny vplyv aktívneho fajčenia na zdravie

Už začiatkom 80. rokov minulého storočia americkí vedci zistili, že v kostrách silných fajčiarov sa nachádzajú rádioaktívne látky pôvodne prítomné v cigaretovom dyme. Išlo o polónium a rádium. Vyššie sme spomenuli aj ďalšie potenciálne nebezpečné látky, z ktorých rádioaktívne predstavujú len malú súčasť. Aké sú ale konkrétne negatívne účinky fajčenia na zdravie?

Podľa štatistík je fajčenie asi za 20 % kardiovaskulárnych ochorení. Tie sú príčinou 56 % úmrtí u nás. Vlastný mechanizmus nie je celkom jasný. Okrem vazokonstrikcie a aktivácie sympatika môžeme uviesť zvýšenú viskozitu krvi fajčiara, zmnoženie erytrocytov i leukocytov a fibrinogénu, poškodenie endotelu. Fajčenie nepriaznivo ovplyvňuje aj sérove lipidy a lipoproteíny.

Najvýraznejší je podiel fajčenia na vzniku rakoviny pľúc – 90 %, ale i ďalších nádorových chorôb (úst, hrtana, pažeráka, žalúdku, hrubého čreva, konečníka, pankreasu, močového mechúra, krčka maternice, penisu a iných). Celkovo sa podpisuje pod asi 30 % nádorových ochorení. Ak berieme do úvahy také ochorenia pľúc, ako je chronická bronchitída, chronická obštrukčná choroba pľúc a emfyzém, fajčiari za ne môžu „poďakovať“ v 75 % prípadov všetkých chronických pľúcnych ochorení.

Zvláštnu pozornosť si zasluhuje otázka vplyvu fajčenia na reprodukčné funkcie. Fajčenie v tehotenstve predstavuje až v 20 % prípadov úmrtie plodu, fajčiarky si dva až trikrát zvyšujú riziko predčasného pôrodu, potratu a častejší je aj pôrod dieťaťa s nižšou pôrodnou hmotnosťou. Fajčenie znižuje fertilitu rovnako mužom i ženám. Pokiaľ však ide o ženy, udáva sa dav až trikrát väčšia pravdepodobnosť neplodnosti.

Negatívny vplyv pasívneho fajčenia na zdravie

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) dokonca tvrdí: „Existuje dostatok dôkazov o tom, že nedobrovoľné fajčenie je príčinou rakoviny pľúc tých, ktorí nikdy nefajčili.“ Fajčenie teda prestáva byť len vecou samotného fajčiara, ale stáva sa záležitosťou celého jeho okolia. Ukazuje sa, že cigaretový dym (environmental tabacco smoke - ETS) je škodlivejšou zložkou nášho „chorého ovzdušia“ ako výfukové plyny. Dobrou správou však je, že fajčenie je najvýznamnejšou preventabilnou príčinou smrti na svete. V celosvetovom meradle zomrú v dôsledku používania tabaku ročne asi tri milióny osôb, to je každých desať sekúnd jeden ľudský život. Pri dnešnom stúpajúcom trende spotreby cigariet to za 20 až 30 rokov bude už desať miliónov mŕtvych ročne, teda jeden mŕtvy každé tri sekundy.

Pasívne fajčenie, alebo inak dýchanie tabakového dymu nefajčiarmi či nedobrovoľné fajčenie spôsobuje nemalé zdravotné problémy nielen dospelým, ale aj deťom (opakované zápaly horných a dolných dýchacích ciest, zhoršenie a recidívy bronchiálnej astmy, rakovina pľúc, recidivujúce zápaly stredného ucha, syndróm náhlej smrti dojčiat, zníženie pôrodnej hmotnosti s možným dopadom na ďalší rozvoj dieťaťa. *Deti narodené matkám, ktoré boli vystavené pasívnemu fajčeniu počas tehotenstva, sú rizikové v zmysle možných negatívnych vývojových následkov.

Okrem subjektívneho diskomfortu a krátkodobého vplyvu (napr. dráždenie sliznice, bolesti hlavy) spôsobuje väčšinou tie isté ochorenia, ako fajčenie aktívne, samozrejme v príslušnom pomere k vystaveniu cigaretového dymu.

Je absurdné, že i rodičia, ktorí sa tešia na svojho potomka, a ktorému sa snažia zabezpečiť život čo najlepšie a do najmenších detailov, mu fajčením zhoršujú kvalitu života a skracujú jeho dĺžku.

ETS (Environmental Tobacco Smoke) – Tabakový dym v prostredí

Opäť sa pozrime trocha detailnejšie na cigaretový dym rozptýlený v prostredí:

• obsahuje tisíce toxických látok
• expozícia ETS sa dá dokázať v krvi, slinách alebo v moči nefajčiara
• akútne pôsobenie sa prejaví podráždením slizníc očí a dýchacích ciest, nepríjemným čuchovým vnemom

ETS spôsobuje:

• rakovinu pľúc
• smrteľné (fatálne) i nesmrteľné infarkty myokardu
• zápaly horných a dolných dýchacích ciest
• zápaly stredného ucha
• malé, ale signifikantné zníženie pľúcnych funkcií v detskom veku
• zvýšený výskyt nových ochorení a recidív pri astme
• súvislosť so syndrómom náhleho úmrtia dojčiat
• účinky na plod matky – aktívnej fajčiarky: znížená pôrodná hmotnosť (priemerne o 250 g) a s tým súvisiaci dopad na ďalší rozvoj, vrodené chyby končatín.

Prečítajte si aj tento článok:

Prestaňte už konečne fajčiť. Takto sa vám to podarí!

Literatúra

1. ADAMKOVIČOVÁ, M. - TOMAN, R. - CABAJ, M.: Diazinon and cadmium acute testicular toxicity in rats examined by histopathological and morphometrical methods. In Slovak J. Anim. Sci., 2010, roč. 43, č. 3, s. 134-140.
2. BENCKO, V. et al.: Hygiena. Praha. Karolinum – nakladatelství Univerzity Karlovy. 1998. 186 s. ISBN 80-7184-551-5.
3. BESEDA, I. et al.: TOXIKOLÓGIA. Košice. Elfa, s. r. o., 1999. 180 s. ISBN 80-88964-23-7.
4. BUCHANCOVÁ, J. et al.: Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin. Osveta 2003. 1135 s. ISBN 80-8063-113-1.
5. CIGÁNKOVÁ, V. – ALMÁŠIOVÁ, V. – HOLOVSKÁ, K.: Morphological changes in duodenal epithelium of Japanese quail after chronic cadmium exposure. Polish. J. Environm. Stud. 19, 2, 2010, 275-282.
6. ĎURAČKOVÁ, Z.: Voľné radikály a antioxidanty v medicíne I. (Definícia, rozdelenie a biologický význam voľných radikálov a antioxidantov) Bratislava. Slovak Academic Press 1998. 285 s.
7. NOVÁK, M. et al.: O kouření. Praha. Avicenum 1980. 164 s.
8. TOMIN, J.: Ako prestať fajčiť. Martin. Osveta 1990. 104 s. ISBN 80-217-0109-9.
9. GYÖRYOVÁ, K.: Toxikológia. Košice. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 2004. 168 s. ISBN 80-7097-541-5.
10. KIMÁKOVÁ, T. - BERNADIČ, M. - KRIŠTÚFEK, P.: Antioxidanty vo výžive. Problematika voľných radikálov, oxidačného stresu a antioxidantov vo vzťahu k neinfekčným ochoreniam - 2. časť. In: Monitor medicíny SLS. - ISSN 1338-2551. - Roč. 2, č. 1-2, 2011, s. 9-14.
11. KIMÁKOVÁ, T. - BERNASOVSKÁ, K. - KORÉNEKOVÁ, B. et al. Štúdium protektívneho účinku selénu na organizmus japonských prepelíc po experimentálnej expozícii kadmiom. In: Slovenský veterinársky časopis. - ISSN 1335-0099. - Roč. 31, č. 1 2006, s. 32-33.
12. KIMÁKOVÁ, T. - KRIŠTÚFEK, P. - BERNADIČ, M.: Problematika voľných radikálov, oxidačného stresu a antioxidantov vo vzťahu k neinfekčným ochoreniam - 1. časť. In: Monitor medicíny SLS. - ISSN 1338-2551. Roč. 1, č. 3-4, 2012, s. 13-16.
13. KOZÁK, J. T. et al.: Rizikový faktor kouření. Praha. KPH. Zdravotnícke aktuality. 1993. s. 242.
14. KAVCOVÁ, E. - HALAŠOVÁ, E. - DZIAN, A.: Karcinóm pľúc. Martin, Univerzita Komenského v Bratislave, Jeseniova lekárska fakulta v Martine. 2010, 675 s. ISBN 978-80-88866-78-7.
15. OCHABA, R. - ROVNÝ, I. - BIELIK, I.: Ochrana detí a mládeže. Tabak, alkohol a drogy. Bratislava, Úrad verejného zdravotníctva SR, 2009, 185 s. ISBN 978-80-7159-175-7.
16. ROVNÝ, I. - AVDIČOVÁ, M. - BIELIK, I. et al.: Prevencia závislosti a fajčenia tabaku. Bratislava, Gerlach Print, spol. s r.o., 2007, 144 s. ISBN 978-80-7159-164-1.
17. ŠEVČÍKOVÁ, Ľ. et al. Hygiena. Bratislava, Univerzita Komenského, 2006, 328 s. ISBN 80-223-2103-6.

Internetové zdroje

1. RÁCZ, O. Fajčenie. [online]. [Cit. 2012-02-03]. Dostupné na: www.ronnie.cz/c-547-Fajcenie.html

Recenzovaný odborný článok