Sny a snívanie

Ako snívame?

Sen je duševná činnosť prebiehajúca počas spánku. Náš spánok sa vyvíja od ľahšieho po hlboký v štyroch fázach. Počas týchto fáz sa spomaľuje srdcový tep a prehlbuje dýchanie. Hovoríme o NREM fázach ( - non-rapid eye- mouvement – bez rýchlych očných pohybov). Snívanie, ktoré prebieha v týchto fázach si väčšinou nepamätáme. Iné je to pri prechode do piatej fázy, kedy je tep nepravidelný, sme ľahšie zobuditeľný, muži a ženy sú sexuálne vzrušení, veľké svaly sú inhibované.

Hovoríme o REM fáze – (fáze rýchlych očných pohybov), ktorá vzniká v mozgovom kmeni, kedy sú aktivované cholinergické neuróny a iné neuróny súvisiace s pozornosťou sú neaktívne. To spôsobí, že vzdialené spomienky sú ľahšie dostupné. Pri prebudení z REM fázy si 60-90 percent ľudí svoje sny pamätá. Cyklicky sa opakuje týchto päť fáz asi po 90 minútach. Z toho v REM fáze sme asi 10 minút. Ukazuje sa, že spánok v REM fáze je dôležitý pri začleňovaní si novo naučených vecí. V skutočnosti teda zrejme pri učení pomáha známe „ vyspať sa na to.“

Prečo je snívanie dôležité

Sny sú spúšťané udalosťami, ktoré sú pre nás nejakým spôsob emočne významne počas dňa. Sme neustále obklopovaní podnetmi, ktoré vnímame vedome, ale je množstvo takých, ktoré nestíhame spracovať a uvedomovať si. Zostávajú uložené v našom podvedomí. Počas spánku, kedy sme mimo okolitých podnetov sa práve „nedokončené, nevstrebané“ zážitky dostávajú na povrch. V sne sa akoby pomiešajú zážitky z bdelého stavu so spomienkami, s minulosťou a vytvoria tak nové príbehy nášho života. Sny nám poskytujú možnosť usporiadať a spracovať naše emócie a problémy vyskytujúce sa počas dňa.

Podnety, ktoré spúšťajú sny môžu byť triviálne alebo veľmi významné. Aj to je vec vysoko individuálna a nemusia to byť len vonkajšie udalosti. Môže sa jednať o vnútorné konflikty, nepokoj. Môžu to byť očakávania, myšlienky na minulé udalosti.

Cartwightová tvrdí, že ľudia si v snoch robia domácu úlohu, pre ktorú boli príliš zaneprázdnený počas dňa. Keď sa ľudia venujú snom, zotavujú sa rýchlejšie zo životných stresov.

V snoch vytvárame príbehy so súčasných myšlienok a pocitov o nás samých spolu s relevantnými minulými spomienkami v obrazoch, symboloch a metaforách. Ak sme vyrovnaní sami so sebou, spíme tvrdšie a sny si až tak nepamätáme. V snoch sa vynárajú tvorivé časti, príjemné fantázie, z ktorých môžu vzniknúť aj hodnotné diela. Ak nie sme pod stresom, sny nám pomáhajú triediť emocionálne zážitky, spájať ich s minulosťou a rozmýšľať smerom k plánovaniu budúcnosti.

Ak sme utrápení, v strese, spánok máme ľahší a pamätáme si viac snov. Čím výraznejšie sú zážitky počas dňa, tým živšie a výraznejšie budú aj naše sny. Opakujúce sa sny odrážajú dlhodobé problémy, nedoriešené veci v nás. V bežných snoch sa môžeme dozvedieť niečo viac o sebe. Vďaka snom môžeme zmeniť aj veci v našom živote, pokiaľ so snom pracujeme a snažíme sa mu porozumieť.

Výklad snov

Výklad snov je fenomén vyskytujúci sa oddávna. V staroveku Egypťania aj Gréci verili, že sny sú spájané s Bohmi, sú posolstvom od Boha. Hippokrates veril , že sny vyjadrujú prorocké, diagnostické a psychologické skutočnosti. Naopak Aristoteles tvrdil že sny sú záležitosťou senzomotorických vnemov a telesných narušení. Individuálny význam snov zdôraznil v svojom diele Artemidorus 100 rokov po Kristovi. Snáre požívali v Číne, Indii. Číňania si mysleli, že v snoch duša opúšťa telo a komunikuje s mŕtvymi. Indiáni verili, že sny patria medzi najdôležitejšie životné skúsenosti.

Od začiatku nášho letopočtu zohrávali sny naďalej významnú funkciu a vždy boli dôležité napríklad v islamskom svete. Interpretácie snov boli vysoko hodnotené aj zakladateľmi západného kresťanstva. Boli považované za dar od Boha. Zvrat nastal pri preklade Biblie Hieronymom, kde zopár krát cielene chybne preložil slovo „anán“ (čarodejníctvo) ako „zaoberanie sa snami“. Odvtedy sa sny stali oblasťou inkvizície. Ľudia sa báli o svojich snoch hovoriť.

Po stredoveku sa sny opäť stali záujmom filozofov a vedcov. K súčasnému chápaniu snov prispeli najmä predstavitelia ranej psychoanalýzy S. Freud, C.G. Jung a A. Adler. Freud videl dva významy sna – chráni spánok a slúži ako bezpečný ventil pre neprijateľné želania (v snoch si dovolíme to čo by sme si inak nedovolili) Jung tvrdil že sny sú normálne tvorivé vyjadrenia nevedomia a majú kompenzačnú funkciu – dovoľujú prejaviť sa tým stránkam osobnosti, ktoré sa v bežnom živote nedajú. Zaviedol pojem kolektívneho nevedomia, pričom aj v snoch pracoval so sovými symbolmi, ktoré sa vyskytujú na celom svete. Adler tvrdil, že sny chránia jednotu osobnosti a jej sebahodnotu. Všetci traja zdôrazňovaliu individuálny význam snívajúceho.

Všetky súčasné teórie výkladu snov vychádzajú z historických skúseností a teórií. Určite iné postupy má astrológia a iné psychoterapeutická práca so snami. V každom prípade sny sú pre náš život veľmi dôležité.

Viete:

• Ako prekonať lenivosť a začať s cvičením?

Čo nám prináša sen?

V snoch sa odzrkadľujú naše obavy, túžby a spomienky. Pospájané do obrazov, príbehov hovoria o nás samých. Niekedy sú to veci, ktoré potrebujeme doriešiť a sen nám môže ukázať možné riešenie. Inokedy sú to akési upozornenia na vnútorné konflikty alebo zdravotné problémy, ktorými žijeme vedome či nevedome. Sen nám môže priniesť aj hlboké posolstvo, ktoré pochopíme oveľa neskôr. Interpretáciou snov sa zaoberajú mnohé psychoterapeutické smery. Pre porozumenie sna je však terapeut iba sprievodcom. Na pochopenie významu sna je najväčším odborníkom sám snívajúci. Sny nás môžu posúvať v našom živote dopredu, ak sa budeme snažiť s nimi pracovať a porozumieť im.