Za nesplneným snom Patrika stojí epilepsia
Patrik žije s epilepsiou už od svojich desiatich rokov. Ako sám hovorí, prvý záchvat dostal na Vianoce pod stromček. “Musíte sa s tým naučiť žiť a brať to s humorom, aj keď priznávam, že boli časy, keď ma to ubíjalo,“ tvrdí mladý epileptik. Aj napriek mnohým obmedzeniam, ktoré toto ochorenie obvykle pacientom prináša, sa Patrik snaží žiť naplno. Chodí cvičiť 3-krát do týždňa, bez obáv sa prevezie na bicykli, občas si s kamarátmi zahrá futbal a v lete si zapláva, aj keď si uvedomuje, že je to pre neho riskantné. „Robím to rád a chcem žiť plnohodnotne, preto sa snažím neobmedzovať,“ dodáva. Chcel by sa tiež venovať bojovým umeniam, no vzhľadom na jeho zdravotný stav, sa mu toto prianie asi nikdy nesplní. Na otázku, čo ho trápi v živote najviac, Patrik jednoznačne odpovedá, že si nemôže splniť svoj sen pracovať ako stolár. Spočiatku si nemohol nájsť školu, potom prišli problémy na praxi, kde nemohol obsluhovať stroje a všetko robil ručne a nakoniec ho odmietal jeden zamestnávateľ za druhým. Prácu si po dlhom hľadaní našiel a tak sa z nádejného stolára stal zamestnanec upratovacej firmy. Je rád, že sa mu podarilo zamestnať, no nechce sa vzdať svojho sna. Dúfa, že vďaka liečbe dosiahne obdobie dvoch rokov bez epileptického záchvatu, aby mohol dostať vodičské oprávnenie a začať sa venovať práci, ktorá ho baví.
