Aké sú psychologické dopady dlhodobej nezamestnanosti?

Strata zamestnania je fenomén, ktorý sa môže dotknúť každého z nás. Neschopnosť a nemožnosť získať novú vhodnú príležitosť môže prinášať traumatizujúce pocity a skúsenosti. Čím je nezamestnanosť dlhšia, tým hlbšie sú dôsledky zmien, ktoré táto životná situácia so sebou prináša..

Zdroj foto: Shutterstock.com

Práca:

je základným zdrojom peňažných príjmov u väčšiny obyvateľov, či základ životnej úrovne jednotlivca a jeho rodiny.
je zdrojom spoločenského postavenia a uznania
je zdrojom samostatnosti a nezávislosti
je priestorom sebarealizácie, uplatnenia a rozvoja schopností a zručnosť človeka
je priestorom vytvárania dôležitej časti sociálnych vzťahov a kontaktov človeka

Pri strate zamestnania človek môže krátkodobo pociťovať úľavu, pocit voľnosti a dostatok času. Krátkodobá nezamestnanosť môže znamenať výzvu k hľadaniu nových životných a pracovných obzorov.
Dlhšie trvajúca situácia straty alebo nezískania zamestnania ohrozuje všetky uvedené funkcie, preto má pre jednotlivca a rodinu nepriaznivé psychologické dôsledky.

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka

Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj. Harissonov model ukazuje vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase:

1. fáza – šok: začiatočná reakcia človeka ( cca týždeň) odmietanie skutočnosi, že sa stáva nezamestnaným.
2. fáza – optimizmus: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.
3. fáza – pesimizmus: na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov. Je to obdobie do šesť mesiacov.
4. fáza – fatalizmus: subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca však akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je len veľmi ťažko zamestnateľný.

Riziká dlhodobej nezamestnanosti

Zvlášť nebezpečná je dlhodobá strata práce, dlhodobá nezamestnanosť presahujúca dva roky. To ako sa človek s touto situáciou vyrovná, závisí od mnohých faktorov:

Vek, pohlavie, odolnosť voči záťaži, aktivita človeka a flexibilita, motivácia k práci a subjektívne vnímanie práce ako takej
Celková finančná situácia, miera sociálnej podpory v rodine a v sociálnom okolí, fyzické a psychické zdravie, uplatniteľnosť vzdelania

Nezamestnanosť má obyčajne psychologický nepriaznivejší dosah na mužov ako na ženy. Muž sa z pozície sociálnej role výraznejšie spája so zamestnaneckou rolou a tiež pozíciou živiteľa rodiny. Situácia prepustenia z práce u neho predstavuje závažné sociálne ohrozenie jeho pozície, autority a prestíže.

Osobitne nepriaznivé dôsledky má nezamestnanosť mladých ľudí a absolventov (nie je umožnené mladému človeku vstup do sveta dospelých ). Nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu, rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti. Nevytvoria sa u neho základné pracovné návyky a skúsenosť začlenenia práce do života. Sťažuje jeho adaptáciu na prácu a znižuje zamestnateľnosť.

Dlhodobá nezamestnanosť prináša sebou množstvo zmien a rizík

Zmena vo vnímaní času

Rozbitie časovej štruktúry dňa a zmena vo vnímaní času je jeden z výrazných psychologických dôsledkov nezamestnanosti. Človek nemusí ráno vstávať, má odrazu veľa voľného času, nemá deň rozdelený na pracovnú a oddychovú časť. Pri dlhodobej nezamestnanosti je veľmi dôležité vytvoriť si určitý vlastný režim a štrukturované rozdelenie dňa. Postupne sa môžu oslabovať pracovné návyky a vytvárať sa nové stereotypy.Neadekvátne trávenie voľného času hrozí najmä mládeži, ktorá preferuje hodnotu voľného času a môže mať postupne väčšiu tendenciu uniknúť z trhu práce.

Zmena ekonomickej a finančnej úrovne

Stratou istej ekonomickej a finančnej úrovne môže nastať obmedzenie v dostupnosti niektorých služieb a zábavy- koníčkov, ktoré vyžadujú peniaze. Človek sa viac zapája do domácich činností, hľadá nové spôsoby vyplnenia času a tým sa často krát mení aj hodnotová orientácia – čo po považujeme za dôležité a menej dôležité na vlastnom rebríčku hodnôt.

Zmena postoja k sebe a okoliu

Všetky zmeny môžu mať viac alebo menej negatívny dopad na sebaposudzovanie a životný postoj. Pri dlhodobej nezamestnanosti, neúspechoch pri hľadaní pracovného miesta, príliš veľa času tráveného doma prináša so sebou pocity frustrácie, zbytočnosti, neužitočnosti, narastanie obáv z možného neúspechu. V dôsledku stresu a napätia , nedostatku príležitostí sebarealizácie klesá pocit sebadôvery, sebavedomia čo môže viesť k apatii a depresii. Nezriedka sa stáva, že prichádza k uchyľovaniu sa k požívaniu alkoholu, prejedania a nadmerného fajčenia ako prostriedku k znižovaniu pocitu frustrácie a napätia.

Zmena sociálneho statusu

Stratou zamestnania sa človek dostáva do istej sociálnej izolácie. Stráca sociálne zázemie, ktoré vytvára pracovné prostredie. Stráca status, rolu ktorú mu zamestnanie prinášalo. Sociálne kontakty vytvorené so spolupracovníkmi sú obmedzené na občasné stretnutia. Všeobecne počas nezamestnanosti postupne dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych kontaktov, ktoré sa týkajú širšieho okolia.

Zmena rodinného systému

Strata zamestnania jedného člena rodiny má okrem ekonomického dopadu na fungovanie rodiny vplyv na dynamiku rodinných vzťahov. Naruší sa rodinný stereotyp – odchody do práce, rozdelenie domácich prác, zodpovednosť členov rodiny za dodržiavanie určitých domácich pravidiel. Zmení sa aj pozícia člena rodiny, ktorý stratil prácu – v niektorých prípadoch potlačením či stratou autority, znevažovaním, hnevom či ľahostajnosťou ostatných členov. Rodina je systém, ktorý má svoje zákonitosti a vývoj. Otvorená komunikácia, riešenie problémov, vzájomná podpora a rešpekt môže pomôcť vyrovnať sa so situáciou nielen nezamestnanému členovi.

Zmeny sa netýkajú iba jeho, prispôsobiť situácii sa musí celá rodina. A to nie je jednoduché. Môže dochádzať k vytvoreniu akéhosi bludného kruhu, kedy znižovanie sebadôvery a sebahodnoty nezamestnaného prispieva k prehlbovaniu negatívneho postoja ostatných členov rodiny voči sebe navzájom.
Dôležitá pre zvládanie nezamestnanosti je nielen podpora finančná, ale aj emocionálna, ktorú by mali nezamestnaným poskytnúť hlavne ich životní partneri, manželia, manželky a deti.

Dá sa povedať, že dlhodobou nezamestnanosťou nastáva zmena životného štýlu.

Mohlo by vás zaujímať:

Aký má význam farieb na psychiku?

10 otázok a odpovedí od psychológa o depresii

Kde je hranica medzi dobrým a zlým duševným zdravím?

Každý človek má právo realizovať svoje potreby

Profesor Peter Warr vypracoval podrobný model zaoberajúci sa následkami nezamestnanosti , ktorý identifikuje 9 bodov, ktoré sú dôležité pre zdravý psychický stav človeka, pričom nerozlišuje či je človek nezamestnaný alebo zamestnaný. Rozdiel je v miere a možnosti realizovania potrieb:

1. príležitosť k uplatneniu osobného vplyvu (v rozhodovacích činnostiach),
2. uplatnenie svojich schopností (či už skôr získaných, alebo nových),
3. vymedzenie cieľov a úloh (poskytujú možnosť úspešného sebauplatnenia),
4. rôznorodosť (okolie, ľudia, činnosť a podobne),
5. zaistenie budúcnosti (povolanie, finančná situácia),
6. finančné zaistenie (nedostatok finančných prostriedkov),
7. osobná bezpečnosť,
8. príležitosť styku s ostatnými členmi spoločnosti,
9. spoločenské postavenie (byť zamestnaný je dôležitým predpokladom pre verejné i súkromné ocenenie. Na nezamestnaných sa často pozerá ako na poznamenaných, sú prehliadaní ostatnými ľuďmi.).

Ako si môžeme pomôcť, keď sa ocitneme bez práce

1. rozplánujte si deň – njdite si svoj vlastný režim, ktorý sa pokúste dodržiavať,
2. učte sa novým zručnostiam – skúste napríklad cudzí jazyk, rekvalifikačné kurzy, všetko čo vás zaujíma možno budete môcť využiť v prípadnej novej práci,
3. venujte sa práci doma – skúste robiť práce, ktoré sú pre domácnosť dôležité a ktoré ste možno dlho odkladali pre nedostatok času. Zvýši sa tým aj váš pocit užitočnosti.
4. stretávajte sa s priateľmi, udržujte sociálne kontakty,
5. pokúste sa myslieť pozitívne, hľadajte v zmenenej situácii možné výhody,
6. skúste si hľadať krátkodobé brigády popri hľadaní trvalého zamestnania.

To všetko vyžaduje veľkú sebadisciplínu, ktorá je zvlášť pre udržanie určitej štruktúry dňa ako „nestratenie“ pracovného režimu veľmi dôležitá a môže uľahčiť nástup do zamestnania.

Ďalšie novinky a zaujímavosti v oblasti zdravia, krásy a životného štýlu nájdete TU. Čítajte a buďte informovaní o všetkom čo Vás zaujíma.