Energetická a biologická hodnota potravín - cholesterol
Cholesterol patrí medzi zložité tuky, ide o výsostne živočíšny druh tuku, v rastlinách sa rastlinných produktoch sa nevyskytuje. Zaraďujeme ho k zoosterolom – je to steroidný alkohol so špecifickou štruktúrou. V ľudskom tele cholesterol spolu s triacylglycerolmi (TAG) patrí k najdôležitejším lipidom. Zvýšené hladiny triacylglycerolov zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Cholesterol, ktorý sa nachádza v každej bunke tela, je pre naše telo potrebný, pretože plní niekoľko dôležitých funkcií – je základným stavebným prvkom bunkových membrán a iných tkanív, je prekurzorom steroidných hormónov a žlčových kyselín, podporuje vstrebávanie vitamínov A, E, K, a je dôležitý pri premene vitamínu D. Cholesterol je dôležitý pre zdravé fungovanie pečene. Väčšia časť cholesterolu sa tvorí v pečeni, len malú časť telo prijíma potravou.
Cholesterol v ľudskom organizme a v potravinách
Poznáme dva typy cholesterolu – jeden typ sa nachádza v ľudskom tele, druhý v potrave živočíšneho pôvodu (napríklad živočíšne tuky, mäso, mlieko, vajíčka).
Do krvi sa dostáva cholesterol dvoma cestami – priamo z pečene, kde sa tvorí asi 70 % cholesterolu, a zvyšok z tráviaceho traktu. Organizmus je teda schopný aj syntézy vnútorného endogénneho cholesterolu aj bez externého výživového prísunu tejto látky do organizmu (exogénny cholesterol).
Z tráviaceho traktu sa do krvi vstrebáva asi polovica – zo spomínanej živočíšnej potravy a z ďalších zdrojov, druhá polovica je v žlči pri trávení vylúčená stolicou (jediná cesta, ako sa organizmus zbavuje cholesterolu). Cholesterol je krvou distribuovaný k jednotlivým bunkám v tele, ktoré ho potrebujú na vyššie uvedené procesy.
Organizmus väčšinu svojej potreby cholesterolu čerpá z krvi. Na druhej strane môže byť cholesterol škodlivý. Spôsobuje artériosklerózu – ukladá sa na vnútornej strane tepien zásobujúcich sval srdca. Dochádza k zvyšovaniu hladiny cholesterolu v krvi. Túto hladinu však môže v určitej miere ovplyvniť vhodným výberom potravín.
Krvný cholesterol
Tu sa stretávame s fenoménom "dobrého" a "zlého" cholesterolu. Keď sa hovorí o "zlom" a "dobrom" cholesterole, majú sa na mysli lipoproteíny, ktoré transportujú cholesterol v krvi. Lipoproteíny s nízkou hustotou, označované ako LDL alebo spomínaný "zlý cholesterol", prispievajú k rozvoju chorôb, to znamená, čím je ich hladina nižšia, tým lepšie. Naopak lipoproteíny s vysokou hustotou, označované ako HDL alebo "dobrý cholesterol", chránia organizmus pred chorobami.
V zdravom organizme prevládajú lipoproteidy s vysokou hustotou (HDL), v chorom s nízkou hustotou (LDL), pričom lipoproteidové nosiče cholesterolu (LDL, HDL) sa tvoria v pečeni. Práve zvýšené hladiny LDL cholesterolu často vedú k ateroskleróze, teda kôrnateniu stien tepien. Následkom je vznik závažných srdcovo-cievnych ochorení, akými sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, ischemická choroba srdca a ďalšie.
Na Slovensku sú srdcovo-cievne ochorenia príčinou takmer až 56 % úmrtí, čo znamená, že prekračujeme nielen európske, ale aj svetové údaje, pričom tieto ochorenia ohrozujú čoraz mladšie vekové skupiny.
Hladinu cholesterolu je možné regulovať správnou životosprávou, pohybom a prípadne aj liečbou.
Denná dávka
Prijaté množstvo cholesterolu z výživy by nemalo byť vyššie ako 300 mg/deň. Cholesterol sa z potravy vstrebáva v tenkom čreve pričom jeho množstvo môže byť znížené prítomnosťou vlákniny, pretože časť cholesterolu je viazaná na jej povrchu.
