Epilepsia nie je len zdravotným, ale aj sociálnym problémom
Epilepsia, na Slovensku známa aj ako padúcnica, je ochorenie, ktoré sprevádza ľudstvo už od nepamäti. Napriek tomu sa však s ochorením stále spája množstvo nejasností, mýtov a nepochopenia. Preto sú pacienti s týmto ochorením vystavení mnohým obmedzeniam, a sociálnej izolácii. Väčšina epileptikov by pritom pri správne nastavenej liečbe mohla viesť každodenný život bez obmedzení. K tomuto cieľu smerujú očakávania odborníkov a pacientov v súvislosti s novou liečbou epilepsie, ktorá v týchto dňoch prichádza aj na slovenský trh.
Typickým prejavom epilepsie, ktorým je toto ochorenie charakteristické, sú epileptické záchvaty sprevádzané poruchami vedomia, či správania sa, kŕčmi, nekoordinovanými pohybmi a pod. Práve kvôli nekontrolovateľným a niekedy hrozivo vyzerajúcim epileptickým záchvatom sa vo verejnosti utvrdzujú rôzne mýty a predsudky, ktoré sú príčinou odmietania sociálnych kontaktov, či pracovných príležitostí pre epileptikov. Epileptické záchvaty však v súčasnosti pri správne nastavenej liečbe nemusia byť samozrejmou súčasťou života epileptika.
Faktom však je, že podľa údajov Európskej komisie až 40% epileptikov v Európe nedostáva správnu liečbu. Dôvodom môže byť zlá diagnostika, nesprávny výber liekov, či nesprávne dávkovanie, ale aj nedodržiavanie predpísanej liečby zo strany pacienta. Existuje však aj veľká skupina pacientov, ktorá na liečbu nereaguje ani po dlhodobom testovaní a vystriedaní niekoľkých kombinácii liekov. „Nastavenie optimálnej liečby epilepsie je zdĺhavý proces a trvá v mnohých prípadoch až do dvoch rokov od zahájenia liečby. Ak sa však za toto obdobie nedosiahla uspokojivá kompenzácia záchvatov ani pri použití najmenej dvoch, najlepšie troch správne volených antiepileptík podávaných v maximálnych tolerovaných dávkach, takýchto pacientov považujeme za farmakorezistentných“, hovorí doc. MUDr. Vladimír Donath, PhD., prednosta Neurologickej kliniky NsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Pacientov, ktorí nereagujú na liečbu súčasnými antiepileptikami je v súčasnosti až 37%. „Základným problémom súčasnej liečby je pomerne rozsiahla skupina kanálov v mozgu, ktoré sú odlišné svojou štruktúrou a mechanizmami činnosti. Preto je často ťažké nájsť tú správnu molekulu, ktorá by ovplyvnila činnosť toho správneho kanála“, hovorí MUDr. Ľubomír Lipovský, PhD., z I. neurologickej kliniky SZU, FN Bratislava. Odborníci preto dlhodobo vyvíjajú tlak na vývoj účinnejšej liečby a liečebných stratégií s cieľom zvrátenia rezistencie na lieky a dosiahnutia dlhodobého bezzáchvatového stavu min 1 – 2 roky. Len ten môže totiž epileptickým pacientom umožniť zaradenie sa do normálneho pracovného a sociálneho života.
Po dlhom čase na trh prichádza nová liečba epilepsie s unikátnym mechanizmom účinku, ktorá môže doplniť existujúce možnosti liečby a pomôcť tak pacientom dosiahnuť bezzáchvatový stav z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu. Liečba je prínosná tým, že otvára úplne novú liekovú skupinu, keďže ide v súčasnosti o jediný otvárač káliových (draslíkových) kanálov na trhu. „Rozhodujúcim faktorom pri nastavení vhodnej liečby pre pacientov s epilepsiou je kombinácia antiepileptík s rozdielnym mechanizmom účinku. Nová liečba, ktorá prichádza s úplne novým mechanizmom účinku je teda vhodná do akejkoľvek kombinácie s existujúcimi liekmi a má potenciál priniesť benefit aj pre tých pacientov, pre ktorých bola liečba doposiaľ dostupnými antiepileptikami neúčinná alebo nedostatočne účinná“, hovorí MUDr. Lipovský.
SK/RTG/0028/11
