Hospitalizácia v nemocnici

Riaditeľ inštitúcie, robotník na stavbe, učiteľ, dôchodca, budúca nevesta. V pyžamách sediaci za stolom na chodbe čakajúci na obed. Spája ich jediné – rola pacienta. Vznikajú nové kontakty, porovnávaním si príznakov ochorenia a dojmov z liečby vzniká akýsi druh spolupatričnosti, porozumenia a pochopenia. Ľudí, ktorí by si za iných okolností za spoločný stôl možno nesadli.

Výrazne sa mení rola bežného života. Tzv. rola pacienta sa ponáša na rolu dieťaťa. Sociálne zdroje (pracovné postavenie, rola matky, otca, študenta, sociálne zázemie...), ktoré poskytovali istoty sú obnažené a v nemocničnom pyžame je človek len súčasťou zdravotníckeho systému. Človek-pacient je neistý, svojim spôsobom bezmocný, vydaný do rúk zdravotníckemu personálu a lekárskej vede. Poslúcha lekárov a chce aby mu bolo čím skôr lepšie, aby mohol ísť domov.

V týchto chvíľach je človek zvlášť zraniteľný a do popredia sa dostáva potreba nielen jeho právo na adekvátnu liečbu zo strany zdravotníckych pracovníkov ale aj rešpekt, ohľaduplnosť a citlivosť pri komunikácii. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dochádza k zásahom do osobných zón človeka – pacienta. Zásahy sa týkajú tela, psychicky, súkromia, intimity...

Strach a hnev

Človeku je zle, potrebuje pomoc. Zdravotníci podajú pomocnú ruku a snažia sa zmierniť aspoň trochu utrpenie. Nech  už v akejkoľvek podobe a miere. Rovnako strach a obava sú na rôznych úrovniach podľa toho, o aké ochorenie ide – prirodzene. Človek sa bojí, čo sa s ním deje, čo s ním bude. K strachu o seba sa potom pridá hnev, ktorý je v určitej miere prirodzený ako obranná reakcia pred depresívnym stavom. Hnev na systém,  na zlé lieky, na odpornú stravu, na chrápajúcich spolupacientov, na pomalé sestričky, na nezaberajúce lieky, na život, na bolesť, na bezmocnosť. Človek nevidí uhol pohľadu žiadnej inej strany. Je sám so svojim trápením a svet sa mu zdá zlý a nespravodlivý.

Neistota

Stáva sa, že čas ktorý musíme stráviť v nemocnici je dlhší ako sme predpokladali – kvôli zdravotnému stavu či kvôli potrebným vyšetreniam. A aj keď náš zdravotný stav nie je kritický a bolesti ustúpili, chceme ísť čím skôr preč z nemocnice a čakanie prináša celý rad neistôt. Nevieme, čo prinesú nové výsledky krvi odoberané ešte počas ranného prebúdzania na nemocničnej posteli. Nevieme, či budeme ešte takí zdraví ako predtým, lebo pacient z vedľajšej izby s rovnakou diagnózou nevyzerá najlepšie. Nevieme kedy sa vrátime do normálneho života. Nevieme, či nás nezačne znova niečo bolieť, či sa ráno nezhorší náš stav, ktorému nerozumieme. Sme plní neistôt, ktoré nám zužujú vnímanie a schopnosť sústrediť sa na čokoľvek iné.

Faktory, ktoré môžu podporovať neisté postavenie posilňujú rolu pacienta:

• Vek (detskí pacienti alebo starší ľudia, chronicky chorí)
• Diagnóza – jej závažnosť
• Dĺžka hospitalizácie
• Prognóza liečby
• Osobnostné predpoklady človeka

Zo strany zdravotníckeho personálu a systému sú významné napríklad:

• Neosobný prístup
• Výrazná asymetria vzťahu – lekár – pacient
• Nedostatočné rešpektovanie súkromia a intimity
• Nedostatočná informovanosť – napríklad pri podávaní liekov, vysvetlení účinkov, dôvodov prečo sa zahajuje práve takáto liečba. Lekár a sestra sú odborníci, ktorí vedia prečo postupujú práve takto, ale pacient je človek, ktorého sa to týka, a má právo byť informovaní v rámci jeho schopnosti pochopiť.

Pozor, vizita!

Pacientovi z jeho práv a povinností vyplýva: Pacient je povinný byť na svojej izbe v čase vizity. Neprítomnosť na vizite je možná len v prípade, že je na naplánovanom vyšetrení, ktoré sa koná počas vizity. Nezamýšľajte sa zbytočne nad tým, prečo práve pri veľkej vizite musíte mať na nočnom stolíku poriadok, prečo ráno začínajú dezinfikovať pod posteľou vo chvíľach, kedy sa vám ešte nedosníval sen. Prečo vám pri tom množstve ľudí v bielych plášťoch nastúpených okolo vašej postele v hodine H nikto nedá presnú odpoveď na otázku, ako to s vami vyzerá.

Obrňte sa pred pohľadmi na vyzlečené telo a vydržte. Obrňte sa pri poznámkach, keď o vás hovoria ako o diagnóze a skúmavými pohľadmi prehŕňajú chorobopis. Veľká vizita je akiste fenomén, ktorý má svoj význam. Profesionálny zdravotnícky personál  má systém, vďaka ktorému sa vzájomne poinformujú o liečebnom postupe. Pravdepodobne sa za vami dostaví neskôr váš ošetrujúci lekár a zodpovie vám vaše otázky.

Prijmite prítomnosť alebo pozerajte TV!

Situácia v ktorej sme sa ocitli nie je prirodzená, je to niečo tak vymknuté z nášho bežného života, že okamžité prijatie tejto skutočnosti a zadaptovanie sa na ňu by bolo nanajvýš neprirodzené.

V určitej chvíli prídeme k prijatiu skutočnosti, že istý čas musíme stráviť v nemocničnom prostredí. Ide o to, ako. Ak už ustúpili bolesti, bežný deň väčšinou ubieha pomaly. Máte za sebou rannú hygienu, odbery, vizitu, vyšetrenia. Potom zostávajú hodiny na knihy, časopisy, krížovky,  spoločnosť spolupacientov. Zvyknete si na jedlo, na spoločné toalety, na chrápanie spoluležiacich, na náladové sestričky, na injekcie, na preväzy. Život dostane nový rytmus, nové hodnoty, nové malé radosti.

Kto už ležal v nemocnici vie, akú radosť môže spôsobiť napríklad pravidelná stolica. Nemôžeme ovplyvniť čo sa deje vonku. Môžeme sa pokúsiť ovplyvniť kvalitu času, ktorý tu máme. Postarať sa o seba tak, aby sme sa mali trochu komfortnejšie. Pomôžu telefonáty priateľom? Volajte! Pomôže sťažovanie sa pred manželom? Sťažujte sa. Pomôže spánok? Spite! Pomôže čítanie? Čítajte. Nezvyknete hrať karty? Skúste to! Nedívate sa na telenovely? Ak ide na oddelení televízor, niekedy nie je nad Šeherezádu. Robte čokoľvek, čo vám neubližuje – naopak – pomáha vám pozbierať zdravé sily  približujúce vás k akej takej psychickej pohode a pomôže skrátiť čas na oddelení.

Ako pacienti máme svoje práva

Medzi najzákladnejšie právo patrí napr. právo na informácie alebo právo na zachovanie mlčanlivosti. Skupinu tých, na ktoré sa často zabúda tvoria najmä právo na humánny, etický a dôstojný prístup a právo na zmiernenie utrpenia. Pacient vyjadruje svoju vôľu na základe informácií, ktoré mu je zdravotnícky pracovník povinný zrozumiteľným spôsobom pred vyžiadaním súhlasu oznámiť – informovaný súhlas ako jedna z nevyhnutých podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jedine pacient je oprávnený rozhodovať o svojom zdraví a o tom, kto do jeho zdravia a akým spôsobom zasiahne (až na výnimky nútenej starostlivosti). 

• Právo na zachovávanie mlčanlivosti
• Právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie jeho telesnej integrity a psychickej integrity,
• Právo na informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu,
• Právo na informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti,
• Právo na odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, v ktorých podľa zákona možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu (§ 6 ods. 9 z. č. 576/2004 Z.z.),

Pre vyvážený vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom je potrebné, aby každý z nich poznal svoje práva a povinnosti. Poznanie svojich práv a povinností môže byť oslobodzujúce a hlavne môže prispieť k skvalitneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti a vzájomného vzťahu zdravotníckych pracovníkov a pacientov.