Filtre na pitnú vodu – riziká

Pri kúpe domáceho filtračného zariadenia platí základná zásada, a to, že kvalita pitnej vody by mala byť zhodnotená laboratórnym rozborom. Potom je dôležité, aby bola použitá technológia na vylepšenie kvality nielen účinná, ale aj zdravotne bezpečná.

Reverzná osmóza, ktorá je často skloňovaná a vychvaľovaná pri úprave vody je rizikom pre zdravie človeka pri celoživotnej konzumácii takto upravenej vody. Táto razantná metóda úpravy produkuje demineralizovanú (hladnú) vodu zbavenú všetkých biologicky významných minerálnych látok, ktorých prísun do organizmu pitnou vodou je nenahraditeľný. Hygienici varujú pred pitím demineralizovanej vody, pretože nedostatok minerálnych látok v nej obsiahnutých, ako je horčík, vápnik, kremík a ďalšie, predstavuje mnohonásobne vyššie zdravotné riziko, ako podlimitná prítomnosť niektorých škodlivín, ktoré sa môžu v našich podmienkach vyskytovať.

Zdravotné riziká z konzumácie demineralizovanej vody:

• Priamy účinok na črevnú sliznicu, metabolizmus a homeostázu minerálnych látok
• Prakticky nulový príjem vápnika a horčíka
• Znížený príjem niektorých iných esenciálnych prvkov a mikroprvkov
• Vysoké straty vápnika, horčíka a iných esenciálnych prvkov z potravín varených v demineralizovanej vode
• Zvýšené riziko toxického pôsobenia ťažkých kovov prijímaných stravou
• Zvýšené riziko druhotnej kontaminácie demineralizovanej vody

Pravidelná konzumácia ochudobnenej vody má priamy nepriaznivý účinok na črevnú sliznicu, metabolizmus a homeostázu minerálnych látok. Zvýšené vylučovanie vody z tela vedie k zvýšenému odvádzaniu iónov vnútro a mimobunečných telových tekutín. Môže dôjsť aj k vážnemu akútnemu postihnutiu, najmä po veľkej fyzickej námahe, ktoré má formu hyponatremického šoku až delíria.

Konzumácia vody s nízkym obsahom vápnika a horčíka má priamu súvislosť aj s nárastom chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. Nedostatok vápnika a horčíka môže tiež spôsobovať: bolesti kĺbov, lámavosť nechtov, vznik ekzémov, nespavosť, svalové kŕče, nervozitu, necitlivosť horných a dolných končatín, zníženie funkcie štítnej žľazy, zadržovanie soli v tele, kazenie zubov, rednutie a lámavosť kosti, strácanie pamäti depresie. Aj preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča obsah vápnika v pitnej vode minimálne na úrovni 30mg/l, optimálne by to bolo až 50 mg/l.

Príjem čistej demineralizovanej vody nepriaznivo ovplyvňuje aj proces krvotvorby. Pri varení v takejto vode dochádza k stratám esenciálnych prvkov. U vápnika a horčíka môžu tieto straty dosahovať až 60 %! Ale platí to aj naopak - pri varení v tvrdšej vode môže dokonca dôjsť k obohateniu varenej potravy.

Každý, kto ešte len uvažuje o kúpe filtra na úpravu vody, by mal vedieť aj o zvýšenom riziku ťažkých kovov prijímaných stravou. Vápnik a v menšej miere aj horčík majú aj ďalšiu prospešnú funkciu - antioxidačnú, keďže zabraňujú vstrebávaniu niektorých toxických prvkov, napr. olova a kadmia a ich prechodu z čreva do krvi, čo znamená, že redukujú voľné radikály v tele čiže majú aj antikarcinogénny účinok. Aj keď je tento ochranný účinok do istej miery limitovaný, predsa len možno povedať, že používaním demineralizovanej vody sa človek vystavuje riziku , že toxické látky prijímané zo stravy a z ovzdušia môžu zvýšený negatívny účinok na ľudský organizmus (zdroj štúdie SZÚ Praha).

Nezanedbateľné nie je ani riziko druhotnej kontaminácie spôsobenej zvýšenou agresivitou demineralizovanej vody voči materiálom, s ktorými prichádza do styku. Ochotne prijíma všetky vo vode rozpustné látky, zmäkčovadlá a ďalšie organické toxické látky, napr. z hadicových rozvodov, plastových zásobníkov a pod. Osobitným problémom je aj vyššia náchylnosť k bakteriálnej kontaminácii. Túto skutočnosť dokazuje epidémia týfu v Saudskej Arábii v roku 1992 a to z príčin vody upravovanej reverznou membránovou osmózou, pričom táto by mala odstrániť všetky baktérie. Táto účinnosť však nemusí byť v praxi stopercentná.

Podľa odborníkov z pražského SZÚ demineralizovaná voda nie je vhodná na pitie jednak pre nevyhovujúce chuťové vlastnosti a jednak preto, že vo vode obsiahnuté rôznorodé látky môžu pôsobiť na ľudské zdravie nielen negatívne, ale najmä pozitívne. Zároveň upozorňuje na to, že WHO sa už od 70-tych rokov minulého storočia venuje dôsledkom umelého a nelogického odstraňovania prirodzene sa vyskytujúcich látok v pitnej vode. WHO vychádza zo skúsenosti krajín, resp. ich regiónov, kde je tzv. mäkšia voda a kde je následne aj štatisticky vyššia chorobnosť a úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia.

Zariadenia na princípe reverznej osmózy nie sú vhodné ako konečný stupeň úpravy pitnej vody, pretože vodu upravenú reverznou osmózou nemožno považovať za plnohodnotnú pitnú vodu.

Samozrejme, že na trhu sa stretneme s bohatou ponukou týchto zariadení v cenových reláciách od cca 30 EUR až radovo stovky EUR a to nielen na princípe reverznej osmózy, ale aj iných membránových technológii (mikrofiltrácia, nanofiltrácia), ďalšími využívanými technológiami sú adsorbcia na aktívnom uhlí, iónová výmena (iónomeniče), UV žiarenie, príp. ide o filtre kombinujúce mechanickú s niektorou chemickou metódou filtrácie a podobne.

Je otázne ako sa vie zákazník rozhodnúť pre výber správneho zariadenia. Najčastejšie to je úplný laik v tejto oblasti, ktorý nerozumie princípom technologických postupov používaným v týchto zariadeniach, nepozná ich technologické možnosti. Pristupuje k nákupu týchto zariadení, aj keď vôbec nepozná kvalitu používanej pitnej vody, len sa domnieva, že má zlú vodu. Absolútne nedokáže objektívne posúdiť potrebu využitia týchto zariadení v daných konkrétnych podmienkach.

Záver

Zariadenia na domácu úpravu vody majú svoje opodstatnenie tam, kde nie je možnosť získať pitnú vodu z verejného vodovodu.

Pritom treba zdôrazniť, že z hľadiska ochrany zdravia to nie je definitívne riešenie. Voda upravovaná takýmto spôsobom sa v žiadnom prípade nesmie používať na prípravu stravy pre dojčatá, pretože nikdy nie je záruka 100 % účinnosti (dlhodobé odstavenie filtra, prekročenie kapacity a pod.).

V dôsledku zmeny legislatívnych predpisov už v súčasnosti v zmysle zákona č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdraviaa o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predajcovia takýchto zariadení nepotrebujú rozhodnutie, resp. preverenie od orgánov verejného zdravotníctva na ich predaj.

Ťažisko rozhodnutia je na spotrebiteľovi, aby pri zakúpení takého výrobku zvážil opodstatnenosť používania zariadenia na úpravu vody a zdravotné riziká, ktoré mu pri jeho používaní môžu vzniknúť.