Čo by ste mali vedieť o chrípke

S príchodom stále chladnejších dní sa mnohí z nás nevyhnú chrípke a prechladnutiu. Proti chrípke sa môžeme nechať zaočkovať, prevenciou prechladnutia je teplé oblečenie či príjem vitamínov a minerálov.

Prinášame vám rady a dôležité informácie od predsedníčky Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzany Krištúfkovej a vedúcej odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica Márie Avdičovej.

Čo je to chrípka?

Chrípka je vysoko nákazlivé, rýchlo sa šíriace ochorenie, každoročne sa vyskytuje epidémiách. Začína sa náhle, z plného zdravia, bolesťami hlavy, najmä za očami, potom sa pridávajú bolesti svalov a kĺbov, zimnica, triaška a výstup teploty nad 38 stupňov Celzia, často až na 40 stupňov i viac. Chrípka prinúti chorého zaliezť do postele, pretože nevládze chodiť, má pocit veľkej vyčerpanosti a únavy. Vysoké teploty pretrvávajú niekoľko dní. Bolesti hrdla a kašeľ prichádzajú až po dvoch až troch dňoch. Nádcha sa niekedy vôbec neobjaví. Ľudia často nazývajú chrípkou aj bežné prechladnutie. To sa však začína kýchaním, kašľom, nádchou a následnou teplotou zvyčajne nie vyššou ako 38 stupňov Celzia. Prechladnutie je spôsobené rôznymi vírusmi, proti ktorým očkovacia látka nie je vyvinutá a očkovanie proti chrípke im nezabráni.

Porovnanie príznakov chrípky a prechladnutia:

Chrípku vyvolávajú vírus chrípky. Poznáme tri typy vírusov chrípky: A, B, C. Typ A spôsobuje ochorenia u ľudí a zvierat, vyznačuje sa veľkou premenlivosťou, ktorá je príčinou každoročných epidémií. Typ B a C spôsobujú ochorenia len u ľudí, sú menej premenlivé ako typ A.

Ako sa môžeme infikovať vírusom chrípky?

Vírus chrípky sa prenáša z človeka na človeka priamo – kvapkami hlienu dýchacích ciest, ktoré sú nosičom vírusu. Pri kýchnutí, alebo kašli doletia až do vzdialenosti dva metre. Po vyschnutí sa vírus môže šíriť rozvíreným prachom. Nepriamo sa vírus šíri predmetmi, ktoré prišli do kontaktu s hlienom z dýchacích ciest.

Nie, na chrípku antibiotiká nezaberajú. Organizmus si s vírusom musí poradiť sám. Môžeme mu pomôcť prísunom tekutín, tabletkami proti horúčke, vitamínmi a oddychom v posteli. Lepšie je však chrípke predchádzať. Najúčinnejšia prevencia je očkovanie.

Kto by sa mal dať zaočkovať?

Očkovanie proti chrípke nie je povinné a každý sa môže rozhodnúť, či sa dá zaočkovať a znížiť tak riziko toho, že ochorie na chrípku, bude absentovať v práci, prenesie chrípku na svojich príbuzných a kolegov, či dokonca že môže na chrípku zomrieť. Očkovanie sa odporúča všetkým, u ktorých je vysoké riziko, že chrípka bude mať u nich ťažký priebeh. To sú najmä:

• tehotné ženy
• pacienti s chronickým ochorením dýchacieho systému, najmä astmou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, alebo iným chronickým ochorením pľúc
• pacienti s chronickým ochorením srdcovo-cievneho systému
• diabetici
• osoby s oslabenou imunitou
• onkologickí pacienti
• obézni ľudia
• ľudia starší ako 65 rokov
• ľudia umiestnení v liečebniach pre dlhodobo chorých, geriatrických centrách a ústavoch sociálnej starostlivosti
• zdravotnícki pracovníci
• cestujúci do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky
• športovci, ktorí sa pripravujú sa na vrcholové podujatie konané v čase predpokladanej epidémie

Môžu sa po očkovaní prejaviť nežiaduce účinky?

Áno, môžu. Najčastejšie je to bolestivosť v miest vpichu, svrbenie, pálenie. Môže sa objaviť aj zvýšená teplota, ktorá trvá jeden až dva dni. Dva až tri dni po očkovaní sa treba vyvarovať nadmernej fyzickej záťaži. Nikto z lekárov netvrdí, že očkovanie nemá žiadne nežiaduce účinky. Prekonanie ochorenia však môže mať neporovnateľne vyššie riziko komplikácií a poškodenia zdravia ako očkovanie.