Hranica medzi dobrým a zlým duševným zdravím

WHO opisuje duševné zdravie ako: „stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre svoju spoločnosť“.

Duševný stav ľudí je určovaný rozmanitosťou faktorov ako rodina, škola, práca, sociálne vzťahy, vedecko technický pokrok, masmédiá, náboženstvo, ako aj biologických (napr. genetika, pohlavie) a individuálnych (napr. osobné skúsenosti, sebavýchova). Je ťažké určiť hranicu, ktorá delí duševné zdravie a duševné poruchy. Kvalita života jednotlivca a jeho prežívanie nám môžu pomôcť túto pomyselnú hranicu vidieť.

Kto je duševne zdravý?

Zo širšieho pohľadu môžeme hovoriť o duševne zdravom človeku ak:

Má pozitívny postoj samého k sebe
Cíti sa dobre v spoločnosti iných ľudí
Dokáže zvládať prekážky všedného dňa
Vie sa tešiť aj z drobných vecí
Vie prekonať nepriaznivé životné situácie
Primerane reaguje na všetky podnety
Vie riešiť bežné aj neočakávané úlohy
Vie prežívať uspokojenie zo svojej činnosti

V dnešnej dobe sme zahlcovaní informáciami a nároky na výkon sú enormné. Tieto faktory začínajú tlačiť už nástupom do školy. Postupne sa pridáva tlak ekonomický, sociálny. Na to aby človek mohlo plnohodnotne fungovať a prežívať pozitívne kvalitu svojho života je dôležité mať – primerané rodinné zázemie a podporu najbližšieho okolia. Mal by mať vonkajšie a vnútorné psychické zdroje, ktoré mu pomáhajú.

Čo pomáha?

Niekedy nemôžeme ovplyvniť vonkajšie faktory ( ako strata práca, finančná neistota, tragické udalosti a pod.) Niekedy sa nepodarí v dostatočnej miere ovplyvniť napríklad krízu v rodine, problémy na pracovisku.

Môžeme ale robiť niečo, čo nám pomôže tieto problémy prekonať. Napríklad starať sa o správnu životosprávou, dopriať si dostatok oddychu, dovoliť si venovať sa aj svojim záľubám, ktoré nám prinášajú radosť.

Prečítajte si tiež:

Ako sa mať rád?

7 krokov k šťastnejšiemu životu

Muži a psychické zdravie- 1. časť

Muži a psychické zdravie- 2. časť

Je ťažké určiť hranicu duševného zdravia a duševnej choroby.

Človek má schopnosť prirodzenej sebaregulácie, kedy dokáže čerpať z vnútorných zdrojov a prekonať problémy tak, aby to bolo pre neho najvýhodnejšie.

Sebaregulácia zlyháva, ak začnú prevažovať negatívne príznaky – únava, výkyvy nálad, poruchy spánku, predráždenosť, podozrievavosť, úzkosť, strach. Ak začnú príznaky negatívne ovplyvňovať fungovanie v bežnom súkromnom a pracovnom živote, treba sa zamyslieť , či nie je načase vyhľadať odbornú pomoc.

Ak by sme brali širší pohľad, tak nie duševne zdravý je ten, kto má diagnostikovanú duševnú poruchu.

Pohľad spoločnosti môže ovplyvniť rozhodnutie vyhľadať odbornú pomoc.

V spoločnosti stále drieme v podvedomí, že ísť k psychiatrovi je hanba. Napriek zlepšeným možnostiam liečby a pozitívnemu vývoju v psychiatrickej liečbe, ľudia so zlým duševným zdravím alebo postihnutím naďalej pociťujú vylúčenie zo spoločnosti, stigmatizáciu, diskrimináciu alebo nerešpektovanie svojich základných práv a dôstojnosti, čo zvysšuje ich osobné utrpenie. Môže to byť jeden z dôvodov, prečo sa bránia vyhľadať odbornú pomoc – majú strach, že budú označení nálepkou.

Nie každá porucha sa však musí začať liečiť farmakologicky. Na zmiernenie príznakov je pri niektorých formách porúch účinná psychoterapia – liečba psychologickými a psychoterapeutickými postupmi.

Zlé duševné zdravie v číslach:

Najbežnejšími formami zlého duševného zdravia v EÚ sú úzkostné poruchy a depresia.
Odhaduje sa, že 27 percent dospelých Európanov zažilo jednu formu duševnej poruchy ako depresia, úzkostné poruchy, neurózy, poruchy príjmu potravy.
V súčasnosti zomiera v Európe ročne asi 58 000 obyvateľov na následky samovrážd. Je to viac ako úmrtia spôsobené dopravnými nehodami, vraždami alebo vírusom HIV.
Duševné poruchy stoja EÚ asi 3-4 % HDP, v dôsledku straty produktivity.
Duševné poruchy sú hlavnou príčinou priznania invalidného dôchodku.

Nikdy nevieme, kedy sa zlomí tá pomyslená hranica, kedy my alebo náš blízky ochorie. Odtabuizovanie témy psychických porúch, tolerancia, informovanosť a otvorenosť môžu prispieť k tomu, aby sme sa o vlastné duševné zdravie starali a jeho zhoršenie nebrali na ľahkú váhu.

Ďalšie novinky a zaujímavosti v oblasti zdravia, krásy a životného štýlu nájdete TU. Čítajte a buďte informovaní o všetkom čo Vás zaujíma.