Je to naozaj epilepsia? Pýtajte sa (i) neurológa!
Neurológovia sa mnohokrát stretávajú s prípadmi, keď im rýchla zdravotná pomoc privezie pacienta, ktorý na ulici, či v obchodnom dome, upadol do bezvedomia. Šlo o „obyčajné“ zamdletie, alebo to bol epileptický záchvat? Náhla nevoľnosť, alebo sa naplno prejavilo ochorenie s lepkavým názvom – epilepsia?
Epilepsia je chorobný stav, ktorý je výsledkom nadmernej elektrickej aktivity v mozgu a v nervovom systéme. Za normálnych okolností prenášajú mozgové bunky elektrické vzruchy dokonale regulovaným systémom. Epileptici však zažívajú mimoriadne chvíle, keď sa veľké množstvo mozgových buniek aktivuje naraz. Výsledné stavy, ktoré sa ohlasujú viacerými príznakmi, nazývame epileptické záchvaty.
Príčina je často neznáma
Vo viac než polovici prípadov býva príčina záchvatov neznáma. U druhej polovici prípadov sa potvrdí, že záchvatom predchádzal úraz hlavy, zápal mozgu, cievna mozgová príhoda, alebo nález mozgového nádoru. Spúšťačom epileptických záchvatov môže byť aj nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia), nízka hladina horčíka či nedostatok vitamínu B. Aj u ľudí, ktorí epilepsiou netrpia, môže dôjsť k podobnému záchvatu – z nedostatku spánku, z priveľa vypitého alkoholu, zo stresu či z dôvodu inej choroby.
Neurológovia sa domnievajú, že prakticky každý je náchylný k záchvatom. Niektorí ľudia sú však obzvlášť citliví. Svoju rolu tu zrejme zohráva aj dedičnosť. Ojedinelý epileptický záchvat ešte nemusí znamenať epilepsiu. V skutočnosti len štvrtinu z tých, ktorí mali jeden záchvat epilepsie, postihne v nasledujúcich troch rokov ďalší záchvat. Presnú diagnózu preto možno stanoviť až na základe nezvratných dôkazov, že ide o opakované záchvaty, ktorých príčina sa nachádza v mozgu.
Zdôverte sa neurológovi
Ak sa u vás vyskytnú nejasné príčiny bezvedomia, a sami cítite, že niečo nie je v poriadku, navštívte praktického lekára. Ten by vás mal poslať k neurológovi. V neurologickej ambulancii potom podrobne vyrozprávajte svoj problém - a oni veľmi pravdepodobne začnú tým, že vám poklepú na koleno legendárnym kladivkom. Neskôr vás však vyšetria od hlavy až po päty, resp. objednajú na ďalšie vyšetrenia. Medzi ne patrí odber krvi a elektroencefalografické vyšetrenie (EEG), čo je metóda, ktorou sa sníma elektrická aktivita vášho mozgu, pomocou nalepených elektród alebo zvláštnej „čiapky“. Obvykle sa robieva aj vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) mozgu a nukleárnou magnetickou rezonanciou (MRI). Podľa výsledkov sa pokračuje interným a EKG vyšetrením - najmä ak šlo o krátky stav bezvedomia, často zapríčinený nepravidelnou činnosťou srdca. Keď stále nebude jasné, čo vám je, príde na rad súbežný záznam EEG a videozáznam (nahrávka priebehu záchvatu). Pozorovanie sa vykonáva na špecializovanom klinickom pracovisku, kde strávite minimálne 24 hodín vo vyhradenej miestnosti.
S nasadením lieku sa čaká
V prípade, že šlo o ojedinelý záchvat, lekár ho nezačne hneď liečiť antiepileptikami. Lekár musí mať úplnú istotu, že ide o epilepsiu! Napríklad, ak bol stav bezvedomia veľmi krátky, možno pomocou vyšetrenia srdca (EKG) zistiť, či záchvat nezapríčinila náhla srdcová slabosť, alebo či to nebolo v dôsledku paniky alebo migrény. Určenie diagnózy je jednoducho dlhodobejšia záležitosť: niekedy trvá týždne aj mesiace, kým sa nevyvrátiteľne potvrdí, že problémom je neobvyklá aktivita v mozgu.
Pacientovi sa teda väčšinou po prvom záchvate liečba nenasadzuje. Pristupuje sa k nej až vtedy, keď dochádza k opakovaniu záchvatov. Na začiatok lekár pacientovi zvyčajne odporučí, aby sa vyhýbal dráždivým potravinám a konzumácii alkohol. Ak však usúdi, že dodržiavanie tohto režimu je nedostatočné, a že to nemusí stačiť ako prevencia pred záchvatmi, môže pristúpiť k predpísaniu liekov (antiepileptík). Tie zabránia abnormálnej elektrickej aktivite v mozgu.
Netreba snáď pripomínať, že akékoľvek lieky, ktoré predpíše hociktorý lekár, treba brať pravidelne. Zvlášť s epilepsiou sa neradno zahrávať. Odporúča sa dodržiavať presnú hodinu, aby bola hladina aktívnej látky v krvi neustále v potrebnej výške. Aj náhodné vysadenie môže byť totiž spúšťačom a vyprovokovať záchvat!
Asi len u 30% pacientov nedôjde k zlepšeniu stavu ani po nasadení liekov. Tieto prípady sa neskôr riešia operačným zákrokom. Kým však neviete, či epilepsiou naozaj trpíte, operačný zákrok je pomerne ďaleko. A preto potlačte svoj strach a zájdite za odborníkom. Pretože z týchto riadkov sa úplnú pravdu o vašom zdravotnom stave nedozviete.
Zdroje: epilepsie.ordinace.biz, www.ordinace.cz, nemoci.abecedazdravi.cz, www.epilepsie.cz
