Vitamínový seriál: Krása a dobrá nálada s béčkom

BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Vitamíny skupiny B, teda B complex, sa dlho pokladali len za jeden vitamín, pretože ich účinok a význam v ľudskej výžive je veľmi podobný. Časom však vedci zistili ich rozdiely v chemickej štruktúre, mierne odlišnom účinku v organizme a v zdrojoch v potrave. Takmer všetky sa zúčastňujú na uvoľňovaní energie z ...

BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Vitamíny skupiny B, teda B complex, sa dlho pokladali len za jeden vitamín, pretože ich účinok a význam v ľudskej výžive je veľmi podobný. Časom však vedci zistili ich rozdiely v chemickej štruktúre, mierne odlišnom účinku v organizme a v zdrojoch v potrave. Takmer všetky sa zúčastňujú na uvoľňovaní energie z potravy, ich spotreba výrazne stúpa pri zvýšenej psychickej alebo fyzickej záťaži.

B1 – tiamín

Hlavnou funkciou tiamínu je premena sacharidov, tukov a alkoholu na energiu. Tiež sa o ňom hovorí ako o vitamíne zodpovednom za dobrú náladu. Zaraďuje sa medzi takzvané psychovitamíny. Je dôležitý pri prenose nervových signálov do svalov a po vysokom nervovom a duševnom zaťažení napomáha vitamín B1 rýchlemu zotaveniu. Pomáha teda pri depresiách, migrénach a celkovo upokojuje.

Dobrými zdrojmi tiamínu sú zemiaky, bravčové mäso, avokádo, pečeň, fazuľa, hnedá ryža, semienka a pšeničné klíčky. Jeho nedostatok sa prejavuje zažívacími ťažkosťami, únavou, ospalosťou, zlou pamäťou, stratou chuti a neplodnosťou. V extrémne ťažkých prípadoch známou chorobou z nedostatku vitamínov B beri-beri, pocitmi úzkosti, dýchacími ťažkosťami, poruchami srdcového rytmu, depresiami a fóbiami.

Keďže je tiamín rozpustný vo vode, stráca sa ho pri varení zeleniny takmer polovica. Výnimkou sú zemiaky, ktoré ak varíte ošúpané, stratia štvrtinu množstva tiamínu, neošúpané ani desatinu.

B2 – riboflavín

Riboflavín je životne dôležitý pre uvoľňovanie energie z potravy, je nevyhnutný aj pre správnu funkciu vitamínov B3 a B6, obnovuje poškodenú kožu a podporuje vývoj plodu v matkinom tele. Schopnosť organizmu ukladať riboflavín je obmedzená, preto je dôležité zabezpečiť jeho každodenný príjem.

Najvýznamnejším zdrojom riboflavínu je mlieko a mliečne výrobky. V tomto prípade sa stráca nie varením, ale dlhším státím na slnku. Okrem toho je aj vo vajciach, hovädzej pečeni a malé množstvo aj v pive. Jeho nedostatok sa prejavuje popraskaním pier, zápalmi ústnych kútikov a ťažkostí pri prehĺtaní.

B3 – niacín

Niacín pomáha udržiavať zdravú pokožku a tráviaci systém. Najlepším zdrojom je chudé mäso, pečeň, strukoviny, orechy a obilniny. Vysoké dávky niacínu sa niekedy používajú na liečenie vysokej hladiny cholesterolu v krvi. To však sami neskúšajte! Takáto úprava stravy totiž musí byť pod lekárskou kontrolou, pretože jeho vysoký príjem počas niekoľkých týždňov môže spôsobiť sčervenanie kože či poškodenie pečene.

Nedostatok niacínu sa môže prejaviť nespavosťou, nechutenstvom, bolesťami brucha, nervozitou či vyrážkami, ktoré sa prejavia najmä vtedy, keď je pokožka vystavená dlhšie slnečnému žiareniu.

B5 – Kyselina pantoténová

Názov tohto vitamínu pochádzajúci z gréčtiny znamená „široko rozšírený“, čo ho presne vystihuje. Nachádza sa totiž skoro vo všetkých potravinách živočíšneho i rastlinného pôvodu. Najlepšími zdrojmi sú celozrnný chlieb, orechy, najmä gaštany a sušené ovocie – predovšetkým slivky a marhule. Jeho nedostatok prakticky nehrozí. Zistili sa len prípady necitlivosti na nohách u vojnových zajatcov trpiacich akútnou podvýživou.

B6 – Pyridoxín

Vitamín B6 zahŕňa trio vzájomne zameniteľných a príbuzných zložiek – pyridoxín, paridoxal a pyridoxamín. Všetky sú nevyhnutné na štiepenie a uvoľňovanie energie z proteínov. Je dôležitý aj pre správnu funkciu nervového a imunitného systému. K jeho zdrojom patria niektoré morské ryby, raky, pečeň, bravčové mäso, vajcia, banány, avokádo, zelenina, orechy a celozrnné pečivo. Lekári ho predpisujú na zmiernenie premenštruačného syndrómu, prekračovať odporúčanú dávku sa však neodporúča. Môže sa totiž prejaviť slabosť a citlivosť v končatinách.

Jeho nedostatok nie je bežný, vyskytuje sa len pri užívaní niektorých liekov a prejavuje sa zvýšenou nervosvalovou dráždivosťou – ako šklbanie viečok, zábudlivosťou, depresiami a zápalmi sliznice ústnej dutiny.

B9 – kyselina listová

B9 patrí medzi najvýznamnejšie vitamíny, ide o prirodzene sa vyskytujúci látku, ktorá je dôležitá pre tvorbu DNA. Je nevyhnutná pre tvorbu červených krviniek, liečbu chudokrvnosti a zdravý vývoj buniek. Zvýšiť jej príjem by mali ženy, ktoré sa snažia otehotnieť alebo tie, ktoré už dieťa čakajú. Hoci k významným zdrojom tohto vitamínu patrí pečeň, tej by sa tehotné ženy mali vyhýbať pre nebezpečne vysoký obsah vitamínu A. Nájdeme ho však aj v ružičkovom kele, obilninách, zelenej zelenine, orechoch a strukovinách.

Kyselina listová je vitamín prospievajúci nervovému systému a jej užívanie môže napomôcť k celkovému emocionálnemu zdraviu. Zvýšenú pozornosť jeho užívaniu by mali venovať ľudia pod neustálym stresom.

Jeho nedostatok môže viesť k poškodeniu plodu tehotných žien a k chudokrvnosti a s ňou spojenými mnohými ďalšími zdravotnými ťažkosťami vrátane únavy či bolestí hlavy.

Vitamín B12

Pre krvotvorbu a fungovanie centrálneho nervového systému je dôležitý aj vitamín B12. Jeho hlavným zdrojom sú vajcia, ryby, mäso, vnútornosti, mlieko a syry. Nedostatok sa prejavuje chudokrvnosťou, zhoršovaním pamäti a chronickou únavou. Viac vitamínu B12 je nutné požívať v tehotenstve a v období dojčenia, pri vegetariánstve a vegánstve či zlej výžive.

Vitamíny

sú organické látky, ktoré sú dôležité pre fungovanie ľudského organizmu. Pomáhajú udržať rovnováhu metabolizmu v tele, sú nevyhnutné pre správnu funkciu orgánov, tkanív, svoj význam majú aj pri reprodukcii a raste. si všetky nedokáže ľudské telo vyrobiť samo, je potrebné ich prijímať v potrave. správne identifikoval až holandský úradný lekár Christian Eikman v roku 1896 počas svojho pobytu na Jáve, hoci o ich účinkoch sa vie už vyše dvesto rokov. sa delia na ropustné v tukoch (A,D,E,K,F) a rozpustné vo vode (P, B, C, H) dostali názov vďaka poľskému biochemikovi Kazimírovi Funkovi, ktorý tento termín začal používať v roku 1912. Podľa neho šlo o životne dôležité vitálne látky podobné zlúčeninám dusíka – amínom. Aj keď chcemickú podobu vyvrátili, názov sa ujal a v roku 1920 termíny vitamíny oficiálne prijali. Informácie pochádzajú z knihy Jedlo ako jed, jedlo ako liek a z webových stránok www.zdrava5.sk, www.moda.sk, najmama.aktuality.sk