Astma

Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia astmy

Astma bronchiale je chronická zápalová choroba dýchacích ciest (predovšetkým priedušiek), charakterizovaná zvýšenou reaktivitou na rôzne stimuly vedúce k variabilným a bronchiálnym obštrukciám (zúženie až uzavretie lumenu priedušiek), ktoré sú reverzibilné buď spontánne alebo vplyvom terapie. K zúženiu dýchacích ciest dochádza najmä na úrovni vetvenia priedušiek v pľúcach, čo pacient pociťuje ako sťaženie dýchania - najmä výdychu.

Astmatický záchvat vzniká ako následok zvýšenej reaktivity dýchacích ciest astmatika na rôzne podnety (vírusy, baktérie, alergény, námaha, emócie, chlad či lieky), ktoré u zdravého jedinca nevyvolávajú žiadnu reakciu.

Astma je ochorenie, ktoré sa zatiaľ nedá úplne vyliečiť, ale pomocou liekov sa darí udržať prejavy astmy u astmatikov na minime. Podľa výskytu (2,3-3,3 % populácie) je to bežná choroba detského alebo dospelého veku, bez rozdielu pohlavia. Závažná je však skutočnosť, že prevalencia astmy v populácii stúpa a prudký vzostup je v posledných rokoch sledovaný najmä u detí.

Pozrite si tiež:

Aká je pravdepodobnosť, že trpíte astmou?

Typy astmy

Alergická astma, atopická, je charakterizovaná výskytom v detstve v kombinácii s alergickou nádchou alebo kožným ochorením a rodinnou záťažou s výskytom alergických prejavov u niektorého rodiča. Je možné prechodné alebo trvalé vymiznutie v puberte, a možno vytypovať vyvolávajúci alergén, dôkaz alergickej reakcie I. typu je možný kožnými, inhalačnými testami a stanovením IgE.

Nealergická, endogénna astma vzniká bez určitej známej príčiny, najčastejšie po 35. roku života. Súvisí s infekciami – časté zápaly priedušiek, nádcha, resp. alergická nádcha, polypy, lieková alergia, sinobronchiálny syndróm.

Sinobronchiálny syndróm, resp. kombinácia zápalu prínosných dutín s nosovými polypmi a astmou, sa považujú za jednotné ochorenie dýchacích ciest. Týmto smerom je zameraná terapia, t.j. lokálna aplikácia nosných kvapiek a glukokortikoidov. Operačné výkony nie sú vhodné ani prínosné.

Zmiešaný typ (kombinácia oboch)

Iné:

Námahová astma je vyprovokovaná telesnou záťažou, provokujúcim momentom môže byť aj inhalácia chemických substancií (rozpúšťadiel), chlad alebo teplo (tzv.iritačná astma). U takto preddisponovaných jedincov je vhodná prevencia.

Aspirínová astma je typická triáda nosných polypov, urtiky a astmy po aplikácii kyseliny acetylsalicylovej (Aspirínu), astmu môžu však vyvolať aj iné lieky (inhibítory beta –blokátory, nesteroidné antiflogistiká).

Profesionálna astma je navodená protrahovanou (dlho trvajúcou) expozíciou na pracovisku a vznikom precitlivenosti na rôzne agensy (chemikálie, múka, zvieracie alergény).

Gastroezofágový reflux (známy ako "pálenie záhy") môže reflexne navodiť bronchospazmus, ktorý možno ovplyvniť práve adekvátnou terapiou refluxu.

Príznaky

Príznaky astmy sú variabilné a môžu byť obdobia bez tažkostí. Variabilita symptómov je sezónna, diurálna (ráno po prebudení, nočné záchvaty dušnosti), niekedy závisí aj na telesnej námahe. Chorý sa sťažuje na dychové ťažkosti, pískavý dych, dráždivý kašeľ, nádchu dlhšieho trvania.

Prvotnými príznakmi alebo skôr prejavmi astmy je náhla dušnosť a kašeľ. Suchý, dráždivý kašeľ sa často zhoršuje v noci a narušuje kľudný spánok. Prvým a najvýraznejším prejavom začínajúcej astmy je neustály kašeľ, ktorý môže byť doprevádzaný aj následnou dušnosťou. Dušnosť poznáme podľa sťaženého výdychu a námahy, ktorú nám dá snaha sa opäť sa nadýchnuť. Výdych sprevádzajú charakteristické sípavé či pískavé zvuky. Tieto sú zapríčinené opuchom sliznice, ktorá tak získava tvar píšťaly a prúdiaci vzduch pri výdychu vydáva tieto zvuky. S dušnosťou je spojené lapanie po dychu a nepríjemný tlak, ktorý astmatik pociťuje na prsiach.

Tlak na prsiach spôsobuje astmatikovi nepríjemný pocit tiaže alebo zovretia hrudníka. Tento tlak je spôsobený tým, že pľúca astmatika sa pri dušnosti stretávajú s vysokým odporom, ktorý musia zdolávať. Priebeh a prejavy astmy sa môžu u jednotlivých chorých líšiť a aj záchvaty môžu prebiehať u jedného jedinca rôzne. Pri ťažkom záchvate môže mať astmatik problém dokonca rozprávať. Akútny záchvat môže byť sprevádzaný aj úzkosťou či strachom a bohužiaľ môže bez včasnej lekárskej pomoci skončiť aj smrťou.

Príčiny vzniku

Na vzniku astmy sa podieľajú:

Genetická preddispozícia (uplatňujú sa gény na 5. a 11. chromozóme, ak trpí alergiou alebo astmou niekto z členov vašej rodiny, riziko prepuknutia tohto ochorenia u vás sa významým spôsobom zvyšuje), atopia-praktický každý astmatik je zároveň aj alergik.

Mechanizmy imunologickej alergickej odpovede I. typu sprostredkovanej protilátkami Imunoglobulínmi triedy E (IgE), ale aj alergickej odpovede III. a IV. typu s ich prípadnou kombináciou.

Neimunologické mechanizmy, kde bronchospazmus (kŕč svalstva priedušiek) je navodený chronickou iritáciou, námahou, infekciou (najskôr vírusovou), poprípade psychickou alteráciou.

Ďalším rizikovým faktorom môže byť aj znečistené prostredie. Častými spúšťačmi astmy je zvieracia srsť (predovšetkým mačacia a psia), perie, plesne, ale taktiež potravinové a silné dráždivé chemické látky ako sú rôzne výrazné parfémy, farby, laky či cigaretový dym a ďalšie. Spúšťačom môžu byť aj alergény obsiahnuté v liekoch. Človek by sa mal taktiež vyvarovať stresu, dlhodobej práci v prašnom prostredí a chrániť si svoje zdravie ako je to len možné, pretože časté infekcie dýchacích ciest sú jedným z dôvodov pre neskoršie rozvinutie astmy. Vysokú skupinu predstavujú fajčiari, pretože najmä fajčenie patrí k najčastejším dôvodom vzniku tohoto ochorenia.

Vznik astmatického záchvatu

Imunologické a neimunologické mechanizmy vyprovokujú zápalový proces s nahromadením buniek rôzneho typu (eozinofily, polymorfonukleáry, bazofily, lymfocyty, alveolárne makrofágy) v sliznici priedušiek. Vzájomným bunkovým pôsobením dochádza k uvolňovaniu mediátorov, ktoré svojím účinkom poškodzujú epitelovú bariéru, zvyšujú sekrečnú aktivitu a permeabilitu (priepustnoť) kapilár. Do týchto dejov zasahujú nervové mechanizmy (neurotransmitery, neuropeptidy), ktoré zvyšujú prozápalový účinok a metabolity kyseliny arachidonóvej (prostaglandíny, leukotriény). Vyplýva z toho súčasná predstava o vzniku bronchospazmu – ako komplexného deja, so skorou a neskorou fázou, na ktorej sa podieľajú bunkové, hormonálne a nervové mechanizmy.

Skorá fáza nastupujúca do 30 minút je spôsobená mediátormi buniek (látkami, ktoré sprostredkujú reakciu) zo žírnych buniek (mastocytov) ako je histamín, leukotriény, ktoré navodia zvýšenú produkciu sekrétu a kontrakciu hladkých svalov priedušiek.

Neskorá fáza sa prejaví po 4-6 hodinách zápalom sliznice s možnou deskvamáciou (olupovanie) poprípade alteráciou (poškodením) epitelu. Je výsledkom uvolnených mediátorov z neutrofilov a eozinofilov (určitý typ bielych krviniek).

Patologicko - anatomický nález: zahrňuje opuch sliznice, zväčšenie bronchiálnej svaloviny a sekrečných žliaz, tkanivo okolo priedušiek je infiltrované neutrofilmi a eozinifilmi, lumen bronchov je obturovaný hlienovými zátkami.

Faktory vedúce k astme:

• Príčinné – inhalované alergény (roztoče, zvieracia srsť, pele, plesne, prach, spóry).

• Infekcie – vírusové, bakteriálne, mykotické – plesne, aktinomycéty (zápaly priedušiek, rinitídy - nádchy, recidivujúce chronické zápaly priedušiek, zápaly pľúc).

• Alergie – sezónna alebo nesezónna nádcha, alergické zápaly prínosných dutín, nosové polypy + kožné ochorenia ako ekzém, urtika.

• Iritanty – dym, cigaretový dym, toluén, prach z textílií, piliny, výpary, benzín, pracie prostriedky, múka, chróm a pod.

• Lieky – penicilín, aspirín, indometacín, vazopresín, beta blokátory, acetylcholín, nesteroidné antiflogistiká.

• Fyzikálne – atmosferické vplyvy (teplotné výkyvy) - studený vzduch, chlad, teplo, vlhkosť.

• Psychogénne – úzkosť, stres, syndróm chronickej únavy, fyzické prepracovanie.

Diagnostika

Veľmi dôležitá je anamnéza, teda dôkladné vypočutie chorého so zistením všetkých jeho ťažkostí, ako aj ťažkostí v jeho rodine. Začíname vyšetrením hodnôt krvi, kde je častá eozinofília (zvýšený počet určitého typu bielych krviniek v krvi), zvýšené hodnoty špecifického Imunoglobulínu E a abnormálny obsah plynov v krvi. Ďalej dokazujeme prítomnosť eozinofilov v spúte (hlien vykašliavaný z dýchacích ciest), v lavážnej tekutine získanej pri bronchoskopii (vyšetrenie dýchacích ciest bronchoskopom).

Diagnózu astmy podporuje výskyt alergických prejavov (dermatitída – zápalové kožné ochorenie, polypy, nádcha) a pozitívny výsledok kožných testov. Kožné testy sa realizujú injekčným vpichnutím najčastejších alergénov do kože v oblastí predlaktia a hodnotí sa začervenanie a opuch v okolí vpichov. Alergia sa pozná, pokiaľ na daný alergén telo zareaguje vo väčšej miere než u ostatných ľudí.

V diagnostike astmy pokračujeme fyzikálnym vyšetrením a analýzou symptómov (podrobnejšie v odseku klinický obraz) pacienta, fyzikálnym vyšetrením auskultáciou (počúvanie pomocou fonendoskopu) – počúva sa prítomnosť  piskotov, vŕzgania, predĺženého výdychu. Ďalej sa pristúpi k vyšetreniu inspiračného postavenia hrudníka a činnosti pomocných dýchacích svalov. Vťahovanie supraklavikulárnych jamiek (jamky nad kľúčnou kosťou) a zapájanie prídavných respiračných svalov signalizuje výraznú obštrukciu a výrazné obmedzenie prúdenia v dýchacích cestách vedie k vymiznutiu vedľajších fenoménov (tzv. tiché pľúca), čo je nepriaznivým znamením.

Ďalším je funkčné vyšetrenie pľúc - spirometria. Slúži na zistenie jednotlivých dychových objemov v pľúcach a v dýchacích cestách, priechodnosť alebo odpor vzduchu dýchacími cestami. Toto vyšetrenie sa vykonáva pomocou spirometra - prístroja, ktorý zaznamenáva dýchanie pacienta. Chorý s ťažkosťami má variabilnú a revezibilnú obštrukčnú poruchu ventilácie. K hodnoteniu variability obštrukcie slúži meranie maximálnej výdychovej rýchlosti, s určením rozdielu medzi najvyššiu a najnižšou hodnotou. K hodnoteniu reverzibility obštrukcie slúžia bronchodilatačné inhalačné testy (s fenoterolom a salbutamolom), kde pri reverzibilnej poruche dochádza ku zvýšeniu hodnôt od 15-25 %. Krvné plyny vykazujú skôr hypokapniu (znížená koncentrácia oxidu uhličitého v krvi) v rámci hyperventilácie, výskyt herkapnie je varovným signálom.

Pokiaľ sú parametre krivky v medziach normy, čo je u ľahších foriem astmy v pokojnom období obvyklé, na potvrdenie diagnózy sa indikujú bronchokonstrikčné testy pomocou látok, ktoré u pacientov s astmou vedú k podráždeniu a zúženiu priedušiek. Najcitlivejšou metódou je brochoprovokačný test, vysoko senzitívny, ktorý spočíva v podaní bronchokonstrikčnej látky (histamín, metacholín) alebo špecifického antigénu dokazujúcim stav brochiálnej hypereaktivity a následnom sledovaní zhoršenia ťažkostí; alebo vyšetrenie po námahe, napr. keď pacient zabehne nejakú určitú vzdialenosť a po dobehnutí sa zisťuje v akej miere sa dostavili ťažkosti. Kritériom je pokles hodnoty FEV o 20% a viac, pri telesnej záťaži o 15% pri nízkych koncentráciách provokačnej látky.

Na posúdenie efektu terapie sa využívajú bronchodilatačné testy – teda na posúdenie reverzibility obštrukčnej ventilačnej poruchy dýchacích ciest po podaní bronchodilatačnej látky. Pozitívny výsledok je vzostup FEV1 (objem úsilného výdychu za 1 sekundu) o viac ako 12%.

Rôntgenologické vyšetrenie: Rtg nález na pľúcach je normálny alebo sú drobné známky hyperinflácie (prejav posunu hrudníka do inspiračnej polohy pri strate elastickosti pľúcneho parenchýmu alebo pri oštrukcii dýchacíh ciest).

V poslednom desaťročí stúpa záujem o hodnotenie zápalu dýchacích ciest na základe analýzy zápalových parametrov vo vydychovanom vzduchu, najmä vydychovaného oxidu dusíka (FENO) a analýzy kondenzátu vydychovaného vzduchu. Analýza oxidu dusnatého (NO) je časovo nenáročná, pacienta nezaťažujúca neinvazívna metóda, ktorá umožňuje hodnotiť aktivitu alergického zápalu pri astme a kontrolovať účinnosť protizápalovej liečby. NO sa tvorí pľúcach zdravého človeka len v minimálnom množstve. Pri alergickom zápale tvorba NO stúpa, pričom pôvod má v epiteliálnych bunkách dýchacích ciest zmenených alergickým zápalom. Koncentrácie vydychovaného NO dobre korelujú so zápalovými parametrami. Veľmi rýchlo reagujú na liečbu alebo exacerbáciu (nové vzplanutie) ochorenia, pričom pozitívne hodnoty FENO poukazujú na alergickú bronchiálnu astmu a vyššiu pravdepodobnosť pozitívneho bronchokostrikčného testu po námahe.

Diferenciálna diagnóza: Od astmy je  treba odlíšiť bronchitídu (zápal priedušiek), emfyzém ("rozdutie pľúc", dôsledkom zničenia stien pľúcnych mechúrikov, čím sú pľúca tuhšie, menej pružné, sťažuje sa dýchanie a jedinec má pocit, že nemôže vydýchnuť), aspiráciu (vdýchnutie cudzieho telesa do dýchacích ciest), karcinoidový syndróm. Pri  záchvatovitej dušnosti je nutné najmä odlíšiť pľúcnu tromboembóliu, pneumothorax (vzduch v hrudnej dutine, ktorý spôsobí  kolaps pľúc) a pĺúcne mestanie (hromadenie) pri ľavostrannej srdcovej nedostatočnosti – tzv. astma kardiale.

Na rozlíšenie:

• Astma bronchiale – sa vyskytuje skôr u mladších pacientov, bez primárneho ochorenia srdca, auskultačne skôr suché fenomény.
• Astma cardiale – u starších pacientov s ochoreniami ľavej časti srdca, prítomné sú prevažne vlhké fenomény.

Prevencia

Základom úspešnej liečby je prevencia. Spolu so správnou liečbou dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života astmatika. Základné opatrenia by mali začať už v najmladšom veku, dokonca už pred narodením dieťaťa, pretože už v tehotenstve je možné ovplyvniť vývoj imunitného systému dieťaťa. Medzi najdôležitejšie zásady patrí nefajčiť počas tehotenstva a v poslednom trimestri sa vyhýbať rizikovým faktorom. Po narodení by sa dieťa nemalo dostávať do styku s cigaretovým dymom, a malo by sa dbať, aby nežilo v prašnom prostredí. Pokiaľ je astma diagnostikovaná, rodičia by sa mali zamerať na zamedzenie spúšťačov astmy. Mal by sa dodržiavať tzv. protiprachový režim, ktorý spočíva v odstráneniu vecí, ktoré v domácnosti zachytávajú prach. Sú to najmä závesy, záclony, koberce a čalúnený nábytok a je potrebné často vysávať a upratovať. Prach by sa mal utierať vlhkou handričkou, aby sa zabránilo jeho rozvíreniu a rozptýleniu do vzduchu. Chemické čistiace prostriedky mali byť nedráždivé. Z najdôležitejších opatrení je to absolútny zákaz fajčenia v domácnosti astmatika a taktiež sa vyhýbať zafajčeným priestorom.

Samotný astmatik by mal obmedziť kontakt so zvieratami, obzvlášť tými, na ktoré je alergický. Vyhýbať sa je potrebné najmä mačkám, pretože ich srsť vyvoláva silnú alergiu. Ak už doma zvieratko je, doporučuje sa ho nepúšťať do miestnosti, kde astmatik spí. Ďalej je potrebné obmedziť používanie parfémov, vonných tyčiniek a najrôznejších osviežovačov vzduchu, hlavne s výraznou a prenikavou arómou. Medzi ďalšie obmedzenia patrí častá a pravidelná výmena postelného prádla, pretože v nich prežívajú roztoče, najlepšie je ich meniť raz za týždeň. Dôležitým faktorom je aj duševná pohoda a vyhýbanie sa stresu, a v sezóne obmedzovanie výletov do prírody, vtedy je potrebné obmedziť samozrejme aj vetranie priestorov. U astmatikov je dôležité poriadne vyliečiť každé ochorenie, najmä nádchu, chrípku a ďalšie ochorenia postihujúce dýchacie cesty.

K zlepšeniu zdravotného stavu a zlepšeniu funkcie dýchacích ciest pomáha šport ako zdravým tak aj astmatikom, medzi vhodné športy patrí beh, plávanie alebo cyklistika.

Dôležitá je aj rehabilitácia a dychová gymnastika, kedy sa využívajú rôzne pomôcky, ako nafukovacie balóniky, fúkanie slamkou do vody, flauta a ďalšie. Cvičenie môže prebiehať tiež bez pomoci pomôcok, kedy pri rozvíjaní hrudníka sa nadýchavame nosom a pri jeho stlačení vydychujeme ústami. Dochádza tak k zvýšeniu vnútrohrudného tlaku a sekrét je vytláčaný od väčších priedušiek pomocou predĺženého výdychu, čo zľahčuje vykašliavanie.

Doporučuje sa taktiež pobyt pri mori, ktorý má blahodárny účinok na organizmus a pľúca astmatikov. Rovnaký efekt majú aj pobyty v horách, ktoré si môžeme dopriať i u nás. Pokiaľ nie je možnosť ísť k moru alebo do hôr, je možné ísť do sauny alebo soľnej jaskyne, ktoré majú tiež ozdravné účinky.

Prvá pomoc pri astmatickom záchvate

Pri tomto type záchvatu dochádza k prudkému akútnemu zúženiu priesvitu priedušiek dôsledkom bronchospazmu – kŕču priedušiek, čo sa prejaví výdychovou dušnosťou. Táto situácia vyžaduje okamžitú pomoc, pretože takáto dušnosť spôsobí zníženie okysličenia orgánov, kedy môže dôjsť k zástave srdcovej činnosti alebo jeho kolapsu.

Preto v takomto stave je najdôležitejšie zachovať rozvahu a poznať postup, ako poskytnúť bezodkladnú pomoc: 

• Odstrániť možný spúšťač (látka, ktorá spôsobuje alergiu, resp. astmatický záchvat) alebo sa vzdialiť od miesta, kde sa tento spúšťač vyskytuje.

• Uložiť chorého do sediacej polohy a vytvoriť oporu pre horné končatiny (oprieť predlaktie o operadlo stoličky), uvoľniť mu odev, otvoriť okno - prísun čerstvého vzduchu.

• Ihneď užiť inhalačný uvoľňovač – 1 vstrek (1 stlačenie inhalátora), tj. sprej, ktorý predpísal lekár na použitie v prípade akútneho astmatického záchvatu (napríklad lieky: Salbutamol, Salamol, Ventolin, Berodual, Brycanyl, Berotec, a pod.). Ak pri 2. podaní spreja v priebehu 10 – 15 minút nedôjde k úľave od dušnosti, treba privolať rýchlu záchrannú službu.

• Astmatik by vždy mal u seba nosiť kartičku so záznamom o svojej chorobe a s inštrukciami od lekára, čo robiť v prípade astmatického záchvatu. V krízovej situácii to môže ušetriť vzácny čas.

Ak počas astmatického záchvatu nemáte poruke inhalátor, môžete užiť kofeín. Tabletka kofeínu alebo niekoľko hrnčekov silnej kávy by mali záchvat utíšiť. Kofeín patrí totiž do rovnakej skupiny ako prípravky teofylín a aminofylín, ktoré rozširujú priedušky. Kofeín však nemôže nahradiť skutočnú liečbu a možno ho použiť len v prípade núdze.

Ako používať inhalátor - Video

1. Krok: Potraste inhalátorom 5 až 6 krát.
2. Krok: Odstráňte kryt na ústa.
3. Krok: Úplne vydýchnite.
4. Krok: Umiestnite náustok inhalátoru do úst.
5. Krok: Pomaly sa nadýchnite, a pritom raz stlačte vrch kanistra. Vdychujte aj po stlačení a zadržte dych 10 sekúnd.
6. Krok: Úplne vydýchnite.

Pokiaľ potrebujete ďalšiu dávku, opakujte kroky.

Súvisiace ochorenia

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) - je pomaly postupujúce, prevažne nezvratné zúženie dýchacích ciest, charakterizované obštrukčnou ventilačnou (dýchacou) poruchou. Charakteristický je kašeľ s vykašliavaním hlienu, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a dlhodobé fajčenie. Príznaky sa časom zhoršujú a pacienti s ochorením CHOCHP nemusia mať alergiu, na rozdiel od astmatikov.

Alergia - je prehnaná, neprimeraná reakcia imunitného systému organizmu na látky, s ktorými sa bežne stretávame v našom prostredí. Spektrum prejavov alergických reakcií je veľmi široké, od banálnej nádchy až po anafylaktický šok, ktorý môže skončiť i smrťou.

Zápal predušiek – rozoznávame akútny a chronický zápal. Akútny zápal priedušiek je zápal postihujúci sliznicu priedušiek, charakterizovaný najprv suchým, neproduktívnym kašľom, ktorý sa za niekoľko dní následkom zvýšenej sekrécie hlienu stáva vlhkým, produktívnym. Väčšinou ide o vírusovú infekciu. Častejší výskyt je v zimných mesiacoch. A ako chronická bronchitída sa definuje kašeľ s vykašliavaním trvajúcim 3 mesiace v roku, s výskytom 2 rokov po sebe. Chronický zápal priedušiek sa vyskytuje skôr u dospelých fajčiarov.

Pozrite si aj tento článok:

Aká je pravdepodobnosť, že trpíte astmou?