Huby, rádioaktivita a havária vo Fukušime

Je to planý poplach či pravda o hubách?

Je leto - čas vyraziť aj na huby. V súvislosti s haváriou atómovej elektrárne v Japonsku vo Fukušime sa šírili neoficiálne poplašné správy, že asi nie je vhodné zberať toto leto huby ani u nás, lebo majú zvýšenú rádioaktivitu. Údajne spoľahliví vedci v Čechách zistili zvýšenú rádioaktivitu húb – špeciálne hríbov – doposiaľ vraj to nemôžu publikovať, lebo kompetentné miesta to taja, aby nedošlo k panike.

Môže ľudí napadnúť, pokiaľ takýto mail dostanú a nepodľahnú panike, že nejaký vtipný hubár chce vystrašiť touto fámou ľudí, aby mohol sám spokojne zberať tohoročnú úrodu hríbov.

Otázne sa javí, či je potrebné naozaj obávať sa húb ako potraviny, ktorá kumuluje rádioaktivitu alebo nie? Odpoveď hľadajme radšej u skutočných odborníkov, napr. u botanikov - mykológov, rádiobiológov, pracovníkov z odboru hygieny žiarenia a pod. Podľa odborných názorov, založených na vedomostiach a faktoch o tejto problematike si však aj tohto roku budeme môcť spokojne pochutnať na hubách. Ako však tieto fámy vznikli?

Huby a rádioaktivita

Huby predstavujú významnú, prirodzenú, nízkoenergetickú, potravinu s obsahom rôznych biologicky hodnotných látok, minerálov, vlákniny - polysacharid chitín (1) a v mnohých krajinách sú veľmi cenené pre obsah liečivých a dokonca protirakovinových látok. Na druhej strane existujú fámy, že huby vraj kumulujú rádioaktivitu a po únikoch rádioaktivity pri haváriách sú prvou podozrievanou rizikovou potravinou.

Prečo? Niektoré vedecké práce tvrdia, že huby sú schopné využívať v istej miere prirodzenú rádioaktivitu z prostredia na tvorbu vlastnej energie. Telo húb má vysoký podiel vody a huby rastú veľmi rýchlo po daždi. Ak takýto dážď obsahuje indukovanú rádioaktivitu napr. z rádioaktívneho mraku po havárii, najskôr sa objaví vyššia úroveň radiácie v hubách a iných rýchlorastúcich rastlinách. Žiadne oficiálne meranie u nás zatiaľ nepotvrdilo zvýšenú radiáciu v súvislosti s haváriou vo Fukušime. Odborníkov to neprekvapuje, pretože je takmer nemožné, aby sa rádioaktivita z Fukušimy, dostala v pôvodnej koncentrácii vzduchom, takmer dvadsať tisíc kilometrov cez oceán či cez pevninu až k nám. Pri rozsahu a časovom trvaní havárie vo Fukušime sa rádioaktivita rozptýlila na tisíckach kilometrov svojej cesty nad oceánom a kontinentmi prv, než by k nám mohla teoreticky doraziť.

Ako je to so samotnými hubami? Biologickými vlastnosťami húb sa zaoberá špeciálna botanická disciplína – mykológia. Biologickými účinkami a terapeutickým využitím ionizujúceho žiarenia sa zaoberá rádiobiológia a nukleárna medicína. Pravidelnou praktickou kontrolou rizika z pôsobenia rôznych zdrojov ionizujúceho žiarenia sa na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva zaoberajú odbory hygieny žiarenia. Existujú aj ďalšie inšpekčné či výskumné pracoviská a laboratória.

Odbory žiarenia v rámci hygienickej služby pravidelne už desaťročia sledujú (monitorujú) úroveň žiarenia v pracovnom prostredí, životnom prostredí, potravinách (aj hubách), pôde, vode, v ovzduší, predovšetkým v okolí významných priemyselných zdrojov ionizujúceho žiarenia. Kontroly prebiehajú pravidelne podľa hygienických predpisov, bez ohľadu na to, či je niekde havária, alebo nie. Samozrejme v období havárie kdekoľvek vo svete sú tieto merania intenzívnejšie a špeciálne zamerané. Preto aj v čase pred haváriou elektrárne v japonskej Fukušime prebiehali pravidelné merania aj u nás a v celej Európskej únii a výsledky po havárii je možné porovnávať. Je teda vylúčené, aby bolo možné utajiť akékoľvek „významné zvýšenie rádioaktivity“ či v hubách, alebo kdekoľvek v prostredí, kde takéto merania prebiehajú. Oficiálne merania „nepotvrdili“ prienik zbytkovej rádioaktivity z Fukušimskej havárie. Ak by niekde niekto lokálne nameral vyššie hodnoty rádioaktivity, museli by pochádzať z nejakého bližšieho miestneho zdroja. Internetom šírené niektoré neoficiálne fámy však číta mnoho ľudí a tak nebude na škodu vedieť viac o tejto problematike.

Aké sú prirodzené zdroje žiarenia pre človeka a populáciu?

Obklopujú nás rôzne druhy žiarenia a sú normálnou súčasťou nášho prostredia. Bez neho nemôže existovať život na Zemi. Z okolitého vesmíru a zo slnka sa k nám dostáva slnečné a kozmické žiarenie (2). Pôda a geologické podložie sú zdrojom prírodného žiarenia, ktoré tvorí tzv. „pozadie“ a intenzita žiarenia sa líši podľa druhu prevládajúcej horniny (3). Z pôdy sa rádioaktivita indukuje napríklad do prachových častíc ovzdušia, do vody a odtiaľ do rastlín a potravín. Stavebné materiály z takejto horniny vykazujú pri meraniach mierne vyššiu úroveň, než napríklad drevené stavebné materiály. Okrem prirodzených zdrojov, produkujú žiarenie aj umelé zdroje, ako atómové elektrárne, atómové zbrane, röntgenové prístroje v priemysle a v medicíne atď.

Všetky prírodné zdroje žiarenia sú za normálnych okolností ľudským organizmom tolerované bez poškodenia zdravia. V prípade kumulácie a prekročenia povolenej dávky z akýchkoľvek príčin či v prípade chronického pôsobenia žiarenia, sa zvyšuje riziko poškodenia molekúl v bunkách a tkanivách organizmov. Excitáciou a ionizáciou vznikajú polárne reaktívne molekuly (voľné radikály) - so silne genotoxickými účinkami schopné poškodiť genetický materiál v pohlavných a telových bunkách. K tomu dochádza skôr u umelých zdrojov. V najhorších prípadoch (havárie, atómová bomba) môže vzniknúť u zasiahnutých jednotlivcov či populácie až choroba z ožiarenia, alebo vývojové vady, leukémie a rakovina.

Pravdou teda je, že z prírodného prostredia nekumulujú huby významné množstvá žiarenia, ktoré by mohli ohroziť ľudské zdravie. Navyše množstvo húb ktoré zjeme počas roka je v porovnaní s inými potravinami bezvýznamné a kontaminácia organizmu žiarením touto cestou málo pravdepodobná, v praxi vlastne je doteraz nepotvrdená a javí sa čisto hypotetickou.

Iná by bola situácia ak by sme konzumovali huby, ale aj iné plodiny na havarovanej lokalite a v miestach kde došlo k najintenzívnejšiemu rádioaktívnemu spadu. A tu je práve dosť miesta pre fámy neodborníkov, ktorí v skutočnosti nevedia ako sa rádioaktívny spad pohybuje a kedy a kde zaniká.

Šírenie rádioaktivity z rádioaktívneho mraku

Jednou zo závažných následkov pri haváriách a atómových výbuchoch je práve tvorba rádioaktívneho oblaku. Ten sa môže pohybovať kratšiu, alebo dlhšiu dobu, rôznymi smermi a klesať vo forme dažďa na pôdu, kde sa indukuje určitá úroveň rádioaktivity, na rôzne dlhú dobu, podľa polčasu rozpadu použitej rádioaktívnej nálože.

Mraky sú formácie vodnej pary (hmly) vznikajúce na rozhraní teplého a vlhkého vzduchu a studeného vzduchu. Každý oblak sa vďaka vetru pohybuje rôznymi smermi, rôznu dobu a v rôznej výške než sa rozptýli či padne na zem vo forme zrážok a zanikne. Pri prudkom vetre či výbuchu sa dostane a rozptýli do ovzdušia a do mrakov aj prach a ak je to rádioaktívny prach, putuje spolu s oblačnosťou istú dobu.

Mraky sa chvíľu tvoria – kumulujú a po dosiahnutí určitej hustoty a koncentrácie pary a v chladnejšom vzduchu sa para zráža – kondenzuje sa do kvapiek a tie padajú dole vo forme dažďa. Niekedy mrak (aj rádioaktívny) sa kondenzuje a padne neďaleko miesta kde vznikol, niekedy prekoná kilometre, než sa rozptýli, alebo spadne ako dážď.

Mrak výnimočne prekoná pri silnom a dlhotrvajúcom vetre aj desiatky či stovky kilometrov. Cestou sa však premiešava s inými prúdmi vzduchu a pary, rozptyľuje sa rozpadáva a mení svoj obsah podľa územia nad ktorým sa pohybuje. Je vylúčené, aby po prejdení desiatok či stoviek kilometrov mal rovnaké zloženie ako keď vznikol. Vlastne to už nie je vôbec pôvodný mrak.
Dôvod, prečo sa rádioaktívna oblačnosť z Fukušimy nedostala až k nám je, že sa rozptýlila na desiatkach tisícoch kilometrov svojej cesty a zanikla. Merania rádioaktivity presne ukážu kde došlo k najvyššej indukcii do pôdy.

Aktuálne riziko z Fukušimy?

Čo hovoria merania rádioaktivity odborných a kompetentných pracovísk u nás?

Napríklad 28. Marca, keď bola havária vo Fukušime, namerali fyzici v Bratislave pri obvyklom meraní zvýšené hodnoty rádioaktívneho jódu. Niektorí fyzici z PF UK, ktorí to merali, robili okolo toho rozruch no z UVZ SR sa im dostala takáto odpoveď: „Ak by bola napríklad v nedeľu rodina na štvorhodinovej prechádzke v prírode, ich príjem inhaláciou rádioizotopu jódu -131 za ten čas bol 0,004 Bq u dospelého človeka, 0,0028 Bq, u desať ročných detí a 0,00045 Bq u detí do jedného roku. Takto prijatý jód spôsobil u dospelého efektívnu dávku nanajvýš 2.96 .10-11 Sv (sieverta). Ide o milióntiny sieverta, čo je bezvýznamná dávka, bežná kedykoľvek v prostredí“. Pre názornosť uviedli koľko žiarenia dostávame bežne z prírodného prostredia vo forme „radónu“ (prírodný rádioaktívny plyn v zemi): „Počas prechádzky by inhalovali všetci aj prírodný rádioaktívny plyn radón. Objemová aktivita (koncentrácia) tohto plynu vo vonkajšom ovzduší býva 1 – 100 Bq/m3. "Ak predpokladáme, že počas 4 hodinovej prechádzky bola objemová aktivita radónu v ovzduší napríklad 2 Bq/m3, dávka dospelého spôsobená inhaláciou radónu za tento čas bola okolo 4,5 .10-8 Sv, teda asi 1500 krát vyššia ako dávka spôsobená jódom“. Inak povedané, tzv. „zvýšené hodnoty“ v skutočnosti ani zďaleka nedosahujú úroveň veľmi prísnej normy pre žiarenie, ani úroveň hodnôt bežného žiarenia z geografického podložia, ktorému sme denne vystavení a ktoré nám neškodí.

V praxi teda ide stále o bezvýznamne dávky a akékoľvek obavy z rádioaktívnych húb sú zbytočné. Oveľa významnejšie riziká mutagenity a karcinogenity podstupujeme denne konzumáciou cudzorodých látok vo všetkých potravinových výrobkoch a v rámci zlej životosprávy, výživy, z olejov, vysmážaním, braním liekov, fajčenia atď. Preto sa zamerajme na odstránenie sa na týchto denných reálnych rizík a zabudnime na ojedinelú haváriu Fukušimskej elektrárne vzdialenú desaťtisíce kilometrov. Veď pred nedávnom to bolo oveľa horšie, keď niektoré štáty pravidelne robili skúšobné atómové výbuchy.

Znečistenie radiáciou v minulosti a dnes

Je potrebné si uvedomiť, že oveľa horšie epizódy rádioaktívneho znečistenia a možnosti kontaminácie sme mali v nedávnej minulosti, keď ešte niektoré veľmoci robili pravidelné skúšobné jadrové výbuchy v oceánoch a na púšťach. Zatiaľ čo vo Fukušime šlo len o lokálny únik rádioaktivity z elektrárne, pri skúšobných jadrových výbuchoch šlo o výbuchy atómových bômb aj na viacerých miestach na svete v krátkom slede a so všetkými účinkami, ktoré sprevádzajú atómový výbuch.

K nim patrí:

• 1. svetelný záblesk, ktorý oslepí všetko živé do vzdialenosti 20 km aj viac podľa veľkosti bomby, pokiaľ sa dívate do epicentra výbuchu.
• 2. tlaková a rázová vlna, ktorá sa šíri nadzvukovou rýchlosťou do 10km a ničí všetko čo jej stojí v ceste a následne za ňou smerom k epicentru vznikne podtlak, ktorý vysaje vzduch z pľúc a udusí všetko živé.
• 3. tepelná vlna, ktorá má v epicentre vyššiu teplotu než je na povrchu slnka a do 1 km spáli všetko, dokonca sa odparí aj betón.
• 4. elektromagnetický impulz, ktorý vyradí všetky elektrospotrebiče z prevádzky do vzdialenosti až desiatok kilometrov a viac.
• 5. zemetrasenie (a cunami).
• 6. ionizácia časti atmosféry, strata rádiokomunikácie.
• 7. rádioaktívny spad z atómového vzdušného hríbu.

Všetky uvedené účinky priemernej atómovej bomby teda siahajú do vzdialenosti v okruhu niekoľko stovák metrov až dvadsať kilometrov. Za touto hranicou však pôsobí rádioaktívny oblak. A preto je tento posledný efekt jeden z najzávažnejších, lebo prúd vzduchu a prachu po výbuchu sa zodvihne až do výšky desiatok kilometrov vo forme gigantického oblaku, ktorý sa môže presúvať a kontaminovať rôzne dlho rozsiahle územia, než sa celkom rozptýli a zanikne v atmosfére.

Je zjavné, že havária elektrárne vo Fukušime sa s týmito atómovými výbuchmi vôbec nemôže porovnať a preto aj jej následky sú našťastie menšie než následky napr. skúšobných výbuchov, ktoré donedávna uskutočňovali mocnosti aj utajene po celej zemeguli. Problémom týchto testov v minulosti bolo, že niektoré mocnosti o nich neinformovali verejnosť a ich uskutočnenie bolo odhalené detekčnými zariadeniami iných štátov. Dnes moderné seizmické prístroje a satelity okolo zeme odhalia okamžite akúkoľvek podobnú aktivitu kdekoľvek na zemi. Aj z tohto pohľadu je jasné, že nemusíme dramatizovať haváriu vo Fukušime a že ide viac-menej o problém lokality v ktorej ku havárii došlo a nie globálny problém.

Na druhej strane je však dobré, že je aktívna reakcia ľudí na prítomnosť zvýšenej radiácie v prostredí. Ľudia si uvedomujú aká nebezpečná je myšlienka vyzbrojovania nukleárnymi zbraňami. Veľmi zodpovedne je potrebné pristupovať aj k výstavbe jadrových elektrární.

V podstate výbuch niekoľkých silnejších atómových bômb súčasne na zemi pri jadrovom vojnovom konflikte, by znamenal koniec modernej ľudskej civilizácie na zemi na tisícročia, alebo možno aj úplne. Prepočty niektorých extrémistických vojenských stratégov a politikov o prežití časti populácie (elity) v podzemných bunkroch sú negatívnym nereálnym produktom ľudskej mysle. Rovnako znepokojujúce sú snahy teroristických skupín o využitie týchto zbraní a ich možné útoky na atómové elektrárne.
Na druhej strane viaceré krajiny si po skúsenostiach v Černobyli a vo Fukušime uvedomili rizikovosť ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky a sú rozhodnuté nepokračovať vo výstavbe ďalších elektrární po ukončení životnosti existujúcich. V roku 1980 mocnosti podpísali dohody o zníženie počtu jadrových hlavíc no jadrové odzbrojenie je napriek návrhom Baraka Obamu skôr snom, pretože počet mocností, ktoré ich chcú vlastniť narastá.

Záver o hubách

Vráťme sa naspäť k hubám. Huby v našich lokalitách na Slovensku predstavujú veľmi kvalitnú diétnu potravinu. Nie je pravdou, že je to len kúsok vody a trochu chitínovej vlákniny. Biologicky účinné látky v hubách ale aj v iných rastlinách sú významné nie svojim množstvom či výživnosťou, ale špecifickým zdravotným účinkom. Už pred tisícročiami ich využívali japonskí a čínski liečitelia a dnes sa z nich vyrábajú a komerčne predávajú v lekárňach desiatky liečivých preparátov na rôzne ochorenia, zvýšenie imunity a dokonca na prevenciu a podporu liečby rakoviny (napr. BioBran). Takže smelo hor sa do lesa, sezóna začína a navyše pri tom nachodíte kilometre pešo v krásnom a zdravom prírodnom prostredí, takže vám to prinesie veľa zdravia a psychický relax. A nezabudnite si zobrať so sebou aj atlas húb, aby ste spoľahlivo rozoznali jedlé druhy húb od nejedlých.