Dojčenie - moderný a najzdravší spôsob výživy

Od počiatku zabezpečovala prirodzená výživa dojčiat prežitie ľudského rodu a každá matka, ktorá chce zabezpečiť dobrý štart do života pre svoje dieťaťa by sa mala rozhodnúť pre dojčenie. Materské mlieko je prirodzená potrava, ktorú vytvára telo matky pre svoje dieťa, a preto je ideálne prispôsobená potrebám a jeho rastu. Dojčenie je originálny, moderný a najlacnejší spôsob výživy a zlepšuje zdravie a kvalitu života detí a mamičiek.

Okrem prirodzenej výživy dieťaťa, počas dojčenia vzniká vzájomná blízkosť potrebná nielen pre dieťa ale aj pre mamičku. Takúto blízkosť matka už k svojmu dieťaťu počas života nebude viac mať. V dnešnej dobe ani nie je potrebné presviedčať ženy na dojčenie, ale skôr poukázať na jeho význam. K správnemu a úspešnému dojčeniu je potrebná dobrá vôľa mamky, kľudná atmosféra a správna technika. Materské mlieko podporuje zdravý vývin dieťaťa, zvyšuje imunitu a znižuje riziko vzniku mnohých chorôb vrátane obezity. Ďalej predchádza hnačkovým ochoreniam, respiračným infektom, podporuje imunitu, znižuje riziko vzniku alergií, astmy, cukrovky (diabetes mellitus) a u dojčených detí tiež znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia v prvom roku života. Keďže pomáha utvárať väzbu medzi matkou a dieťaťom, dojčenie trvajúce dlhšie ako jeden rok má dlhodobo pozitívny psychosociálny dopad. Preto všetky mamičky potrebujú podporu, aby sa mohli venovať starostlivosti o seba a o svoju rodinu, a dojčiace mamky by mali byť osobitne podporované a starať sa o svoje zdravie.

Laktácia

Počas intrauteriného vývinu (počas tehotenstva) matka a plod komunikujú prostredníctvom placenty, no po pôrode plní túto úlohu vo veľkej miere materské mlieko. Príprava na dojčenie sa začína už počas tehotenstva a to pôsobením placentárnych laktogénnych a mamogénnych hormónov, ktoré zväčšujú mliečnu žľazu a prsník a pripravujú celé tkanivo na produkciu mlieka. Na tomto procese sa podieľajú aj ďalšie hormóny hypofýzy (podmozgovej žľazy), a to hormón predného laloka podmozgovej žľazy – prolaktín, počas tehotenstva, ale najmä v poslednom trimestri pôsobí na tvorbu kolostra, ktoré má odlišné zloženie ako zrelé mlieko. A už od 4. dňa po pôrode ovplyvňuje laktáciu. Pre úspešnú laktáciu je najsilnejším podnetom jeho vylučovania do krvi matky sanie ústami dieťatka (pri použití klobúčika tento podnet chýba). Preto by sa dieťatko malo prikladať k prsníku najmä v prvých 30 resp. 60 minútach po pôrode, kedy má dieťa najsilnejší hľadací a sací reflex a je najväčší predpoklad, že nájde a zachytí bradavku, pritom nezáleží, či už matka má alebo nemá mlieko. Stimulácia prsníkovej bradavky pri dojčení dráždi nervové zakončenia, ktoré vedú signál do mozgu a následne sa uvoľňujú hormóny ako prolaktín a oxytocín. Oxytocín sa vylučuje zo zadného laloka podmozgovej žľazy a zabezpečuje uvoľňovanie už vytvoreného mlieka. Tento vypudzovací reflex sa dostavuje pri saní dieťaťa a čím dieťa viac saje, tým viac mlieka sa vytvára. Kontrakcie svalových buniek v prsníku počas vypudzovania mlieka môžu vyvolať pocit tepla, pálenia až bolesti v prsníkoch, no tieto situácie si vyžadujú upokojenie mamky. Lebo takéto nepríjemné pocity (bolesť, ale aj strach a úzkosť) môžu nepriaznivo vplývať aj na uvoľňovanie hormónov.

Dojčenie

Všetky poznatky doposiaľ potvrdzujú, že dojčenie predstavuje ideálny spôsob výživy dojčiat, pretože zabezpečuje optimálny rast, vývoj a zdravie dieťaťa. Materské mlieko je druhovo špecifické (preto kravské alebo iné mlieko nemôže nikdy dostatočne nahradiť materské), ponúka najdokonalejšiu formu výživy a vyznačuje sa radom ďalších unikátnych vlastností, ktoré nemá ani to najkvalitnejšie umelé mlieko. Faktorom ovplyvňujúcim riziko vzniku alergie sú okrem dedičnej predispozície aj životné prostredie a práve najčastejším antigénom, s ktorým sa dojčatá stretávajú, je bielkovina kravského mlieka. Preto najvhodnejšou prevenciou styku dieťaťa s touto bielkovinou je dojčenie. Hoci mliečne formuly sú zostavované tak, aby čo najviac napodobňovali materské mlieko, doposiaľ sa ho nepodarilo dostatočne nahradiť. Materské mlieko sa v priebehu laktácie mení, pričom zmeny v jeho zložení sa prispôsobujú meniacim sa potrebám rastúceho dieťaťa.

V prvých 4 - 6 mesiacoch života dieťaťa po pôrode je prirodzená výživa, t.j. dojčenie optimálna a nenahraditeľná. Dojčenie je výhodné z výživového a imunologického, ako aj citového hľadiska – je prostriedkom uspokojenia z úzkeho kontaktu s mamkou, pocitu tepla pokožky, tlkotu srdca a komunikácie s mamkou, rozvíjajú sa hlboké a citové väzby matky k dieťaťu a dieťaťa k matke. Kľúčovú úlohu zohráva materské mlieko aj ako zdroj živín pri hroziacej dehydratácii počas niektorých ochorení, keď dieťa stráca chuť do jedla, pričom príjem materského mlieka zostáva zachovaný. Materské mlieko je ideálnou výživou a predstavuje optimálny pomer jednotlivých živín, vitamínov a minerálnych látok, ktoré pokrývajú všetky meniace sa nutričné potreby dieťatka, vďaka svojmu zloženiu sa výborne vstrebáva, trávi (strávi sa až 4 x rýchlejšie a ľahšie ako umelé mlieko, taktiež akékoľvek mlieko skysne účinkom baktérií mliečneho kvasenia, ktoré však nie sú prítomné v mlieku v prsníku) a tým minimálne zaťažuje nezrelý tráviaci a vylučovací systém. Samozrejme zloženie materského mlieka a jeho množstvo závisí od výživy matky a od jej fyzickej a psychickej pohody. Materské mlieko zabezpečuje imunologickú adaptáciu po pôrode na vonkajšie prostredie, chráni pred infekciami a podieľa sa na vývoji imunitného systému. U dojčených detí sa zaznamenal významne nižší výskyt akútnych ochorení dýchacích ciest a hnačkových ochorení a predpokladá sa určitý ochranný vplyv proti črevným chronickým a alergickým ochoreniam.

Dojčenie má ďalej veľký psychologický význam. Prispieva k tvorbe pozitívneho psychosociálneho prostredia, k nadviazaniu a udržiavaniu pevného citového vzťahu a je prakticky prvým sociálnym kontaktom matky a novorodenca. Pri dojčení vzniká medzi matkou a dieťaťom prirodzené puto, ktoré môže pozitívne ovplyvniť ich vzájomné vzťahy v budúcnosti. Niektoré výskumy poukazujú aj na lepší psychomotorický vývin a vyšší intelekt u dojčených detí, pretože látky obsiahnuté v materskom mlieku stimulujú rozvoj mozgu a jeho funkcií. Prirodzená výživa ovplyvňuje fyziológiu jedinca nielen v prvých mesiacoch života, ale aj v neskoršom detskom veku a v mnohých smeroch i v dospelosti. Dojčenie prináša výhody aj matke, pozitívne ovplyvňuje jej duševné zdravie, podporuje remineralizáciu kostí, bráni pred osteoporózou v klimaktériu, menej často sa u nich vyskytuje rakovina vaječníkov a prsníka v období pred menopauzou a vďaka dojčeniu sa rýchlejšie vracajú k postave, ktorú mali pred tehotenstvom. Dojčiacim ženám sa vplyvom oxytocínu, ktorý sa pri dojčení vyplavuje, uľahčuje vypudzovanie placenty, sťahuje maternica a zastavuje krvácanie po pôrode a uchovávajú sa zásoby železa v organizme kojacej ženy. Okrem toho prebieha popôrodná regenerácia organizmu rýchlejšie, a dojčenie do určitej miery chráni pred ďalším tehotenstvom, pretože vylučovanie prolaktínu v zvýšenej miere tlmí produkciu hormónov, ktoré spúšťajú ovuláciu.

Príprava na dojčenie

Začínať s prípravou na dojčenie až po pôrode je neskoro. Tehotné ženy by sa mali oboznámiť s významom dojčenia a naučiť sa techniky, rady a mať vedomosti o prekonávaní prípadných ťažkostí s dojčením, ktoré im môžu zaručiť dobrý začiatok a rozvoj dojčenia. Počas tejto prípravy je potrebné vyšetriť aj prsníky ženy s ohľadom na možné anatomické odlišnosti, ktoré by mohli byť prekážkou dojčenia. Dojčenie sa má začať do 30 minút po pôrode, najneskôr do 2 hodín, keď je sací a hľadací reflex najsilnejší a vylučovanie prolaktínu a oxytocínu je najvyššia, a pre sekréciu oxytocínu a prolaktínu je stimulom časté satie. Výrazný vplyv na ďalší priebeh dojčenia má starostlivosť o novorodenca v prvých dňoch jeho života a najmä spôsob, akým je po narodení kŕmené. Rooming je preto dôležitý pre rozvoj a podporu dojčenia. Spoločný pobyt na izbe taktiež napomáha osídľovaniu kože dieťaťa a tráviaceho systému materskými baktériami, proti ktorým má matka vo svojom mlieku protilátky. Dôležité je dojčenie bez obmedzovania dĺžky a frekvencie, pretože tento spôsob umožní dieťaťu optimálne využiť výhody kolostra z výživového a aj imunologického hľadiska. Akékoľvek dokrmovanie alebo podávanie cumľa potláča vypudzovací reflex, čo následne spôsobuje nežiaducu retenciu mlieka v prsníkoch. V ojedinelých prípadoch (napríklad v prípade hnačiek, vracania, horúčok, počas ochorení kedy dieťa stráca tekutiny, ale taktiež pri ochoreniach dýchacích ciest, kedy je potrebný vyšší prísun tekutín, ktoré zlepšujú vykašliavanie) možno podávať doplnkovú tekutinu lyžičkou, kvapkadlom, striekačkou. Ak má matka veľa mlieka, môže ho odstriekať a uchovať v chladničke. Keď je novorodenec zdravý, v noci aj cez deň podľa potreby výlučne dojčený, v tom prípade pravidelné odstriekavanie nie je potrebné. Vtedy potrebné množstvo materského mlieka zabezpečuje samoregulačný mechanizmus tvorby mlieka. Indikácie na odstriekanie mlieka sú zväčša len dočasné, najmä na začiatku rozvoja tvorby mlieka, keď sa prsníky nalejú, alebo počas dlhšieho obdobia, keď dieťatko nemôže sať. Pravidelné odstriekavanie je potrebné keď ide o predčasne narodené dieťa, alebo choré dieťa, ktoré prechodne nemôže byť dojčené, ale pre ktoré je materské mlieko veľmi dôležité. Všetky tieto situácie, kedy dieťa nemôže byť dojčené, však nie sú prekážkou pri výžive materským mliekom.

Väčšina detí vypije približne rovnaké množstvo mlieka, ale za rôzne dlhú dobu. Dieťa by malo mať možnosť samo si regulovať dĺžku dojčenia, napríklad dieťa po pití môže pri prsníku spokojne zaspať, tým dáva najavo, že je nasýtené. Niektoré dieťa vypije potrebné množstvo rýchlo, iné pomalšie a dojčenie môže trvať aj 30 minút. Treba však rozoznať okolnosti kedy môže byť príčinou dlhého dojčenia nesprávna poloha dieťaťa a matky. Niektoré matky sa snažia kŕmiť dieťa pravidelne a obmedzovať počet dojčení v noci už v prvých týždňoch. Ale najlepší spôsob je, aby si nočné dojčenie obmedzilo dieťa samo, čo sa stane vo väčšine prípadov medzi 3. - 6. týždňom. Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď to bábätko vyžaduje, vo dne i v noci. Novorodenci tak majú nepretržitý kontakt s matkou a ich výživa prebieha prirodzene a pokojne.

Na záver

Všetko, čo žena prežíva, ovplyvňuje priebeh tehotnosti, pôrodu a najmä úspešnosť a priebeh dojčenia. Matka si musí veriť, musí byť pokojná, vyrovnaná, pozitívne naladená. Dôležitý je aj postoj otca dieťaťa, príbuzných, priateľov a širšej rodiny k dojčeniu, pretože aj oni majú na ženu vplyv. Efektívne dojčenie závisí od celkového zdravotného stavu mamky. Biologická, psychologická a duchovná úroveň primárne ovplyvňujú telesné, duševné i sociálne zdravie človeka. Preto je potrebné pozitívne pôsobiť na všetky úrovne zdravia. Aj pri dobrom telesnom stave môže matka prežívať strach, úzkosť, neistotu, obavy. Úspešné dojčenie môže byť teda znemožnené aj silnými negatívnymi pocitmi, ktoré spôsobujú psychickú blokádu a tým komplikujú až znemožňujú laktáciu. Keďže novorodenci veľmi citlivo vnímajú všetky podnety z okolia, zvýšená citlivosť matky je potrebná a účelná, pretože takto je naladená na rovnakú citlivosť, akú ma jej novorodené dieťa.

Každá matka by sa mala počas pobytu na šestonedelí čo najskôr po pôrode naučiť čo najviac, taktiež techniku odstriekavania (v krajnom prípade pomocou odsávačky) materského mlieka, lebo sa hocikedy môžu vyskytnúť nečakané situácie, kedy ju bude potrebovať. Zdravotníci by mali matke pomôcť a predať ďalej svoje teoretické vedomosti a praktické skúsenosti, aby dokázali dojčiacej žene poskytnúť adekvátnu podporu, pretože každé dieťa má právo na dosiahnutie najvyššej možnej miery zdravia.