Soľ a hypertenzia

Slovenská liga proti hypertenzii opakovane zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť zníženia obsahu soli v potravinách, ktoré denne konzumujeme.

Hoci dospelý človek potrebuje denne prijať 2-4 g soli v závislosti od stupňa fyzickej aktivity počas dňa, v súčasnosti prijíma 10-15 g soli denne. Pritom vzťah medzi príjmom sodíka a výškou krvného tlaku je priamy a progresívny. Vysoký príjem soli poškodzuje priamo cievnu stenu, ktorá sa stáva tuhšou s vyšším obsahom väziva. 75% konzumovanej soli pochádza zo spracovaných potravín, preto obmedzenie prisáľania pri konzumácii je menej dôležitým faktorom ako znižovanie obsahu soli resp. sodíka pri technologickej príprave potravín.

Podľa posledných výskumov sa odporúča postupné, fyziologické znižovanie obsahu soli v potrave po dosiahnutí 50 rokov života (deťom a seniorom postačuje 1000-1300 mg sodíka za deň, adolescentom a v strednom veku je odporúčaný príjem do 1500mg). Hypertenzia patrí medzi najdrahšie diagnózy pre zdravotné poisťovne, možno je aj najdrahšia, keď sa zohľadnia všetky negatívne súvislosti a dôsledky. Veľmi citeľným nákladom sú prostriedky vynaložené na jej farmakoterapiu. Je až neuveriteľné, že naši „health policy makers“ si ani v krízovej situácii nášho zdravotníctva neuvedomujú, ako podstatne by klesli náklady na farmakoterapiu pri znížení obsahu sodíka v potrave. Už malé poklesy priemerného tlaku v populácii znamenajú veľké zmeny v morbidite a mortalite na hypertenziu a s tým spojenú redukciu nákladov na zdravotníctvo. Zvlášť sa to týka pacientov s tzv. rezistentnou hypertenziou, ktorí ani pri užívaní 3 a viac liekov nedosahujú cieľové hodnoty krvného tlaku. A práve u nich sa po zásadnej redukcii príjmu sodíka dosiahne pokles systolického tlaku až o 20 mmHg a diastolického o 10 mmHg (Pimenta, Hypertension 2009). Títo pacienti majú totiž sklon k zadržiavaniu tekutín v cievnom riečisku, tzv. objemovej hypertenzii (sodík je hygroskopický, viaže vodu).

Vo Veľkej Británii vypočítali, že keď klesne v populácii príjem soli o 1g/24 hod, zachráni sa každý rok v krajine 7000 životov prostredníctvom zníženia krvného tlaku a jeho následných komplikácií (mozgocievne príhody, srdcové príhody). V Kanade uverejnili prepočty, podľa ktorých pri znížení priemerného obsahu sodíka v potrave z 3500mg na 1500mg budú mať o 1 milión hypertonikov menej a ročné náklady na zdravotnú starostlivosť o hypertonikov klesnú o 400-500 miliónov CAD. Zároveň poklesne incidencia kardiovaskulárnych chorôb o 13% a celková ročná úspora nákladov bude až 1,3 miliardy CAD. Svetový deň hypertenzie, nedeľa, 17.5.2011, je zameraný na dosiahnutie cieľových hodnôt krvného tlaku a práve úsilie znížiť obsah soli v konzumovaných potravinách je najefektívnejším prostriedkom verejného zdravotníctva ako ich dosiahnuť. K tomu je potrebné:

• V spolupráci s potravinárskym priemyslom stanoviť dobrovoľné ciele obsahu soli pre jednotlivé komodity (napr. pre pečivo, chlieb, syry, šunku atď), ciele postupne každoročne znižovať
• Monitorovať obsah soli v jednotlivých potravinách a jedlách podávaných vo verejných jedálňach a výsledky zverejňovať
• Monitorovať obsah soli v moči pacientov užívajúcich lieky na vysoký tlak a srdcovocievne choroby s ekonomickými dôsledkami pre pacienta
• Vytvoriť alianciu, v ktorej budú zastúpené odborné spoločnosti, verejné zdravotníctvo, producenti potravín, zástupcovia reštaurácii, kuchárov, školských a závodných jedální, atď. s konkrétnym plánom edukačných a implementačných aktivít.

Dobrovoľná samoregulácia producentov potravín pri znižovaní obsahu soli v ich výrobkoch je verejnosťou vyspelých krajín vysoko oceňovaná. Napr. vlani prišli českí pekári s vlastnou iniciatívou postupného znižovania obsahu soli v chlebe, pečive a ďalších výrobkoch, vo Veľkej Británii majú rozplánované dobrovoľné limity obsahu soli pre jednotlivé komodity pre najbližšie roky, v Chorvátsku spustili pod patronátom ministra zdravotníctva „Národný program redukcie soli“. Zrodí sa niečo podobné aj na Slovensku