Svetlá budúcnosť vitamínu D

Vitamín D sa nedávno začal objavovať v titulkoch európskych novín v súvislosti s potrebou niečo podniknúť, aby ho Európania mali dostatok. Ako to však zabezpečiť? Stačí vhodná výživa a slnečné svetlo, alebo potrebujeme ešte niečo navyše?

Vitamín D – nielen vitamín

Vitamín D je jedinečný, pretože sad á získať zo stravy ako aj z pôsobenia slnečného svetla na odhalenú pokožku. Dôležitý je pre optimálne využívanie vápnika v organizme, pretože podporuje jeho absorpciu v črevách a ukladanie do kostí, a reguluje jeho hladinu v krvi. Nedostatok vitamínu D sa prejavuje ochorením kostí, napríklad rachitídou u detí alebo osteoporózou u dospelých. Ukazuje sa však, že vitamín D zohráva aj mnohé ďalšie úlohy.

Výraz vitamín D vlastne vyjadruje dve zložky, vitamín D2 a vitamín D3, ktoré majú troche odlišnú chemickú štruktúru. Vitamín D2, označovaný aj ako ergokalciferol, vyrábajú kvasinky a tie sa pridávajú do potravín. Vitamín D3 (cholekalciferol), je však forma, ktorú produkuje organizmus po vystavení pokožky slnečnému žiareniu, a konzumujeme ho aj v potravinách živočíšneho pôvodu. Obe formy vitamínu D sa používajú pri fortifikácii potravín a výživových doplnkov, existujú však dôkazy, že vitamín D3 je účinnejší a stabilnejší ako vitamín D2, preto by sa mal používať ako fortifikant.¹

Vitamín D z pôsobenia slnečného žiarenia

Vitamín D vzniká z cholesterolu po ožiarení pokožky slnkom. Presnejšie povedané, ultrafialová zložka slnečného svetla B (UV-B, 280-315 nm) zapríčiňuje tvorbu vitamínu D z jeho prekurzoru, ktorým je 7-dehydrocholesterol. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča, aby sme každý deň vystavili svoju tvár a ramená pôsobeniu slnka asi na 30 minút – ale nesmieme sa spáliť – a zabezpečili si tak adekvátnu produkciu vitamínu D.² V lete vytvorené zásoby tohto v tuku rozpustného vitamínu sa v organizme uložia do tukových tkanív na neskoršie využitie. Zo slnečného svetla nie je možné získať priveľa vitamínu D, pretože existuje autoregulačný mechanizmus, ktorý vedie k tepelne indukovanému rozpadu na neaktívne analógy vitamínu D.

Zásoby vitamínu D bežne nevydržia po celú zimu a v európskych zemepisných šírkach nie je slnečné žiarenie dostatočne silné na to, aby aj v zime dochádzalo k produkcii dostatočných množstiev vitamínu D.³ Podľa WHO sú nedostatkom vitamínu D výrazne ohrozené osoby, ktoré nevychádzajú z domu alebo sa obliekajú tak, že majú kompletne zahalenú pokožku. Ohrození sú aj tmavší jednotlivci, pretože pigmentácia kože znižuje zachytenie UV-B žiarenia v bunkách, ktoré vytvárajú vitamín D.² K blokovaniu syntézy vitamínu D dochádza aj pri častom a dôslednom používaní ochranných prostriedkov proti UV-žiareniu.4,5 Preto je dodávanie vitamínu D potravou veľmi dôležité.

Vitamín D v strave

WHO odporúča denný príjem vitamínu D 5 µg (≥ 200 medzinárodných jednotiek (IU)) u detí a u dospelých do 50 rokov (vrátane tehotných a dojčiacich žien), 10 µg (400 IU) u ľudí vo veku od 51 do 65 rokov a 15 µg (600 IU) u ľudí >65 rokov.² V rámci Európy sa odporúčania jednotlivých štátov čoraz viac odlišujú.⁶ Na porovnanie, americký ústav United States Institute of Medicine (IOM) odporúča v súčasnosti príjem vitamínu D 15 µg denne u ľudí od 1 do 70 rokov a 20 µg denne u ľudí nad 70 rokov.⁷ Tieto najnovšie odporúčania IOM sú významne vyššie ako predchádzajúce: uvádzajú trojnásobne viac vitamínu D pre deti a 1,5 – 3-násobne viac pre dospelých vo veku do 70 rokov, pričom sa konštatuje, že v oblasti vitamínu D došlo k významnému vedeckému pokroku.

Hlavným zdrojom vitamínu D v strave je rybacia pečeň, oleje z rybacej pečene, tučné ryby a vaječné žĺtky (pozri tabuľku 1) ako aj fortifikované potraviny, napríklad fortifikované mlieko, maslo a margarín.⁸

Tabuľka 1 Hlavné potravinové zdroje vitamínu D

Potravina	Vitamín D (µg v 100 g)
Olej z tresčej pečene	210,0
Makrela, surová	8,2
Losos, surový	7,1
Losos, pečený	5,9
Vaječný žĺtok	4,9

Zdroj⁹

Bezpečná horná hranica príjmu, definovaná Vedeckým výborom pre potraviny, je 25 µg vitamínu D denne pre dojčatá a deti mladšie ako 10 rokov a 50 µg denne pre zvyšok populácie.8 Na porovnanie, IOM definoval bezpečnú hornú hranicu príjmu vitamínu D 25 µg pre deti od 0 do 6 mesiacov, 37,5 µg pre deti vo veku 6 – 12 mesiacov, 62.5 µg pre deti od 1 do 3 rokov, 75 µg pre deti od 4 do 8 rokov a 100 µg pre ľudí nad 9 rokov a starších.⁷

Nedostatočný príjem vitamínu D?

Väčšina Európanov nemá v strave odporúčané množstvá vitamínu D.2,3 Pre tých, ktorí sa snažia zabezpečiť si vhodné hladiny vitamínu D prostredníctvom slnka a stravy, môžu byť vhodné výživové doplnky s vitamínom D alebo potraviny s pridaným vitamínom D. Nedávny výskum napríklad ukázal, že hospodárnym spôsobom na pomoc ľuďom pri prijímaní dostatočného množstva vitamínu D môže byť fortifikovaná pomarančová šťava.¹⁰

Programy na fortifikáciu potravín vitamínom D, ktoré sú zamerané na významnú časť obyvateľstva, sa už úspešne implementovali v celom rade štátov (napríklad fortifikácia všetkého tekutého mlieka v Kanade). Ukázala to analýza stavu vitamínu D u obyvateľstva týchto štátov. Fortifikáciu potravín (povinnú ako aj dobrovoľnú) treba monitorovať z hľadiska vplyvu na celkový príjem. Povinné programy fortifikácie potravín vitamínom D sú oveľa výhodnejšie ako dobrovoľné, pri ktorých môže ísť o širokú variáciu fortifikácie dokonca aj v rámci tej istej značky a kategórie potravín (napr. raňajkové cereálie). Z toho dôvodu zdravotníci odporúčajú, aby si ľudia zabezpečovali dostatočný príjem vitamínu D výživovými doplnkami s presne definovanými dennými dávkami – týka sa to najmä rizikových skupín, ktorými sú staršie osoby a ženy po menopauze – a zároveň potravinami vrátane fortifikovaných.¹¹

V každom prípade treba pamätať na to, aby celkový denný príjem neprekročil bezpečnú hornú hranicu vzťahujúcu sa na daný vek osoby, teda 25 a 50 µg (1000 a 2000 IU), ako to stanovil Európsky vedecký výbor pre potraviny.⁸ Ľudia, ktorí sa viac vystavujú slnečnému žiareniu, čo vedie k produkcii vitamínu D, by mali dbať na to, aby zostali v rámci bezpečných limitov príjmu zo stravy. Ku klinickým symptómom prebytku vitamínu D (hypervitaminóza D) patrí nechutenstvo, úbytok hmotnosti, slabosť, nevoľnosť, dezorientácia, vracanie a zápcha.⁸

Priaznivé účinky vitamínu D – staré a nové

Vitamín D je dôležitý pre udržanie zdravých kostí, potrebujeme ho však aj pre svalovú funkciu a rovnováhu – keď je ho málo, môže to znamenať zvýšené riziko zlomenín. Popri posilňovaní kostí, adekvátne hladiny vitamínu D znižujú riziko zlomenín v dôsledku pádov asi o 20 – 30 %, čo je významným problémom starších osôb.¹² Vitamín D podporuje tiež zlepšenie poznávacích porúch u starších ľudí, sklerózy multiplexu, reumatoidnej artritídy, cukrovky a niektorých druhov rakoviny (prsníka, hrubého čreva a prostaty).13-15 Správa IOM však uvádza, že na potvrdenie týchto súvislostí je ešte potrebný ďalší výskum.⁷

Závery

Európanom, ktorí sú vystavení riziku slabého statusu vitamínu D, pomôže zabezpečiť jeho potrebnú hladinu každodenný krátky pobyt na slnku koncom jari, v lete a na začiatku jesene. Krátke letá v kombinácii s izbovým životným štýlom ako aj obavy z rakoviny kože poukazujú na význam výživových opatrení v záujme zabezpečenia potrieb jednotlivcov. Môže ísť o potraviny a výživové doplnky fortifikované vitamínom D, určené predovšetkým skupinám, ktoré sú mimoriadne ohrozené nedostatočným príjmom vitamínu D.

### Odkazy

1. Houghton LA and Vieth R. (2006). The case against ergocalciferol (vitamin D2) as a vitamin supplement. American Journal of Clinical Nutrition 84(4):694-697.
1. WHO. (2004). Vitamin and Mineral Requirements in Human Nutrition, 2nd Edition. Geneva, Switzerland.
1. Ovesen et al. (2003). Geographical differences in vitamin D status, with particular reference to European countries. Proceedings of the Nutrition Society 62:813-821.
1. WHO Fact sheet N° 305. Ultraviolet radiation and human health. December 2009. Dostupné na http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs305/en/
1. Norval M, Wulf HC. (2009). Does chronic sunscreen use reduce vitamin D production to insufficient levels? British Journal of Dermatology 161(4):732-736.
1. Doets EL et al. (2008) Current micronutrient recommendations in Europe: towards understanding their differences and similarities. European Journal of Nutrition 47 Supplement 1:17-40.
1. Institute of Medicine. (2010). DRIs for Calcium and Vitamin D. Dostupné na: http://www.iom.edu/Reports/2010/Dietary-Reference-Intakes-for-Calcium-and-Vitamin-D/DRI-Values.aspx
1. Vedecký výbor pre potraviny (2002). Stanovisko k tolerovateľnej hornej hranici príjmu vitamínu D. Dostupné na: http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out157_en.pdf
1. Food Standards Agency (2002). McCance and Widdowsons’s The Composition of Foods, 6th summary edition. Cambridge: Royal Society of Chemistry.
1. Biancuzzo RM et al. (2010). Fortification of orange juice with vitamin D2 or vitamin D3 is as effective as an oral supplement in maintaining vitamin D status in adults. American Journal of Clinical Nutrition 91:1621-1626.
1. Flynn MAT et al. (2008). Folic acid food fortification: the Irish experience. Proceedings of the Nutrition Society 67:381-389.
1. Bischoff-Ferrari HA et al. (2009). Fall prevention with supplemental and active forms of vitamin D: a meta-analysis of randomised controlled trials. British Medical Journal 339:b3692.
1. Buell et al. (2009). Vitamin D Is Associated With Cognitive Function in Elders Receiving Home Health Services. Journal of Gerontology 664:888-895.
1. Holick MF. (2004). Sunlight and vitamin D for bone health and prevention of autoimmune diseases, cancers, and cardiovascular disease. American Journal of Clinical Nutrition 80(6 Suppl):1678S-1688S.
1. Giovannucci E et al. (2006). Prospective study of predictors of vitamin D status and cancer incidence and mortality in men. Journal of the National Cancer Institute 98(7):451-459.