Mikroskopické huby v pitnej vode

Mikroskopické huby v povrchových aj podzemných zdrojoch pre úpravu vody na pitnú môžu spôsobovať nielen technologické problémy, ale aj zhoršenie vlastností pitnej vody. Mikroskopické huby sú schopné osídľovať akýkoľvek substrát, čiže aj distribučnú sieť pitnej a úžitkovej vody. V tomto prostredí mikroskopické huby nemusia prežívať len vo forme spór, ale môžu sa prispôsobiť natoľko životným podmienkam, že sú schopné zabezpečiť úplný reprodukčný cyklus. Na ich reprodukciu majú vplyv vysoké alebo nízke teploty, nevhodné pH, nedostatok alebo neadekvátne živiny, prítomnosť inhibítorov a pod. Mikroskopické huby považujeme za indikátory organického znečistenia.

Mikroskopické huby sa dostávajú do vodného prostredia:

• z odpadov z domácností
• z poľnohospodárstva
• za prirodzených podmienok to môže byť aj spád lístia
• z pôdy

Viaceré domáce , ale aj zahraničné štúdie poukazujú na to, že zdanlivo bezchybná a bakteriologicky nezávadná voda, ktorá sa používa nielen v domácnostiach, ale aj v potravinárskom priemysle môže byť zdrojom kontaminácie potravinárskych výrobkov mikroskopickými hubami.

Na prítomnosť vláknitých baktérií – aktinomycét, ktoré tiež spôsobujú zmeny senzorických vlastností pitnej vody upozornili ešte v roku 1936 Thaysen a Pentelow. Vo svojich výskumoch prišli k záveru , že práve tieto organizmy sú zodpovedné za určité senzorické zmeny. Išlo o zemitý zápach vody, pričom ako zodpovedné zlúčeniny označili glosim a 2 metylsorbenol, ktoré aktinomycéty produkovali.

Výskumy v rokoch 1965 – 1992 zamerané na senzorické vlastnosti pitnej vody získanej z vody podzemnej stanovovali 2,4,6 – trichlórazinol (TCA), ktorý identifikovali ako najdôležitejší zdroj cudzorodého zápachu vody. Autori štúdie zistili, že zástupcovia mikromycét, ktoré sa z pitnej vody izolovali (rody Phialophora, Acremonium a Penicillium), ale aj actinomycéty boli schopné produkovať TCA metyláciou prítomného 2,4,6 trichlórfenolu (TCP).
Z týchto prác je zrejmé, že huby, ktoré sa do distribučného systému pitnej alebo úžitkovej vody dostanú môžu meniť určité látky, ktoré sú v tejto vode prítomné na produkty spôsobujúce závažné senzorické zmeny.

Wood a kol (1983) už upozorňovali na potrebu hodnotenia vplyvu zdroja vody a jeho charakteru (povrchový, podzemný zdroj) z hľadiska prítomnosti mikroskopických húb. Dokázali, že tieto organizmy pokiaľ sú v zdroji prítomné môžu prechádzať úpravarenským procesom, a tak sa dostať až do distribučnej siete pitnej vody. Ďalej to môžu byť zásahy zvonka ako sú napr. opravy, renovácia a pod.

Vplyv chlóru na výskyt mikroskopických húb v rozvodnej sieti:

Švédske odborné štúdie (1982) dokazujú, že vplyv na výskyt uvedených mikroorganizmov má nielen zákal, pH vody, ale aj prítomnosť chlóru.

Porovnávaním chlórovaných a nechlórovaných vzoriek sa preukázalo, že v nechlórovanom distribučnom systéme bol rádovo vyšší počet baktérií a nižší počet mikroskopických húb ako v chlórovanom prostredí a naopak vyšší počet mikroskopických húb sa vyskytol v porovnaní s menším počtom baktérií v chlórovanej vode!

Klimatické zmeny a výskyt mikromycét:

Šimordová (1981) zistila, že v letnom období bolo mikroskopickými hubami kontaminovaných 82% z vyšetrovaných vzoriek pitnej vody odobratých z povrchových zdrojov a len 32% z týchto vzoriek bolo pozitívnych v zimnom období.

Príčiny kontaminácie vody mikroskopickými hubami:

• Kontaminovaný zdroj nie je jedinou možnou cestou oživenia vodovodnej siete. Na toto oživenie má vplyv má nevhodne volená úprava vody a akumulácia vody napr. vo vodojemoch, v hasičských hydrantoch kde sa zisťuje vyšší počet kontaminovaných vzoriek.
• Ďalšou z možnosti kontaminácie je aj diaľková preprava a technický stav vodovodných sietí.
• Dezinfekcia chlórom prakticky nemá vplyv na výskyt mikromycét, práve naopak: Rozenzweig a kol. (1986) sledovali výskyt mikroskopických húb v 5 malých distribučných systémoch, pričom zdrojom pitnej vody bola voda odoberaná zo studní a dezinfikovaná chlórovaním v dávkach voľného chlóru 1-10 mg/l. Z 207 vzoriek odobratých z týchto distribučných systémov bolo 103 vzoriek (49,8%) pozitívnych, pričom sa hodnoty pohybovali od 1-6 KTJ/50 ml.
• Ak sa zohľadnia aj sedimenty a korózia prítomná v distribučných sieťach pitnej vody je to podľa Rozenzweiga vhodné prostredie, kde sú spóry húb chránené pred účinkom chlorácie. Autori zdôrazňujú, že v distribučných systémoch je koncentrácia chlóru obyčajne nižšia ako 1 mg/l a zostatkový obsah voľného chlóru môže byť ďalej redukovateľný korozívnymi plochami, ktoré chlór viažu v nerovnom materiáli.

Vedeckými prácami sa zistila aj spotreba chlóru a to 4,3-5 mg/l na 0,5 g koróziou poškodeného materiálu. Tento poškodený materiál zároveň môže obsahovať aj určité % organického uhlíka (do 2%), čo môže byť dostatočné pre rast mikroskopických húb v potrubí.

Uvedenej problematike sa venuje v posledných rokoch pozornosť zo strany odborníkov z Výskumného ústavu vodného hospodárstva Bratislava (Franková, Tóthová) kde sa zároveň skúma aj vplyv rôznych druhov dezinfekcie na rast mikroskopických húb.

Mikroskopické huby a ich vplyv na zdravie

Vzhľadom na skutočnosť, že zvýšený výskyt mikroskopických húb v pitných vodách môže spôsobiť u pacientov so zníženou imunitou nešpecifické ochorenia horných ciest dýchacích, kože, ústnych slizníc, očí, vonkajšieho zvukovodu, prípadne aj pľúcne ochorenia v dôsledku vdychovania aerosólu, venujú regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR tejto problematike pozornosť v snahe ustanoviť limitné hodnoty pre tieto druhy mikroorganizmov pre pitné vody.

V minulých rokoch sa v rámci hlavnej úlohy „Stanovenie a identifikácia mikroskopických húb v pitných vodách v SR“ sa do jej plnenia zapojilo 26 regionálnych úradov verejného zdravotníctva z 8 krajov. Sumárne bolo vyšetrených 3 177 vzoriek pričom prítomnosť mikroskopických húb sa zistila v 91,70% vzoriek pitných vôd. 86,34% vzoriek vykazovalo menej ako 100 KTJ mikroskopických húb v objeme 100 ml.

Je treba zdôrazniť, že v prípade výskytu potenciálne toxinogénnych druhov je treba vodu považovať za zdravotne závadnú (nevhodnú) na pitné účely.

Najvýznamnejšie potencionálne toxinoprodukčné druhy sú: Aspergillus flavus, Aspergillus ochraceus, Aspergillus versicolor, Aspergillus fumigatus, Fusarium species, Penicillium expansum.

Prítomnosť citovaných druhov mikroskopických húb v pitnej vode je preto z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva nežiadúca.

Špecializované pracovisko pre mykológiu – národné referenčné centrum je v rámci regionálnych úradov verejného zdravotníctva zriadené na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade.