Začína čas kliešťov, nepodceňujte ich!

Hovoriť o kliešťoch v tomto období je nanajvýš aktuálne- jarná aktivita kliešťov začína koncom marca a vrcholí v apríli a máji, druhý krát sa začínajú páriť a množiť na jeseň, hlavne v septembri. Pre život kliešťa sú domovom hlavne trávnaté porasty, pri chôdzi, či ležaní vo vysokej tráve, dokáže kliešť využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža.

Keď také miesto nájde zakliešti sa, pričom spôsobí drobné poranenie. „V prvom momente človek necíti nič, pretože kliešť miesto vpichu znecitlivie obsahom štiav, ktoré vylúči. Prisatie si ani neuvedomíme, až kým si náhodne nevšimneme, že ho máme. Čo je však omnoho závažnejšie, časť populácie kliešťov, ktorá žije v prírode aj na Slovensku je infikovaná niektorými etiologickými mikroorganizmami ktoré prenášajú na človeka. Dominuje hlavne kliešťová encefalitída, častá je aj lymeská borelióza. Okrem týchto dvoch chorôb prenáša kliešť aj Q horúčku, alebo tularémiu, tá sa na Slovensku vyskytuje zriedkavo“, stručne popisuje proces prisatia kliešťa a jeho možné neliečené dôsledky vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v(RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová.

Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom, len treba k tomu podľa MUDr. Avdičovej pristupovať s chladnou hlavou a nerobiť trhavé pohyby. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok. Tieto prípravky ničia vírusy a baktérie, ktorými môže byť kliešť nainfikovaný. Endemické oblasti (výskyt nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Toto veľké ohnisko sa tiahne od jeho prameňa až po miesto, kde sa vlieva do Dunaja.

Kým v minulosti bolo infikovanými kliešťami zamorená len ľavá strana Váhu, v 70-tych rokoch minulého storočia sa to rozšírilo aj na jeho pravú stranu. „V tejto oblasti zaznamenávame mnoho rokov najvyššiu chorobnosť, aj keď treba povedať, že v SR nie je chorobnosť na kliešťovú encefalitídu vysoká. Ide ročne o 70 až 90 prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu, ktorá trvá v priemere dva týždne. Z toho dôvodu sa v SR nikdy neuvažovalo o celoplošnej vakcinácii proti tejto chorobe, pretože mnoho ľudí nie je vystavené tomuto riziku,“ uviedla MUDr. Avdičová. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdená endemičnosť.

Proti chorobám, ktoré prenášajú kliešte, máme k dispozícii len očkovaciu látku proti kliešťovej encefalitíde, ktorá je vysoko účinná a odporúča sa ľuďom ako lesní robotníci, geodeti, geológovia, či orientační bežci a iní športovci, ktorí behávajú v prírode. Proti kliešťovej encefalitíde sa využíva prevencia hlavne u profesionálnych osôb, no podľa MUDr. Avdičovej pribúdajú postupne občania, ktorí dávajú očkovať svoje deti. „Na lymskú boreliózu sa zatiaľ nepodarilo vedcom vyvinúť účinnú očkovaciu látku. V európskych podmienkach je mikroorganizmus, ktorý spôsobuje toto ochorenie , totiž veľmi variabilný. Jediná ochrana je prevencia- chodiť do prírody oblečený, spodnú časť nohavíc stiahnuť, po návrate domov si dôkladne prezrieť telo, hlavne tie miesta, kde je koža tenká“, zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Lymská borelióza je pomerne vážne ochorenie, ktorého výskyt v SR stúpa.

Vyskytuje sa v troch klinických obrazoch. Prvý je akútny- začervenanie vznik erytému), ktoré sa zväčšuje v mieste vpichu nie hneď po ňom, ale v odstupe do jedného týždňa. Erytém postupne rastie, pohybuje sa a preto sa mu hovorí migrant. Táto fáza sa dá dobre liečiť antibiotikami, keď ju však prehliadneme, prejde do chronickej fázy. Tá už má podobu buď postihnutia pohybového aparátu a ak sa pri vyšetrení u lekára zistí, že pacient má prítomné protilátky proti lymskej borelióze, tiež nastúpi antibiotická liečba. Táto fáza liečenie je však omnoho zložitejšia. Ochorenie môže mať aj neurologickú forma -aj po dlhšom čase po zaklieštení sa pacient začne začať sťažovať na bolesti hlavy a príznaky, ktoré sa nedajú bližšie určiť. Lekár to zistí len z vyšetrenia krvi.

Tak, ako kliešť môže chorobu preniesť okrem človeka aj na zvieratá, môže sa od infikovaných zvierat aj nakaziť. Nákaze sú vystavené hlavne kozy, ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus sa vylučuje do mlieka. Toto ochorenie sa teda môže preniesť aj pri konzumácii mlieka nakazených kôz a výrobkov z tohto mlieka, ktoré nie sú dostatočne tepelne opracované. „SR má najviac ochorení po konzumácii takýchto výrobkov. Slovensko sa do dejín histórie kliešťovej encefalitídy zapísalo v roku 1950 veľkou epiSdémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie. Kozy boli nakazené a na kliešťovú encefalitídu ochorelo skoro 500 ľudí. Citujú nás tým aj vo svetovej literatúre. Menšie epidémie sa vyskytujú každý rok, najčastejšie po konzumácii výrobkov, kde bol použitý mix ovčieho a kozieho mlieka, ktoré neprešlo dostatočným tepelným spracovaním,“ uviedla MUDr. Avdičová.

Najoptimálnejšie obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde je koniec februára, druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca, alebo začiatkom apríla, ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením až päť rokov.