Kofeín - zdravý alebo škodlivý pre naše zdravie?
Vo viacerých kultúrach majú potraviny a nápoje, ktoré obsahujú kofeín, nezastupiteľnú úlohu. Kofeín patrí medzi najpreskúmanejšie zložky potravy, ale doterajšie vedecké poznatky nie sú úplné, teda stále o ňom nevieme všetko, čo by sme mohli. V tomto príspevku si kladieme za cieľ v krátkosti zhrnúť psychologické účinky tejto bežne dostupnej zlúčeniny, tiež chceme preštudovať či kofeín nejako vplýva na riziko vzniku ochorení, ako sú napr. srdcovo-cievne ochorenia a rakovina alebo ako pôsobí nadmerný príjem kofeínu na užívateľov.
Kofeín je xantínový alkaloid ktorý sa nachádza v rôznych rastlinách, ako sú napr. kávové a kakaové bôby, čajové listy, guaranové plody, kolové orechy, a pridáva sa do nealkoholických nápojov ako aj do liekov, či už voľne predajných alebo na lekársky predpis. Pôsobí ako prírodný pesticíd ochraňujúci rastlinu pred škodlivým hmyzom. Priemerný obsah kofeínu v praženej mletej káve je asi 85 mg na 150 ml (1 šálka), v instantnej káve je to 60 mg, v bezkofeínovej káve 3 mg, v sypanom a porciovanom čaji 30 mg, v instantnom čaji 20 mg a šálka kakaa alebo čokolády obsahuje 4 mg kofeínu. Pohár (200 ml) kofeínového nealkoholického nápoja obsahuje 20 – 60 mg kofeínu.
Dospelí v Európe skonzumujú denne v priemere 200 mg (100 – 400 mg) kofeínu, hlavne formou kávy a čaju, ale tiež v nealkoholických (vrátane tzv. „energetických“) nápojoch. Príjem kofeínu však významne ovplyvňujú kultúrne návyky. Obyvatelia severských európskych krajín sú známi ako silní kávičkári: v Dánsku, Fínsku, Nórsku alebo Švédsku dosahuje priemerný príjem kofeínu 400 mg/deň. Deti, mladiství a ľudia nekonzumujúci kávu prijímajú kofeín najmä prostredníctvom čaju a nealkoholických nápojov.Čítajte viac o čajoch a kofeíne.
Podľa európskej smernice 2002/67/ES musí byť prítomnosť kofeínu na nápojoch, ktoré ho obsahujú viac než 150 mg/L, zreteľne vyznačená na etikete. Toto pravidlo sa vzťahuje na niektoré nealkoholické a energetické nápoje, nie však na čaj, kávu a podobné výrobky, nakoľko sa predpokladá, že spotrebitelia sú oboznámení so skutočnosťou, že tieto nápoje sú významným zdrojom kofeínu a že jeho obsah v nápoji závisí od spôsobu prípravy (doba extrakcie). Legislatíva jednotlivých členských štátov EÚ je v súlade s touto smernicou.
Metabolizmus kofeínu
Kofeín sa vstrebe do krvného obehu v priebehu 30 – 45 minút po požití. Následne dochádza k jeho distribúcii prostredníctvom vody v organizme a neskôr sa metabolizuje a vylučuje z organizmu prostredníctvom moču. Jeho priemerný polčas rozkladu v tele je 4 hodiny (odhady sa pohybujú medzi 2 – 10 hodinami). Tehotenstvo spomaľuje rýchlosť jeho metabolizácie, preto je hladina kofeínu u tehotných žien vyššia.
Schopnosť kofeínu zvyšovať bdelosť a udržiavať pozornosť je pomerne dobre zdokumentovaná, podobne ako jeho hlavné pôsobenie v úlohe stimulátora centrálnej nervovej sústavy vďaka tomu, že pôsobí opačne ako adenozín. Adenozín je chemická látka prirodzene sa vyskytujúca v organizme, ktorá pôsobí ako posol pri regulácii mozgovej činnosti a úprave stavu bdelosti (aktivity) a spánku (je to „signál únavy“). Kofeín blokuje špecifické receptory adenozínu v nervových tkanivách vrátane mozgu, čím sa udržiava stav aktivity. Týmto mechanizmom kofeín môže zlepšiť duševnú a telesnú výkonnosť a oddialiť nástup únavy. Blokovanie adenozínovych receptorov pravdepodobne zodpovedá aj za zúženie ciev, čo tlmí migrénu a bolesť hlavy, a preto je kofeín zložkou mnohých analgetík.1,2
Citlivosť na kofeín
Existujú značné rozdiely medzi ľuďmi v citlivosti na kofeín. Vedci nedávno objavili “gén pomalého metabolizmu“. U osôb s týmto génom sa kofeín metabolizuje omnoho pomalšie. Výsledky nedávno publikovanej epidemiologickej štúdie ukázali, že medzi ľuďmi s týmto génom je konzumácia kávy spojená so zvýšeným rizikom ľahších srdcových príhod, čo nasvedčuje, že kofeín má v tejto otázke významnú úlohu, avšak je to potrebné overiť v ďalších štúdiách.
Tehotné ženy a ľudia podstupujúci liečbu, alebo ľudia ktorí sú citliví na kofeín, by mali byť opatrní a umiernení pri jeho prijímaní. Väčšina dostupných údajov z epidemiologických štúdií naznačuje, že pokiaľ celkový príjem kofeínu je nižší ako 300 mg denne, nevyskytujú sa žiadne problémy. Otázka možného vplyvu na priebeh tehotenstva a potomka pri pravidelnom príjme kofeínu nad uvedený limit stále ostáva otvorená. Vzhľadom k tejto skutočnosti, ako aj kvôli spomalenému metabolizmu kofeínu, sa v tehotenstve odporúča striedmy príjem kofeínu z ľubovoľných zdrojov. U detí, ktoré obyčajne nekonzumujú veľa čaju alebo kávy, je príjem kofeínu z energetických nápojov, koly alebo iných nealkoholických nápojov, asi 5,3 mg na kg telesnej hmotnosti a deň (napr. 160 mg kofeínu u 10 ročných detí). Môže to viesť ku krátkodobým zmenám správania, ktoré sa prejavujú napr. zvýšenou aktivitou, podráždenosťou, nervozitou alebo stavmi úzkosti.
Akútne účinky kofeínu
Dávky kofeínu 100 – 600 mg zbystrujú a vyjasňujú myseľ a zlepšujú všeobecnú telesnú koordináciu. Na druhej strane môže príjem kofeínu viesť k nesústredeniu a strate schopnosti ovládať jemnú motoriku. Príjem väčší ako 2 000 mg môže spôsobovať nespavosť, vyvolávať triašku a zrýchlené dýchanie. Tieto symptómy je možné niekedy pozorovať aj pri nižších dávkach. S pravidelnosťou jeho príjmu sa však vyvíja tolerancia voči týmto následkom – stimulačné účinky kofeínu u pravidelných kávičkárov sa prejavia v menšej miere než u príležitostných konzumentov.
Kofeín má mnoho ďalších akútnych účinkov. Stimuluje uvoľňovanie kortizolu a adrenalínu, čo spôsobuje nárast krvného tlaku a zrýchlenie srdcovej činnosti. Má tiež močopudné účinky, vedie k uvoľneniu priedušiek, zvyšuje produkciu tráviacich štiav a zrýchľuje metabolizmus.
Kofeín a zdravie
Väčšina štúdií, venovaných súvisu medzi kofeínom a zdravím, sa zameriava na kávu. To spôsobuje ťažkosti pri odlíšení účinku samotného kofeínu od účinku kávy (kávového nápoja) ako celku. Striedmy príjem kofeínu do 300 mg, alebo zodpovedajúci trom šálkam kávy, zvyčajne nespôsobuje žiadne zdravotné problémy, ak človek inak žije zdravo (strava, pitie alkoholu, fajčenie a cvičenie).
Srdcovocievne ochorenia
Niekoľko desaťročí bol kofeín stredobodom záujmu v oblasti výskumu srdcovocievnych ochorení, pretože sa predpokladala jeho súvislosť so zmenami obsahu tuku v krvi, krvným tlakom, arytmiou a ďalšími poruchami funkcie srdca. Aj keď striedmy príjem kofeínu zvyčajne nie je spojený so zvýšeným rizikom ochorenia srdca, je ťažké vylúčiť takéto súvislosti pri jeho nadmernom užívaní. Vysoký príjem kofeínu je zvyčajne spojený s nadmerným pitím kávy, a to sa často spája s ďalšími faktormi ovplyvňujúcimi možnosť vzniku ochorenia – napríklad fajčenie, nedostatočná fyzická aktivita, príjem nasýtených tukov alebo nadmerné pitie alkoholu.
Krvný tlak
Aj keď sa niekoľko desaťročí predpokladalo že príjem kofeínu vedie k zvyšovaniu krvného tlaku, najnovšie klinické a laboratórne štúdie nepreukázali žiaden vplyv zvyčajného príjmu kofeínu. Napriek protichodným výsledkom, boli opísané zvýšené hodnoty krvného tlaku často u ľudí, ktorí bežne neprijímali kofeín, u mladších ľudí a po jeho rýchlom požití. Pokiaľ nie sú k dispozícii jednoznačné vedecké závery, odporúča sa ľuďom trpiacim na vysoký krvný tlak striedmosť.3
Cholesterol v krvi
Štúdie, pochádzajúce najmä zo škandinávskych krajín, poukazujú na skutočnosť, že káva môže zvyšovať hladinu celkového a LDL -cholesterolu (zlý cholesterol), ktoré predstavujú známe rizikové faktory pri vzniku srdcových ochorení. Zdá sa, že takto pôsobí iba nefiltrovaná (turecká) káva pripravená zaliatím vriacou vodou (filtrovaná, precedená alebo instantná káva nezvyšuje obsah cholesterolu v krvi) a toto pôsobenie sa nedá pripísať obsahu kofeínu.
Pravdepodobnou príčinou je obsah niektorých látok v káve, ktoré sa nazývajú diterpény a sú vo väčších množstvách prítomné v niektorých odrodách kávových bôbov, ale počas filtrácie sa dajú odstrániť.
Srdcovocievne ochorenia
Zjavný súvis medzi dlhodobým pravidelným užívaním kávy a rizikom vzniku srdcovocievnych ochorení nepredstavuje zvýšené riziko pri striedmej konzumácii kávy. Rozsiahla štúdia veľkej skupiny ľudí, ktorej výsledky boli publikované v r. 2006,4 ktorej sa zúčastnilo viac než 120 000 Američanov vo veku od 14 do 20 rokov, nepreukázala, že by pitie kávy alebo príjem kofeínu nejakým spôsobom zvýšili riziko vzniku týchto ochorení, dokonca ani pri silných kávičkároch (pitie 6 alebo viac šálok/deň). Na druhej strane, dve nedávno publikované štúdie naznačujú, že pitie kávy môže v určitých prípadoch viesť k ľahším srdcovým infarktom: mierni/príležitostní konzumenti kávy (pitie 1 alebo menej šálok/deň), ľudia, u ktorých existuje tri a viac rizikových faktorov pre vznik tohto ochorenia, a tiež tí, ktorí majú spomalený metabolizmus kofeínu. Niekoľko štúdií preukázalo že u striedmych konzumentov kávy je riziko vzniku tohoto ochorenia nižšie, čo pravdepodobne súvisí s antioxidantmi prítomnými v káve.5 Súvislosť medzi kofeínom a srdcovou arytmiou, stavom pri ktorom srdce bije nepravidelne a často príliš rýchlo, je nepreukázaná.
Rakovina
Neexistuje žiaden dôkaz, že by príjem kofeínu bol rizikovým faktorom pre vznik rakoviny u ľudí. Tento názor podporuje aj Fond pre svetový výskum rakoviny (World Cancer Research Fund) ktorého zástupcovia v komplexnej prehľadovej štúdii konštatovali, že “väčšina dôkazov naznačuje, že pravidelné pitie kávy a/alebo čaju a riziko vzniku rakoviny nijako významne spolu nesúvisia”. Nedávno realizovaný výskum poukazuje na to, že pitie kávy môže chrániť organizmus pred vznikom niektorých druhov rakoviny, napr. rakovinou hrubého čreva alebo pečene, ale táto skutočnosť je ešte len v štádiu výskumu.
Ďalšie možné prospešné pôsobenie
Pitie kávy môže pozitívne pôsobiť pri cukrovke typu 2, pri Parkinsonovej chorobe a chorobách pečene (cirhóza a hepatocelulárny karcinóm). Narastajú dôkazy o tom, že pitie kávy môže chrániť organizmus pred cukrovkou 2. typu. Ako je bežné v mnohých oblastiach výskumu, presný mechanizmus tohoto evidentne ochranného pôsobenia ešte stále čaká na objasnenie. Ako najpravdepodobnejšie sa zdá, že zlúčeniny v káve, iné než kofeín, môžu byť zodpovedné za toto pôsobenie, pretože sa to potvrdilo pri kávach obsahujúcich kofeín, ako aj pri kávach bezkofeínových. Narastá aj počet dôkazov, že pitie kávy napomáha udržaniu rozumových schopností počas starnutia. Uvedené dlhodobé prospešné pôsobenie je možné dať do súvisu s kofeínom ako aj s antioxidantmi a flavononoidmi prítomnými v káve, ale túto skutočnosť je potrebné ešte vedecky potvrdiť. Čítajte viac o káve a antioxidantoch.
História využívania kofeínu
- R. 2737 pred n. l. - Číňania začali pripravovať čaj z čajových lístkov
- 575 n. l. - Káva objavená v Afrike
-
- storočie - Arabi konzumujú kávu
- 1519 - Aztéci zoznámili Španielskych dobyvateľov s čokoládou
- po r. 1880 - Prvý kofeín obsahujúci nealkoholické nápoje
-
- Higdon J. et al (2006). Coffee and health: a review of recent human research. Critical Reviews in Food Science and Nutrition 46(2):101-23
-
- Fredholm B. et al (1999). Actions of caffeine in the brain with special reference to factors that contribute to its widespread use. Pharmalogical Review 51,1:83-133
-
- Myers M.G. (2004). Effect of Caffeine on Blood Pressure Beyond the Laboratory. Hypertension 43:724-5
-
- López-García L. et al (2006). Coffee Consumption and Coronary Heart Disease in Men and Women: A Prospective Cohort Study. Circulation 113:2045-53
-
- Cornelis M.C. and El-Sohemy A. (2007). Coffee, caffeine and coronary heart disease. Current Opinion in Lipidology 18(1):13-9
Ďalšie informácie
- Commission Directive 2002/67/EC of 18 July 2002 on the labelling of foodstuffs containing quinine, and of foodstuffs containing caffeine: eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/en/oj/2002/l_191/l_19120020719en 00200021.pdf
- Everything You Need to Know About Caffeine: www.ific.org/publications/brochures/caffeinebroch.cfm
- Caffeine and Women's Health: www.ific.org/publications/brochures/caffwomenbroch.cfm
- Opinion of the Scientific Committee on Food on Energy Drinks: 21 January 1999 and 5 March 2003: ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out22_en.html
- www.cosic.org
ČASOPIS FOOD TODAY 05/2007
Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.
