Prekysľovanie organizmu

Naša krv, je z 20% kyslá, ale až 80% alkalická, čiže zásaditá. Keď konzumujeme prevažne potraviny zvyšujúce kyslosť vnútorného prostredia, organizmus sa bráni zvýšeným vylučovaním vápnika z kostí i zubov. Trvalé prekyslenie organizmu vedie ku poškodzovaniu orgánov, pocitu únavy, depresií, vzniku chorôb. Preťažené sú najmä orgány vylučovacie, predovšetkým obličky - vylučujú splodiny metabolizmu močom, pľúca - neustále vydychujú oxid uhličitý, vznikajúci pri metabolických premenách v organizme, pokožka - najväčší orgán na vylučovanie kyselín formou potenia, hrubé črevo - zbavuje telo kyselín stolicou. Z toho vyplýva, že ak si chceme zachovať vnútorné prostredie organizmu v rovnováhe, príjem kyslých a zásaditých potravín by mal byť v pomere 1:4.

Teda na štyri diely zásaditej potravy si môžme dovoliť skonzumovať jeden diel kyslej. Nuž a medzi ďalšie kyslo reagujúce potraviny okrem cukru patrí predovšetkým mäso, ďalej sú to všetky živočíšne tuky, rafinované oleje biely chlieb i pečivo, cestoviny z bielej múky, čokoláda a soľ a niektoré druhy ovocia (tie však majú mnohé iné nenahraditeľné funkcie pri prísune enzýmov, vitamínov a nerastných látok!).

Práve kyseliny, ktoré vznikajú v tele pri látkovej premene, nám veľmi znepríjemňujú život. Pri mnohých problémoch ani nevieme, že ich spôsobuje prekyslené prostredie organizmu. V našom tele vzniká:

• kyselina octová - zo sladkostí a bielej múky
• kyselina mliečna - zo svalovej námahy
• kyselina močová - z mäsa a odumierajúcich buniek
• kyselina uhličitá a fosforečná - z rôznych sýtených nápojov
• kyselina sírová - z bravčového mäsa a zadržiavaných vetrov
• kyselina dusičná - z niektorých druhov syrov a údenín
• tanín - z kávy, čaju, z potravinárskych farbív, konzervačných látok, umelých aromatických látok,
• kyselina acetylsalicylová - z mnohých, najčastejšie užívaných liekov proti bolesti
• ovocné kyseliny - z nápojov a (takmer neuveriteľné!) aj z kozmetiky

Najväčší podiel na odpadových látkach v tele má kyselina močová, prekyslenie (nadbytok kyseliny močovej) - preťažuje obličky, pečeň, obmedzuje ich filtračnú schopnosť, kyslý odpad sa ukladá v tuku, nervovom systéme a v orgánoch, dôsledkom sú ochorenia ako dna, žlčové a obličkové kamene, svalový a kĺbový reumatizmus, bolesti hlavy, zápcha, cukrovka, vysoký krvný tlak, odvápnenie kostí a následky: kazivosť zubov a pórovitosť kostí, krehkosť tepien a žíl, kŕčové žily, pálenie záhy - podráždenie pažeráka žalúdočnou kyselinou alebo žlčou (natrávený obsah žalúdka vteká do pažeráka) a nakoniec zníženie obranyschopnosti organizmu.

Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že akékoľvek mäso, ktoré nám ponúkajú v obchode, obsahuje zvyšky antibiotík, rastových hormónov, negatívnych látok vznikajúcich zo šoku pri zabíjaní v tele zvierat a škodlivín z nekvalitného krmiva, ktoré sú súčasťou stravy zvierat. Hovädzie mäso, najmä vnútornosti, obsahuje škodlivín najviac, keďže hovädzí dobytok relatívne najdlhšie žije, a tak sa ukladajú v tele zvierat dlhší čas. Ďalej živočíšne potraviny neobsahujú vlákninu (nestráviteľnú zložku rastlinných potravín), ktorá prirodzene čistí hrubé črevo: dôsledkom je zápcha a trávenina pomaly postupuje hrubým črevom, zostáva tu veľmi dlho, nastáva jej hnilobný rozklad, vznikajú toxické a rakovinotvorné látky, ktoré prenikajú cez stenu čriev do celého organizmu čo vedie až k autotoxikácii (samootravovaniu) organizmu. Mäso môžeme dokonale nahradiť obilninami, strukovinami, a olejnatými jadrami i semenami (mak, orechy, oriešky, ľan, slnečnica, tekvica...).

Naše telo si spočiatku pri prekyslení vie poradiť – pomocou minerálnych látok zo stravy a neskôr zo svojich zásobární (kosti, chrupavky, zuby, nechty, vlasy, steny ciev…) dokáže prebytočné kyseliny čo najrýchlejšie zneutralizovať, hlavne preto, aby si udržalo správny ph - faktor krvi.

Produktom neutralizácie kyselín sú soli, ktoré sú nečistotami v našom organizme. Ak hovoríme o zbavovaní tela škodlivín, máme na mysli vylučovanie týchto nežiadúcich solí. V podstate vylučujeme kyseliny, ktoré zneutralizovali naše obličky a koža.

Biologicky hodnotná strava podporujúca tvorbu zásaditých látok pomáha telu v správnej látkovej premene (ovocie, zelenina, pšeničné otruby a klíčky, sója, fazuľa, lieskovce, madle, mlieko čerstvé nepasterizované a výrobky z neho - jogurty, acidofilné mlieko (tepelne neupravené), gaštany, kokos, mak, slnečnica, naklíčené obiloviny, naklíčené strukoviny, naklíčené semená, droždie, huby, bylinkové čaje, pramenitá voda…).

Ovocie - všetky druhy, pre nás je najvhodnejšie ovocie z našej zemepisnej šírky, zrelé, čerstvé, nekonzumujeme ho po jedle, nedoporučuje sa kombinovať veľmi kyslé a veľmi sladké ovocie, podporuje očistu organizmu, dodáva energiu, vitamíny, vlákninu, ovocný cukor.

Zelenina – vhodné sú všetky druhy, obsahujú vitamíny, minerály a stopové prvky, vlákninu, bielkoviny, konzumujeme ju najmä surovú, ako uvarená má vyšší glykemický profil, a teda spôsobí vyššie výkyvy glykémie – krvného cukru, taktiež v surovom stave obsahuje viac enzýmov potrebných k tráviacim procesom a telo tým šetrí vlastné enzýmy.

Obilniny - predstavujú základ výživy, sú zdrojom energie (pšenica, raž, jačmeň, ovos, všetky obilné vločky, ryža, kukurica, pšeno, pohánka).

Avšak neuvážene nadmerná spotreba niektorých cereálnych výrobkov s vysokým obsahom vlákniny prináša určité úskalie. Najmä ide o zvýšenie hladiny kyseliny šťavelovej (napr. vysokou spotrebou otrúb alebo ovsených vločiek) a tým znížená utilizácia (zúžitkovanie) vápnika a železa, čo môže viesť napr. k osteoporóze. Doporučená dávka vlákniny pre dospelého človeka je 30g / denne. Kritérium k posúdeniu množstva vlákniny v strave je celková doba prechodu potravy tráviacim traktom a množstvo stolice. Napríklad u Afričanov je celková doba trávenia potravy 30 hodín pri hmotnosti stolice 0,5 kg, oproti tomu u Američanov je to 60 hodín a 0,1 kg stolice. Z toho vyplýva, že adekvátny príjem vlákniny zvyšuje objem stolice a urýchľuje peristaltiku čriev, čím nedochádza k hnitiu potravy v črevách, sú dobre čistené a naviac vláknina na seba viaže škodliviny, ktoré tak z tela odvádza.

Za neutrálne potraviny sa považuje med, banán, melón, sladké jablká, paradajky.
Bežná strava pôsobí skôr kyselinotvorne (hotové práškové a konzervované jedlá, mäso, mliečne výrobky, biela múka, nápoje s oxidom uhličitým, cukor, káva, alkohol, soľ, kakao, čokoláda, zaváraniny a konzervované potraviny, pasterizované ovocné džúsy, aromatizované a prifarbované nápoje a potraviny..).