Čo spôsobujú niektoré potraviny v našom organizme?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Čo spôsobujú niektoré potraviny v našom organizme

Chemicky upravovaná, rafinovaná a tým pre človeka nevhodná strava má minimálnu výživnú hodnotu, človek konzumuje nadbytočné množstvo potravy, čo vedie k obezite a nedostatku základných živín (enzýmov, vitamínov, minerálov a stopových prvkov). Ak sa k nesprávnej strave pridá nedostatok pohybu, psychické napätie, stres a znečistené životné prostredie, človeka postihujú choroby (alergie, choroby horných dýchacích ciest, vysoký krvný tlak, kôrnatenie ciev, cukrovka, srdcovo-cievne choroby, vredy žalúdka a dvanástnika, nádorové ochorenia...).

Strava dnešného človeka je väčšinou kyselinotvorná, pretože obsahuje veľké množstvo kyselinotvorných potravín - cukru, mäsa, živočíšnych tukov, rafinovaných olejov, bieleho chlieba i pečiva, cestovín z bielej múky a sladených bublinkových nápojov.

Vnútorné prostredie zdravého ľudského organizmu je mierne zásadité, častou konzumáciou kyselinotvorných potravín je táto acidobázická rovnováha organizmu narušená. Práve toto kyslé prostredie oslabuje našu obranyschopnosť a je živnou pôdou pre rast baktérií a zápalové komplikácie v celom tele.

Prečítajte si tiež:

Trikrát STOP týmto potravinám

Ako sa správa cukor v našom tele

Jednoduché cukry – monosacharidy a disacharidy (ale i ovocný cukor a med) - nie sú vo vnútri spojené žiadnou väčšou väzbou, ktorú by bolo treba enzymaticky štiepiť, vstrebávajú sa priamo a veľmi rýchlo do krvi. Tým dôjde k okamžitému zvýšeniu ich obsahu v krvi a nastáva stav nazývaný hyperglykémia (nadbytok krvného cukru).

Pretože to nie je pre organizmus priaznivé, snaží sa to kompenzovať vyplavením nadbytku hormónu - inzulínu zo slinivky brušnej (pankreasu), ktorý umožňuje prestup glukózy do buniek. Inzulín však príliš rýchlo zníži hladinu cukru v krvi a v dôsledku toho dôjde k jeho prílišnému zníženiu – hypoglykémii, kedy sa objavuje hlad, chuť na sladké, podráždenosť, bolesť hlavy, únava, atď. Prudké výkyvy glykémie v dôsledku konzumácii cukru, sladkých nápojov, sušienok, ovocia však značne namáhajú slinivku brušnú a to predstavuje riziko vzniku cukrovky (diabetes mellitus II.typu).

Jednoduché cukry telo rýchlo vstrebáva, prijme a využitie – to sú prudké nefyziologicky rýchle reakcie podobné "výbuchu", preto vonkajším prejavom ich spotreby je rozrušenie, nesústredenosť až agresivita (hlavne v spojení rafinovaného cukru – sacharózy s mliečnym cukrom – laktózou, tj. mliekom alebo mliečnym výrobkom), med, javorový sirup, ovocný cukor majú podobný účinok ako rafinovaný cukor, ale v menšej miere.

Dnešná prehnaná konzumácia cukru spôsobuje, že prebytky cukru sú ukladané na rôznych miestach tela, predovšetkým vo forme glykogénu (zásobný živočíšny škrob v pečeni a vo svaloch). Ak množstvo glykogénu prevýši kapacitu pečene, glykogén sa uvoľňuje do krvného obehu v podobe mastných kyselín. Tie sa ukladajú najprv do menej aktívnych miest tela – boky, stehná, stredné partie trupu, neskôr i do aktívnejších orgánov ako sú srdce a obličky, ktoré sa stanú obloženými vrstvou tuku, čím je oslabená ich normálna funkcia.

Rafinovaný cukor má vplyv aj na schopnosť myslenia, a to tým, že ničí črevné baktérie, tvoriace vitamíny skupiny B, naviac cukor tieto vitamíny odčerpáva, pretože ich spotrebúvava pre svoj metabolizmus. Tieto vitamíny sú nevyhnutné pre tvorbu kyseliny glutámovej, ktorá priamo ovplyvňuje mentálne aktivity prebiehajúce v mozgu. Nedostatok tejto zložky môže sposobiť zhoršenie pamäti a oslabuje jasnosť myslenia.

Konzumáciou cukru je ovplyvnený aj imunitný systém – zistilo sa, že schopnosť bielych krviniek ničiť mikroorganizmy môže byť takmer paralyzovaná po požití cukru. Rafinovaný cukor ako vysoko čistený produkt (zbavený všetkých minerálnych látok, vitamínov, vlákniny, atď.), má za následok ochabnutie psychického i fyzického stavu. Negatívne pôsobí najmä na parasympatikový nervový systém.

Ďalším a hlavným negatívom je silné kyselinotvorné pôsobenie jednoduchých cukrov. Cukor prispieva k prekysleniu organizmu a tým oslabuje našu obranyschopnosť. Konzumácia cukru prispieva k vytvoreniu optimálneho prostredia pre rast baktérií a zápalových komplikácií v celom tele, ochudobňuje telo o minerálne látky a oslabuje imunitný i nervový systém. PH krvi je normálne mierne zásadité (7,36 - 7,44). Prísun silne zásaditého rafinovaného cukru spôsobí reakciu, pri ktorej sa krv stáva kyslejšia (kyslé pH = 0 až 7, neutrálne pH = 7, zásadité pH = 7 až 14).

K vyrovnaniu tohto stavu sú využívané minerály, najmä vápnik, ktorý sa v zvýšenej miere uvoľňuje z kostí a zubov (a spôsobuje ich kazivosť a oslabenie kostí). Organizmus sa snaží tento stav neutralizovať pomocou minerálnych látok, kedže jednoduché cukry žiadne minerály neobsahujú, dochádza k vyplavovaniu vápnika a horčíka. Ďalej vzniká nedostatok vitamínu B1, potrebného pre metabolizmus sacharidov, ktorý jednoduchý cukor neobsahuje, ale spotrebúvava. Ak sa dostane do žalúdka biely rafinovaný cukor, žalúdok je dočasne ochromený, pretože rafinovaný cukor je silná zásada a aby bola dosiahnutá rovnováha, žalúdok vylúči veľké množstvo kyselín, ak sa to opakuje v dlhom časovom úseku, môže dôjsť až k poškodeniu steny žalúdka a vzniku žalúdočných vredov.

Prekysľovanie organizmu

Naša krv, je z 20% kyslá, ale až 80% alkalická, čiže zásaditá. Keď konzumujeme prevažne potraviny zvyšujúce kyslosť vnútorného prostredia, organizmus sa bráni zvýšeným vylučovaním vápnika z kostí i zubov. Trvalé prekyslenie organizmu vedie ku poškodzovaniu orgánov, pocitu únavy, depresií, vzniku chorôb. Preťažené sú najmä orgány vylučovacie, predovšetkým obličky - vylučujú splodiny metabolizmu močom, pľúca - neustále vydychujú oxid uhličitý, vznikajúci pri metabolických premenách v organizme, pokožka - najväčší orgán na vylučovanie kyselín formou potenia, hrubé črevo - zbavuje telo kyselín stolicou. Z toho vyplýva, že ak si chceme zachovať vnútorné prostredie organizmu v rovnováhe, príjem kyslých a zásaditých potravín by mal byť v pomere 1:4.

Teda na štyri diely zásaditej potravy si môžme dovoliť skonzumovať jeden diel kyslej. Nuž a medzi ďalšie kyslo reagujúce potraviny okrem cukru patrí predovšetkým mäso, ďalej sú to všetky živočíšne tuky, rafinované oleje, biely chlieb i pečivo, cestoviny z bielej múky, čokoláda a soľ a niektoré druhy ovocia (tie však majú mnohé iné nenahraditeľné funkcie pri prísune enzýmov, vitamínov a nerastných látok!).

Práve kyseliny, ktoré vznikajú v tele pri látkovej premene, nám veľmi znepríjemňujú život. Pri mnohých problémoch ani nevieme, že ich spôsobuje prekyslené prostredie organizmu. V našom tele vzniká:

• kyselina octová - zo sladkostí a bielej múky

• kyselina mliečna - zo svalovej námahy

• kyselina močová - z mäsa a odumierajúcich buniek

• kyselina uhličitá a fosforečná - z rôznych sýtených nápojov

• kyselina sírová - z bravčového mäsa a zadržiavaných vetrov

• kyselina dusičná - z niektorých druhov syrov a údenín

• tanín - z kávy, čaju, z potravinárskych farbív, konzervačných látok, umelých aromatických látok

• kyselina acetylsalicylová - z mnohých najčastejšie užívaných liekov proti bolesti

• ovocné kyseliny - z nápojov a aj z kozmetiky

Najväčší podiel na odpadových látkach v tele má kyselina močová, prekyslenie (nadbytok kyseliny močovej) - preťažuje obličky, pečeň, obmedzuje ich filtračnú schopnosť, kyslý odpad sa ukladá v tuku, nervovom systéme a v orgánoch, dôsledkom sú ochorenia, ako dna, žlčové a obličkové kamene, svalový a kĺbový reumatizmus, bolesti hlavy, zápcha, cukrovka, vysoký krvný tlak, odvápnenie kostí a následky: kazivosť zubov a pórovitosť kostí, krehkosť tepien a žíl, kŕčové žily, pálenie záhy - podráždenie pažeráka žalúdočnou kyselinou alebo žlčou (natrávený obsah žalúdka vteká do pažeráka) a nakoniec zníženie obranyschopnosti organizmu.

Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že akékoľvek mäso, ktoré nám ponúkajú v obchode, obsahuje zvyšky antibiotík, rastových hormónov, negatívnych látok, vznikajúcich zo šoku pri zabíjaní v tele zvierat a škodlivín z nekvalitného krmiva, ktoré sú súčasťou stravy zvierat. Hovädzie mäso, najmä vnútornosti, obsahuje škodlivín najviac, keďže hovädzí dobytok relatívne najdlhšie žije, a tak sa ukladajú v tele zvierat dlhší čas. Ďalej živočíšne potraviny neobsahujú vlákninu (nestráviteľnú zložku rastlinných potravín), ktorá prirodzene čistí hrubé črevo: dôsledkom je zápcha a trávenina pomaly postupuje hrubým črevom, zostáva tu veľmi dlho, nastáva jej hnilobný rozklad, vznikajú toxické a rakovinotvorné látky, ktoré prenikajú cez stenu čriev do celého organizmu čo vedie až k autotoxikácii (samootravovaniu) organizmu.

Mäso môžeme dokonale nahradiť obilninami, strukovinami, a olejnatými jadrami i semenami (mak, orechy, oriešky, ľan, slnečnica, tekvica...).

Naše telo si spočiatku pri prekyslení vie poradiť – pomocou minerálnych látok zo stravy a neskôr zo svojich zásobární (kosti, chrupavky, zuby, nechty, vlasy, steny ciev…) dokáže prebytočné kyseliny čo najrýchlejšie zneutralizovať, hlavne preto, aby si udržalo správny ph - faktor krvi.

Produktom neutralizácie kyselín sú soli, ktoré sú nečistotami v našom organizme. Ak hovoríme o zbavovaní tela škodlivín, máme na mysli vylučovanie týchto nežiadúcich solí. V podstate vylučujeme kyseliny, ktoré zneutralizovali naše obličky a koža.

Biologicky hodnotná strava podporujúca tvorbu zásaditých látok pomáha telu v správnej látkovej premene (ovocie, zelenina, pšeničné otruby a klíčky, sója, fazuľa, lieskovce, madle, mlieko čerstvé nepasterizované a výrobky z neho - jogurty, acidofilné mlieko (tepelne neupravené), gaštany, kokos, mak, slnečnica, naklíčené obiloviny, naklíčené strukoviny, naklíčené semená, droždie, huby, bylinkové čaje, pramenitá voda…).

Ovocie - všetky druhy, pre nás je najvhodnejšie ovocie z našej zemepisnej šírky, zrelé, čerstvé, nekonzumujeme ho po jedle, nedoporučuje sa kombinovať veľmi kyslé a veľmi sladké ovocie, podporuje očistu organizmu, dodáva energiu, vitamíny, vlákninu, ovocný cukor.

Zelenina – vhodné sú všetky druhy, obsahujú vitamíny, minerály a stopové prvky, vlákninu, bielkoviny, konzumujeme ju najmä surovú, ako uvarená má vyšší glykemický profil, a teda spôsobí vyššie výkyvy glykémie – krvného cukru, taktiež v surovom stave obsahuje viac enzýmov potrebných k tráviacim procesom a telo tým šetrí vlastné enzýmy.

Obilniny - predstavujú základ výživy, sú zdrojom energie (pšenica, raž, jačmeň, ovos, všetky obilné vločky, ryža, kukurica, pšeno, pohánka).

Avšak neuvážene nadmerná spotreba niektorých cereálnych výrobkov s vysokým obsahom vlákniny prináša určité úskalie. Najmä ide o zvýšenie hladiny kyseliny šťavelovej (napr. vysokou spotrebou otrúb alebo ovsených vločiek) a tým znížená utilizácia (zúžitkovanie) vápnika a železa, čo môže viesť napr. k osteoporóze. Doporučená dávka vlákniny pre dospelého človeka je 30g / denne. Kritérium k posúdeniu množstva vlákniny v strave je celková doba prechodu potravy tráviacim traktom a množstvo stolice. Napríklad u Afričanov je celková doba trávenia potravy 30 hodín pri hmotnosti stolice 0,5 kg, oproti tomu u Američanov je to 60 hodín a 0,1 kg stolice. Z toho vyplýva, že adekvátny príjem vlákniny zvyšuje objem stolice a urýchľuje peristaltiku čriev, čím nedochádza k hnitiu potravy v črevách, sú dobre čistené a naviac vláknina na seba viaže škodliviny, ktoré tak z tela odvádza.

Za neutrálne potraviny sa považuje med, banán, melón, sladké jablká, paradajky.

Bežná strava pôsobí skôr kyselinotvorne (hotové práškové a konzervované jedlá, mäso, mliečne výrobky, biela múka, nápoje s oxidom uhličitým, cukor, káva, alkohol, soľ, kakao, čokoláda, zaváraniny a konzervované potraviny, pasterizované ovocné džúsy, aromatizované a prifarbované nápoje a potraviny..).

Kombinácia vhodných potravín

Veľmi dôležitá je aj kombinácia potravín, pretože aj nevhodnou kombináciou zdravých potravín môžeme svoje telo poškodzovať a prekysľovať, preto:

• Nekombinujte kyslé a škrobnaté potraviny - kyseliny (ocot, kyselina rajčiakov, pomarančov, citrónov, kyslých jabĺk) ničia enzým ptyalín na trávenie škrobov (obilovín a výrobkov z nich).

• Nekombinujte bielkoviny (hlavne živočíšne) a škrobnaté potraviny (obiloviny a výrobky z nich - pri trávení škrobu sa vylučuje neutrálna tráviaca šťava, pri trávení bielkovín sa vylučuje silne kyslá tráviaca šťava a trávenie škrobu sa zastavuje.

• V jednom jedle jedzte iba jednu koncentrovanú bielkovinovú potravu - každá bielkovina vyžaduje iné podmienky trávenia; preto nekombinujte mäso - vajcia, mäso - syry, vajcia - mlieko, mäso - orechy, vajcia - orechy.

• Nekombinujte bielkovinové a kyslé potraviny - kyslé potraviny spolu s bielkovinami ničia enzým pepsín, ktorý trávi bielkoviny, tie potom netrávia ale zahnívajú; pepsín ničí nadmerná kyslosť žalúdka (kyselina v ovocí, ocot ...).

• Nekombinujte tuky a bielkoviny - tuk spomaľuje produkciu tráviacich štiav aj enzýmu pepsínu na trávenie bielkovín; bielkoviny s tukom potrebujú na trávenie viac času (orechy, syry, mlieko...); preto je ich vhodné kombinovať so zeleninou.

• Nekombinujte cukry a bielkoviny - cukor (sladkosti, med, sirupy, sladké ovocie) bráni vylučovaniu tráviacich štiav a spomaľuje trávenie v čreve, vyvoláva kvasné procesy.

• Nekombinujte škroby a cukry - cukor pridaný do akéhokoľvek jedla spôsobuje v žalúdku kvasenie; cukor bráni vylučovaniu ptyalínu do slín - škroby netrávia ale kvasia.

Naproti tomu vhodné kombinácie sú:

• bielkoviny (mäso, mlieko a výrobky z nich, vajcia, strukoviny, orechy) + zelenina (najmä koreňová a listová)

• strukoviny + obiloviny (obidva druhy obsahujú škroby aj rastlinné bielkoviny)

• sacharidy (obiloviny) + zelenina

• tuky + zelenina

• tuky + ovocie

• zelenina + zelenina

• ovocie samostatne, pred jedlom, nie po jedle

Pitný režim

Nikdy by ste nemali zabúdať na pitný režim. Zdravý človek, ak resp. neurčí, či nepredpíše nikto inak, by mal v zime vypiť minimálne 2 litre a v lete 2-3 litre tekutín. V pomere celkovej prijatej potravy denne by to malo byť cca 70% tekutej, a 30% zahustenej stravy. V lete kvôli stratám tekutín v dôsledku horúčav je tento pomer nevyhnutný, aby sme neboli dehydratovaní. Ak počas dňa pocítime smäd, je to varovný signál organizmu. Ak je smäd silný, môže nám chýbať až do dvoch litrov tekutín. Sme na najlepšej ceste k dehydratácii. Účinný liek proti takýmto prípadom, je predchádzať im.

Príčiny prekyslenia organizmu

Prekyslenie organizmu nastáva v dôsledku:

Svalovej námahy - extrémna námaha silne prekysľuje, vytvára sa kyselina mliečna; pri miernej námahe stačí telo kyselinu neutralizovať, ak je námaha veľká, nastáva prekyslenie, je potrebný relax na neutralizáciu kyselín.

Nedostatku pohybu - sedavé zamestnanie v uzavretej miestnosti; pri sedení sa telo okysľuje a po 5 hodinách môže klesnúť pH moču zo 7,5 až na 5,0; (pohybom na čerstvom vzduchu sa kyseliny metabolizujú a ako oxid uhličitý vydychujú, tým sa neutralizuje pH moču, mizne únava.

Nesprávnej stravy - dôležitý je správny pomer kyselinotvorných a zásadotvorných potravín.

Nedostatočné prežutie potravy - vznikajú kvasné procesy, aj pri najkvalitnejších potravinách.

Prejedanie - každý gram potravy navyše vyžaduje pri trávení zásadité prvky; hlad tlmia obiloviny, zelenina a ovocie - dobre prežuté!

Prijímame málo tekutín - vody (nevhodné sú sladené a farbené nápoje); časté sú poruchy pH moču, spôsobené nevyváženým príjmom tekutín; dostatok vody pomáha pri zápche, tráviacich ťažkostiach, bolestiach hlavy.

• Konanie a emócie - zásadotvorné pôsobia: odpočinok, spánok, cvičenie, pohyb na čerstvom vzduchu, radosť, smiech, priateľský rozhovor, srdečné vzťahy; kyselinotvorne pôsobia: obavy, strach, závisť, nenávisť, zlosť, sebectvo, klebetnosť, ohováranie.

Proti nadmernému prekysleniu

• dajte prednosť zásadotvornej strave

• vyhýbajte sa kyselinotvorným potravinám

• vhodne kombinujte potraviny

• stravujte sa aspoň týždeň v mesiaci bez živočíšnych bielkovín

• ak to nie je nevyhnutné, nepoužívajte doplnkové prostriedky výživy

• pite zdravú čistú vodu

Náš tráviaci proces je teda zdravý, ak: máme primeranú chuť do jedla, nepriberáme - máme optimálnu hmotnosť, netrpíme chorobami trávenia, pravidelne aspoň raz denne sa vyprázdňujeme, po jedle nemáme pocit únavy, naopak - sme vitálni, uvoľnení, vyrovnaní. Zlepšuje sa nám trávenie, opäť spoznávame skutočný pocit hladu, stráca sa prekyslenie žalúdka, hlavne pri znížení až vylúčení konzumácie živočíšnych potravín, dodržiavaní doporučených kombinácií potravín, jedením menších porcií jedla, posledné jedlo jesť 3 hodiny pred spaním, nejesť veľa mäsa, vyprážaných jedál, čerstvého pečiva, sladkosti, nepiť alkohol, veľa kávy a nápojov s bublinkami.

Človek stravujúci sa vyváženou, prevažne bezmäsitou stravou má pocit ľahkosti a lepšej pohyblivosti - prísunom živín z ľahkostráviteľnej stravy a pravidelnému vyprázdňovaniu sa telo čistí, kĺby a chrbtica sa stávajú pohyblivejšie, často sa strácajú bolesti hlavy (migrény), poruchy spánku, zlepšuje sa prísun vitálnej životnej energie, stráca sa stres, vnútorný nepokoj, človek sa stáva psychicky vyrovnaný, kľudný.

Na záver už len poznámka že máme pocit, že "máme na niečo chuť", veľakrát si tento pocit zamieňame s hladom a narýchlo si pripravíme, väčšinou úplne nezdravé jedlo. Najmä v prípade ak po hlavnom jedle máme pocit, že by sme ešte niečo zjedli, je to hlad po minerálnych a stopových prvkoch, ktoré telo nevyhnutne potrebuje pre metablizmus a chod mnohých proces v tele, ale keďže ich nedostalo v požitej potrave, pýta si ich pocitom hladu. Siahnime preto po ovocí, alebo zelenine, kde sa práve tieto látky nachádzajú.

Ak si toto všetko uvedomíme, v záujme zachovania svojho zdravia by sme mali zmeniť zloženie nami pripravovanej a podávanej stravy.

Prečítajte si aj tento článok

Trikrát STOP týmto potravinám