Európsky projekt o vplyve prostredia na zdravie detí a matiek
Niektoré znečisťujúce chemické faktory, akými sú škodlivé látky vo vode, potrave alebo vzduchu, významne vplývajú na ľudské zdravie.Osobitne citlivou populačnou skupinou na expozícia škodlivým faktorom sú deti. Odhaduje sa napr., že 5 percent úmrtí detí v rozvojovom svete je spôsobené otravami pri environmentálnej expozícii chemickým látkam.
Potencionálne zdravotné riziká z environmentálnej záťaže kontaminujúcimi látkami je dôvodom prečo Európska únia (EÚ) podporuje výskum a riešenie viacerých projektov, zameraných na skúmanie súvislosti životného prostredia a zdravia detskej populácie. Jedným z nich je aj medzinárodný projekt hodnotenia zaťaženie ľudí faktormi prostredia pod názvom DEMOCOPHES , ktorého koordinátorom je belgická verejnodzravotnícka inštitúci Federal Public Service Health, Food Chain Safety and Environment. Participuje na ňom 27 štátov, z toho 15 členských krajín EÚ, Slovensko nevynímajúc.
„Začína v týchto dňoch spustením ako pilotný projekt, orientovaný na sledovanie zaťaženia detí a ich matiek. Pôjde o náhodne vybratú vzorku 120 detí vo veku od 6-11 rokov a 120 matiek do 45 rokov. Koordinátorom projektu na Slovensku je Úrad verejného zdravotníctva SR a banskobystrický Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) je spolupracujúcim pracoviskom. Pilotný projekt bude trvať celý budúci rok, kedy sa budú realizovať dotazníkové prieskumy a odbery biologického materiálu z moču, slín a vlasov skúmaných detí a matiek, nasledovať budú analýzy a vyhodnotenie tohto pilotného projektu. Nadväzne sa má v Európe spustiť celoplošný projekt COPHES t.j. Koordinovaný program na realizovanie biomonitoringu u ľudí v celoeurópskom rozsahu. Jeho v cieľom bude systematicky sledovať záťaž, dynamiku zaťaženia, územné rozloženie, okolnosti expozície z prostredia v širších vekových kategóriách.“, konštatuje MUDr. Eleonóra Fabiánová, vedúca oddelenia zdravotných rizík, chemických a biologických faktorov a genetickej toxikológie RÚVZ Banská Bystrica. Zdôrazňuje, že doterajšie stretnutia zainteresovaných odborníkov v zahraničí i na Slovensku, sa orientovali predovšetkým na zjednotenie metodiky a postupov, aby výsledky z jednotlivých krajín boli porovnateľné.
V prvom z testov pôjde o pasívnu expozíciu fajčenia u matiek aj detí. „Najrozšírenejšiu skupinu znečisťujúcich látkok pre ľudí v našich podmienkach predstavujú splodiny fajčenia tabaku, s ktorým prichádzajú do styku aj nefajčiari. Metodikou na stanovenie pasívnej expozície nikotínu z fajčeni tabaku je meranie látky cotinín. Na jej stanovenie sa použije laboratórna metodika, ktorú do praxe verejného zdravotníctva ako prví na Slovensku zaviedlol banskobystrický RÚVZ- Ing. Zuzana Vassanyi s kolektívom z Odboru chemických analýz. Určuje sa z moču, slín, ale aj z vlasov“, približuje postup MUDr. Fabiánová. Ďalší test bude na ortuť vo vlasoch a týka sa zaťaženia ľudského organizmu týmto prvkom cez potravinový reťazec.
Do potravinového reťazca sa dostáva rôznou kontamináciou, napríklad z kontaminovaných krmív ako aj z pôdy v znečistenej oblasti. Ortuť je považovaná za významný toxický kov, známe sú jeho neurotoxické účinky aj v malých množstvách. Ďalšia látka, ktorá sa kumuluje v organizme a radí sa medzi karcinogénne je kadmium. Väčšia expozícia sa očakáva u matiek, pretože sa prejaví viacročný kumulatívny efekt . Novým testom, ktorý požaduje EÚ vo svojich členských krajinách, je sledovanie ftalátov. Sú to látky, ktoré sa o.i. používajú na zmäkčovanie rôznych plastov, ale sú obsiahnuté aj v predmetoch denného používania, dovážaných predovšetkým z Číny, či krajín tretieho sveta. Osobitný problém predstavuje požitie ftalátov do plastov, z ktorých sa vyrábajú detské hračky. Ftaláty sú pritom ako prídavok na zmäkčovanie detských hračiek zakázané.
Expozícia sa bude zisťovať v akreditovaných laboratóriách. „Každá záťaž faktormi životného prostredia hovorí o tom, že sme kandidáti niečoho. Či už ide o niektoré choroby, rozličné poškodenia organizmu, či vplyvy prostredia, o ktorých ešte v súčasnosti nevieme, čo všetko môžu v ľudskom organizme spôsobiť. Pre Slovensko by bolo dobré napriek finančným problémom, ktoré má aj verejné zdravotníctvo, práve z tohto hľadiska zapojiť sa aj do ďalších vedeckých projektov, aby sme nestáli bokom a mohli tak uplatniť najnovšie poznatky v preventívnych a ochranných opatreniach“, konštatuje na záver MUDr. Fabiánová.
