Selén vo výžive

V posledných rokoch sa venuje veľká pozornosť úlohe selénu. S poklesom príjmu v Európe dochádza k obavám, že pri jeho hraničných deficienciách by mohlo dochádzať k väčšiemu riziku vzniku chronických ochorení, napríklad rakoviny a ochorenia srdca. Je to však naozaj tak, a čo sa dá s tým robiť?

Životne dôležitá úloha v organizme

Selén v organizme je zabudovaný do celého radu životne dôležitých bielkovín, ktoré sa nazývajú selenoproteíny. Dosiaľ sa identifikovalo dvadsaťpäť selenoproteínov, pričom patria: i) peroxidázy, ktoré majú významné protizápalové vlastnosti a chránia bunkové membrány pred poškodzovaním voľnými radikálni, ii) deiodinázy, ktoré sa zapájajú do produkcie tyroidného hormónu a iii) bielkoviny zúčastňujúce sa na reprodukcii a obnove DNA.

Zdroje selénu

Selén sa nachádza v pôde a v kameňoch, kumuluje sa v rastlinách a nimi vstupuje do potravinového reťazca. Selén je prítomný vo väčšine potravín a jeho bohatými zdrojmi sú orechy (najmä brazílske orechy), ryby a iné produkty rybolovu, vnútornosti (obličky, pečeň) a mäso. Selén je aj v obilninách, zelenine a iných rastlinných potravinách, ale jeho obsah kolíše podľa pôdy, na ktorej sa dopestovali. Európska pôda, v porovnaní s americkou, kanadskou a čínskou, je na selén pomerne chudobná.

Nižší príjem

Príjem selénu v severnej Európe za posledné desaťročia výrazne poklesol. V 70.rokoch minulého storočia bol príjem asi 60 – 70 µg na osobu denne, zatiaľ čo dnes sa odhaduje u žien iba na 30 µg a u mužov na 40 µg denne, čo je približne polovica množstva, ktoré sa odporúča.1,2 Predpokladá sa, že dôvodom môže byť väčšia závislosť na domácej produkcii pšenice namiesto dovážane, pričom kanadská a americká pšenica obsahuje až 50-násobne viac selénu ako jej európsky ekvivalent. Zaujímavé je, že po zapracovaní selénu do pôdy v 80. rokoch minulého storočia vo Fínsku zodpovedajúcim spôsobom narástli hladiny jeho príjmu (pozri tabuľku).

Zníženie odolnosti

Príjem selénu v Európe je síce pomerne nízky, ale zreteľné známky jeho deficiencie sa zatiaľ neprejavujú. Suboptimálny príjem selénu však môže znižovať produkciu selenoproteínov, čo môže spätne ovplyvniť obnovu DNA, imunitné a protizápalové reakcie a v konečnom dôsledku znížiť odolnosť proti takým ochoreniam ako je rakovina a ochorenie srdca.

Selén a rakovina

V poslednom čase sa objasnila úloha selénu pri vzniku rakoviny.³ Hoci existujú zreteľné mechanizmy, akými selenoproteíny redukujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny (napríklad čistenie organizmu od voľných radikálov, ktoré zapríčiňujú poškodenie DNA), dospelo sa k názoru, že existuje len málo dôkazov o tom, že potraviny obsahujúce selén chránia proti riziku vzniku akejkoľvek formy rakoviny, a to s výnimkou rakoviny prostaty. Selenoproteíny môžu znižovať riziko vzniku rakoviny prostaty, pretože sú zainteresované na produkcii testosterónu, ktorý je významným regulátorom normálneho aj abnormálneho rastu prostaty.

Ochorenie srdca

Meta-analýza trinástich štúdií, zameraných na pozorovanie úlohy selénu pri vzniku ochorenia srdca, zistila, že medzi markermi selénového statusu a rizikom ochorenia srdca existuje určitý inverzný vzťah. Štúdie populácie, ktorá prijímala dostatok selénu, však nepreukázali ochranu proti srdcovým chorobám a výsledky tých, kde sa selén pridával do stravy, sú veľmi nepresvedčivé.⁴

Hranica bezpečnosti

V Európe sa definovala horná hranica príjmu selénu pre dospelých na 300 µg/deň, u detí to postupne klesá až na 60 µg/deň pre 1 – 3-ročné deti.² Prekročenie tejto hladiny môže v miernejších prípadoch viesť k chorobným zmenám pokožky a strate vlasov a nechtov, zatiaľ čo dlhotrvajúce zvýšené dávky (nad 900 µg/deň) vedú k neurologickým zmenám vrátane zníženej citlivosti, kŕčovitým záchvatom a dokonca až k ochrnutiu. Nadmerný príjem selénu z potravín je veľmi zriedkavý, pričom toxické prípady sa zaznamenali u švédskych detí, ktoré náhodou užili veľké množstvo selénových tabliet.⁵

Najvhodnejší je umiernený príjem

Hoci príjem selénu v Európe poklesol, stále to ešte stačí na ochranu proti zreteľným známkam deficiencie a podobne je to aj inde vo svete (pozri tabuľku).¹ Zdá sa, že pri bežnom príjme zo stravy sa pomerne ľahko zabezpečia maximálne hladiny selenoproteínov, ktoré sa prostredníctvom selénových výživových doplnkov už nezvyšujú.³ Je to v súlade s nedávnym prehľadom o antioxidantových doplnkoch, kde sa nedokázal zreteľný prínos konzumácie selénu z nepotravinových zdrojov.⁶ Konzumácia rozmanitej stravy umožňuje získať dostatok selénu z potravín.

Zemepisné rozdiely v príjme selénu(µg/deň) u dospelých¹